Hlad po kulture

Som penzista. Moj dochodok nie je ziadna velka slava, ale zatial sa este drzim nad hladinou, a akoby zazrakom mi moj financny rozpocet do haliera vychadza. Funguje to vsak tak, ze ak si chcem naviac nieco vacsie kupit (myslim tym nieco drahsie ako sto korun), musim si na druhej strane nieco odpustit. Inak by som sa dostal do platobnej neschopnosti a pravdupovediac, ako bezdomovec zatial skoncit nechcem. Az doposial moj system vzdy spolahlivo klapal.
Ale tot nedavno ma uputal plagat, ktory pozyval pospolitu spolocnost do divadla na Rachmaninova. Srdce mi stislo, na celo vystupili kropaje potu. Boze, kolkoze je tomu, co som bol naposledy v divadle? Osem, desat rokov? Nuz co, povzdychol som si, budem si musiet na tento kulturny dezert nechat zajst chut, pretoze sponzora nemam, dedicstvo necakam, a ziadne vladne ani mimovladne dotacie neprichadzaju.
Spavat mi vsak ten Rachmaninov nedal. Nadranom mi zrazu napadla spasonosna mysliena, ako si ukojit hlad po kulture. A tak som zacal uvazovat. Na co vydavam najviac z mojho rozpoctu? Na jedlo. Tak teda obmedzim vydavky na poziven. Pre zaciatok bude stacit, ked vynecham vecere. Vsak ked budem spat, hlad citit nebudem. A nakoniec, lekari tvrdia, ze je zdravsie ist spavat s prazdnym zaludkom. A tak som aj urobil. Korunka ku korunke a po dlhsej dobe som na tie listky nasetril. Slavnostne naladeny podavam vstupenku uvadzacke a neviem sa dockat, az si sadnem na svoje miesto a zacujem prve tony mojho oblubeneho skladatela. No v tom ma oblial studeny pot. V ustrety mi vysli dvaja zriadenci, ktori ma prinutili opustit salu, vraj nemam spolocenske oblecenie a kravatu. Stal som vo foyeri ako vyorana mys a este dlho som sa nemohol z toho soku spamatat.
No doma som si povedal, ze predsa moj plan nemoze stroskotat na takej malickosti ako je sako a kravata. Ked som odlozil kalkulacku, vyslo mi, ze budem musiet jedavat raz za den a naviac obmedzit vydavky na hygienicke potreby. Bolo to tvrde, ale vydrzal som. Zarasteny ako Robinson, chudy ako “pipasar” som vitazoslavne stiskal listky na Rachmaninova, tentokrat uz v koseli, saku a kravate. Bol by v tom cert, aby to tentokrat nevyslo. Uvadzacka ma bez slova vpustila do hladiska, blazene som sa usadil v makkom “tapacirungu” a slastne privieral oci pri prvych akordoch. Ked som ich vsak nahodou otvoril, zistil som, ze ludia okolo mna si popresadzali na odlahle sedadla a na okoli nemam ziadneho suseda. A to uz sa ku mne rutil statny vyhadzovac so slovami, ze ked sa nemienim umyvat, aby som zostal smrdiet doma. Zdrveny a potupeny som sa zapovedaval, ze to takto nenecham, ved predsa kultura nie je len pre hornych desattisic.
Uz teraz som bol hladny ako Cenkovej deti na strane 22, ale vytuzeny ciel som chcel dosiahnut stoj co stoj. Cisla nepustili. Vychadzalo mi to na jedno jedenie za tyzden, viac nevydalo. Takto som sa trapil dva mesiace, ale kedze mi chybalo este 50 halierov, musel som pockat postarku s penziou aj tretikrat. No po patnastom som uz mohol s uspokojenim konstatovat, ze plan “K” (ako kultura) vysiel a akcia moze zacat.
Obleceny, okupany, oholeny a navonany som s pocitom dobre vykonanej prace vstupoval do saly. Bol som si isty, ze neexistuje ziadna prekazka, ktora by zmarila moj galavecer a so vztycenou hlavou som si sadal do kresla. Serjozove preludia ma natolko uchvatili, ze som bol mimo. Do pritomnosti ma vratili iba podrazdene hlasy okolosediacich. Tichsie, hej tak bude tu ticho, nic nepocujeme! Obzeram sa, odkial sa ozyvaju tie podivne zvuky, ktore rusia susedov a konecne som pochopil. V bruchu mi cigani vyhravali tak intenzivne, ze prehlusovali aj 80-clenny symfonicky orchester.

