Týždenník pre mesto Brezno  a obce okresu Brezno
       ROČNÍK  14 

 ČÍSLO  11

   14. MAREC 2006

 CENA  9,- SK

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Predstavitelia mesta prijali velvyslanca USA

    Primator Brezna, jeho zastupkyna a prednosta mestskeho uradu v utorok 7. marca prijali velvyslanca Spojenych statov americkych na Slovensku Rodolpha M. Vallee, ktory zavital do nasho regionu na dvojdnovy pobyt.
   Velvyslanec so svojim sprievodom okrem Brezna navstivil aj pamatnik v Nemeckej, biatlonovy areal v Osrbli a Bansku Bystricu. Poukazal na srdecnost nasich ludi a podobnost nasho regionu s jeho domovom - statom Vermont. Vysoka miera nezamestnanosti a zaostavanie Horehronia je podla velvyslancovych slov vyzvou pre investicie a pre rozvoj. Podotkol, ze zatial nemozno hovorit o konkretnych americkych investoroch, ale diskutovali o moznostiach investicie do existujucich zariadeni, aj o moznostiach zacat investovat „na zelenej luke“. Ako zanieteny lyziar sa na nasej strane hor este nelyzoval, ale s obdivom sa vyjadril o biatlonovom areali v Osrbli, kde v case jeho navstevy trenovala mladez a aj on si zastrielal z malorazky. Vsimol si aj dobre podmienky na hokej a futbal, ktore su mu blizke. Jeho dvaja synovia hraju futbal za slovenske timy, preto by v buducnosti rad navstivil nase hokejove a futbalove zapasy.
   Navstevu Brezna vzacny host skoncil oficialnym obedom, na ktorom sa okrem primatora zucastnili aj predstavitelia podnikatelskeho sektora a mimovladnych organizacii.

(ng)

Primator Brezna a velvyslanec USA si po zvitani vymenili darceky. