Paula Tomajkova, dochodkyna, Bacuch:
- Byvame v Bacuchu, kde mame plynove kurenie. Nebudeme preto kurit vo vsetkych miestnostiach. Setrit budeme musiet aj teplou vodou. Rozmyslali sme o tom, ze budeme kurit drevom, ale na prerobenie kotolne treba vela penazi, pec je draha. Mesacne platim za plyn 2800 korun a doplacala som este 1600 korun, no a po zdrazeni to bude o dvadsat percent viac. Ani som to nepreratuvala, lebo by som sa iba zbytocne rozculila.

Jan Krc, zamocnik, Brezno:
- Prechod na vykurovanie drevom v meste je dobra vec. Nasho cinziaka, ktory je napojeny na velku plynovu kotolnu na Ulici Dr. Clementisa, sa to vsak zatial netyka, a tak podla vymeru mesacne zaplatime za plyn o 500 korun viac. Vykurovanie drevom by mali zaviest v celom meste. Myslim si, ze by to bolo lacnejsie prave v nasom regione, kde je dostatok dreva. Bol by to prinos.

Maria Kalmanova, dochodkyna, Pohorela:
- Ostala som sama, preto si kurim sporakom na pevne palivo len v kuchyni, kde aj spavam. Ustredne kurenie po zdrazeni sa neda pouzivat. Nemozem si ho dovolit. U nas v Pohorelej je stale chladno, preto kurime aj v lete. Ale aj zasoby dreva na zimu treba vybavovat, na uhlie nemam peniaze. Tazke casy nastali.

Jarmila Stulajterova, nezamestnana, Brezno:
- Byvame v cinziaku, takze budeme musiet setrit, merace mame namontovane. Pocula som o prerabani niektorych plynovych kotolni na vykurovanie drevom, ale my v tomto stadiu nemame zaujem, nerozmyslali sme o zmene. Plynove kurenie mame odskusane a neviem si predstavit, ako by fungovalo kurenie drevom. Moze zdraziet drevo a zasa budeme spat prerabat?

Janka Skultetyova, vychovavatelka, Brezno:
- Byvame v dome na Mazornikove, kde nie je plynove, ale elektricke kurenie. Stale kurime v obyvacke v krbe, ktory v prechodnych obdobiach vykuri cely dom.

Ivan Cierny, dochodca, Brezno:
- Obyvatelia nasho cinziaka na Malinovskeho ulici c. 4 sa vacsinou hlasov rozhodli pre vlastnu samostatnu plynovu kotolnu. Podla nasich vypoctov sa to vyplati, nebudeme mat ziadne straty. Kotolna bude priamo v cinziaku a plyn si budeme platit sami. Za rozdiel z tepla, ktory ziskame, zaplatime uver na kotolnu. Sami si nastavime, ako teplu vodu chceme i ako teplo chceme mat v bytoch.

(ng, ma)

Problematike zamestnanosti v krajine, regione, meste venovali uz v davnej minulosti panovnici a krali velku a zaroven osobitu pozornost. Zamestnanost predstavovala jedinu moznost hospodarskeho rastu krajiny. Znamenala zaroven tvorbu novych materialnych hodnot a ziskanie penazi, za ktore mohli ubranit krajinu pred nepriatelom, mohli stavat hrady, zamky, kostoly, cesty, skoly, hospice a fabriky. Trhovy system alebo trhova ekonomika sa vyvija uz vyse 4000 rokov a este vzdy v nom nachadzaju popredni ekonomovia i samotni ministri financii casto neprekonatelne bariery a tazkosti.
Najstarsim, najpouzivanejsim a vo svete najznamejsim nastrojom zamestnanosti su dane (danove odvody, danove zatazenia, danove bonusy, DPH). Uz egyptski faraoni udelovali chudobnym a zaostalym mestam a regionom nizke alebo nulove dane. Ba aj v bohatej Amerike udelil prezident Bush po nastupe do uradu jednemu velmi zaostalemu a ekonomicky chudobnemu regionu s 24-percentnou nezamestnanostou nulovu DPH. O necele styri roky tu poklesla nezamestnanost na 7 %. O to viac prekvapuje postoj nasich ministrov, nasej vlady a vladnych ekonomov, ze nevidia priepastny rozdiel v ekonomickej urovni napriklad Bratislavy a okresu Roznava, ci Rimavska Sobota alebo Brezno.
Keby nam tu vladli faraoni, urcite by regionom, kde je nezamestnanost vyssia ako 20 %, udelili mozno 5-percentnu alebo nulovu DPH.
Brzdou vyssej zamestnanosti v okrese Brezno, ale aj v dalsich okresoch najma stredneho a vychodneho Slovenska je najma neumerne vysoke danove zatazenie, ktore brani zamestnat viac ludi, alebo odradza od vzniku novych firiem a prevadzok, kde by mohli zamestnat ludi.

Jan Racak, predseda OO SMER-SD

Po doruceni balika s dzbanikom s logom 10. rocnika medzinarodnej sutaze o Bomburovu sablu, publikacneho materialu, knih a najma novej monografie Brezna vydanej pri prilezitosti 740. vyrocia prvej pisomnej zmienky o meste sme dna 6. septembra so zastupcami krajanskych spolkov, institucii na slavnostnej akcii vo Windsore odovzdali zvlastnu cenu majstrovi Bobovi Monksovi. Odovzdanie ceny sme spojili s vecerou v restauracii, kde ma tento umelec stalu vystavu svojich kresieb. Atmosfera bola vyborna a po gratulaciach nastala rec. Majster sa zvlastnej cene v sutazi O Bomburovu sablu potesil, rovnako kniham, propagacnym materialom z Horehronia a Slovenska. Nechybalo ani darcekove balenie pravej slivovice. Zaujimal sa o oslavy 740. vyrocia Brezna a ich program ho nadchol. Koho by nie. Ved na severoamericke pomery, rozlohou, poctom obyvatelov je Brezno mini, skutocne male mesto. No za taky program, mnozstvo podujati by sa nehanbili ani velkomesta. Rec bola o Bomburovi, Bomburovej sabli, vystave a sutazi humoru a satiry. Preslo sa na kulturu, folklorne festivaly. Pritomna krajanka, funkcionarka v celokanadskych organizaciach, spolkoch, veduca suboru Domovina vo Windsore (jedneho z najlepsich krajanskych folklornych suborov) Irena Timkova si dobre pamatala Brezno a koncert v kulturnom dome, kde pri navsteve Slovenska Domovina vystupovala. Rec presla aj na temu postavenia sochy Martina Razusa v Brezne. Krajania z celej Kanady aj z USA kvituju toto mudre rozhodnutie. Na zaver sa majster srdecne podakoval organizatorom vystavy, primatorovi Brezna za knihu a dary. Na moju otazku, kedy ako svetobeznik zavita na Slovensko, odpovedal: “Uz ho dostatocne poznam, aj Brezno v nom, nechaj sa prekvapit.” Ocenil vyspelu kulturu, pamiatky a krasnu horsku prirodu, aj to, ze male mesto dokaze pripravit medzinarodnu akciu na urovni, akou Bomburova sabla urcite je. Upozornil som ho aj na Svetovy pohar v biatlone a priblizil ho obrazkami. Majstra sme pozvali na oberackovu slavnost, kde vystupi aj folklorny subor Domovina, chybat nebude slovenska kuchyna a slovenski muzikanti. Planujem tam vystavit prace, ktore mi zaslali usporiadatelia z Brezna, a spravit mensiu Bomburovu sablu v zamori.
Co dodat na zaver? Tesi ma, ze sa Brezno, ale aj Slovensko zviditelnilo. Ved Slovensko ma nielen Europe, ale svetu co dat. Vela uspechov Breznu a Horehroniu praje tiez Horehronec

Pavol Datko

Nasi lekari

Na odporucenie endokrinologicky som sa 20. juna objednala na odborne vysetrenie na kardiologii - ECHO srdca. Objednali ma na 25. augusta o 13.30 hodine. Na vysetrenie som sa dostavila v den objednania nieco pred 13.30 hodinou. Boli tam vsak este pacienti, ktori boli objednani na skorsiu hodinu ako ja. Zastupujuci lekar prisiel vsak len o 14.30 hodine a dodal: “Daako je vas tu vela.” Rozhodol sa, ze pacientov bude brat podla toho, ako prisli, nie podla objednania. Do ordinacie som sa dostala o 16.45 hodine. To by bolo este v poriadku, keby mi doktor nevzal otvorenu kartoteku s objednavacim listkom a nezavrel mi ju. Potom ma vzal za plece a vysikoval ma von z ordinacie. Na moju otazku, ci to mysli vazne, aby som isla von, kratko odpovedal “pravdaze” a zabuchol dvere. Neviem, ako si to mam vysvetlit - nebola som mu sympaticka ja, alebo lekarka, ktora mi odporucila vysetrenie, ktore mi do dnesneho dna nikto nespravil?

(rk)