Emilia Molcaniova

 Prechadzky historickym Breznom (3)

Vznik a povod ulic: vojaci kontra piaristi?

V 17. storoci mozeme poznavat jednotlive mestske priestranstva podla domov (dokument ich neuvadza s popisnymi cislami) nachadzajucich sa v intravilane mesta s dominantnym postavenim stvorhranneho namestia (spolu 6 ulic s osobitne 2 vyhranenymi miestami pre domacnosti) a tromi predmestiami. Domy sa nachadzali nielen po obvode fora, ale ako doklada rukopis - domceky stali aj v strede namestia okolo radnice a v oblastiach sucasnych Ulic CSA (na dve casti sa oddelujucou Valastianskou branou), Razusovej, Kuznamyho, Chalupkovej, ciastocne Cintorinskej ul., Nabrezia J. Cipku, Sturovej i z vychodnej strany za Hronom s buducimi mensimi rajonmi (tzv. plaga). Popri naraste obyvatelstva je tu uz znacny podiel socialneho vymedzenia skupin mestanov - zeliarov co sa prejavuje aj v obyvani Malej ulice - Velkej ulice, namestia - Burgundie/Venetie.
Pri skumani ich starsieho nazvoslovia su mnohe nejasnosti, medzi ktore patri najma problematika povodu (odkial sa vzali, z akych dovodov). Sformulovali sa dve teorie o pomenovani ulic, ktore by sme chceli podopriet nasimi faktami. Uznava sa, ze pochadzaju od prislusnikov rehole, aku napr. nachadzame aj vo vlastivednej publikacii Brezno - mesto, ktore ti podava ruku (1998, s. 52) alebo v teze: cudzozemske nazvy su od cudzozemskeho zivlu (M. Matunak), co prijali viaceri miestni historici (niekde sa vsak rozchadzaju v nazore, kto ich pomenoval).
1. Zaujimave su aj tym, ze najstarsie z ulic netvoria typicke nazvy tradovane napr. uz od stredoveku, nenachadzame tu vobec ulice odkazujuce na remeselnicku cinnost, ale su tu zemepisne terminy z Francuzska (Lutetia - Pariz, Burgundia) i Talianska (Sicilia, Venetia), cize okrem pripadu Venetie (napr. v Kosiciach z polovice 16. storocia) sa tu stretavame s obmedzenym sposobom takto pomenovat ulice u nas (V Presove bolo od polovice 17. storocia predmestie Novy Egypt). Ich semanticku hodnotu mozeme teda interpretovat len nepriamo a tak isto chapat rozlicne. Ak by sme vychadzali z vykladu A. Hreblaya (Monografia Brezno a okolie I., 1944 s. 97), ktory pod Burgundiou rozumie ulicu obyvanu garbiarmi, ktori pri cechovych zabavach pili Burgundiou rozumie ulicu obyvanu garbiarmi, ktori pri cechovych zabavach pili burgundske vino ( cez modre pondelky, pozn. ML) a od toho nazvali aj ulicu, mohli by sme pod ostatnymiulicami hladat iste suvislosti s krajinami, podla ktorych su oznacovane. Podobne by sme mohli chapat Venetiu (slovi. Benetke) ako ulicu pripominajucu “breznianske Benatky”, comu zodpoveda aj jej charateristika: predmestska ulica vychodne cez Hron. Ulice poukazovali na svoju polohu (pred/za Hronom z vychodnej strany), resp. funkciu, ktoru plnili. Bude este potrebne skumat, ako sa v nich realizovali mensie regalne prava: v okoli Burgundie sa nachadzal mlyn,Venetia spolu so vstupnou branou (ulicou smerom na Kosice) mala charakter mytnej stanice (pri prechode mostom/brodom), neskorsie tu bola palenica. Umiestnenie starej Venetie prezradza sucasna Venacia - rovnomenne pohostinstvo v dnesnej Kuzmanyho ulici.
Tak isto aj pri ostatnych priestranstvach mozeme sledovat ich funkcnost: Carinthia (pravo vyseku) ci namestie - rinok (nem. Ring, mad. Piaczreszlet - trhova cast) ako stredisko obchodu, najma s dobytkom.
2. F. Kreutz (pozri blizsie autorsku studiu v monografii Brezno sedemstorocne, 1965 - Strucny prehlad vyvoja Brezna.., poznamka c. 20 b) zhodne poklada (odvolavajuc sa na D. Licharda) ulice za mimomestske ubytovacie priestory vojenskych jednotiek (neskor zeliarov). Rozhodne tieto “miesta prechodneho pobytu” (vojaci sa tam neusadili natrvalo, o com svedcia aj mena v supisoch bez povodu z uvedenych oblasti) mali povodne iny vyznam ako vojensky. Zo skutocnosti, ze tu mame dolozene hospodarske objekty (majuce odraz pri uplatneni vlastneho mena), nemozeme pripustit nazor o pomenovani, svedciacom o pritomnosti vojakov z talianskych alebo francuzskych krajin. Vychadzame z predpokladu, ze tak isto povod nasho mesta sa cez ludovu etymologiu nespravne spajal s povestou ci historkou, hladajucou svoje korene od tyrolskeho mesta Brixen, taliansky Bressano.
Nutne je ale skumat dolozenie tychto ulic a overenie moznych predchadzajucich nazvov z mladsich rokov (ake pozname z r. 1569) a poopravit vyrok: Ulice tie vsak nemali nijakeho mena..., a preto vojaci v nich ubydleni podla svojho kraja alebo rodiska nazvali ulice (Hreblay). Z jeho vypovede mozeme usudzovat ze dane ulice rozhodne existovali pred prichodom vojsk, no mala este hovorove (popisne), resp. domace oznacnia (a snad preto ich piaristi takto “sprievodcovsky” priblizili), ktore sa pocas urbanistickeho vyvinu prisposobili. Usudzujeme, ze najstarsie ulice vznikali k tomu, aby spajali mesto s chotarnymi osadami (a taktiez s okolim patriacim pod spravu hradnych panstiev, s ktorymi mal magistrat problemy), ake sa vymedzili z privilegie Ludovita I. Velkeho (1380 - Beneschawa - Benus). Zaciatkom 15. storocia sa vytvorili trasy, ktore viedli k osidlujucim oblastiam valaskej kolonizacie: Plantatio Pauli (Hronec), neskorsie Olachfalwa (Valaska). Ovplyvnilo to, ze atributy polohy vo vyvoji ulic prestali byt rozhodujuce a prechadzali k oznaceniu smeru, resp. k “hranicnym” bodom opevnenia od konca 16. storocia (k bastam a branam), zemepisne sa orientujuce (na Valasku, Hronec a pod.). Hovori o tom tiez Housenkov popis, kde su ulice navzajom urcovane vzhladom na najblizsie oblasti so susednymi komunikaciami ako napr.: tu prechadza ulica pred branou Kosickou a cez Ulicu fary od ktorej zacina pozdlz Dlha - Juzna ulica (Carinthia) az k brane Hroncianskej.

Marek Locek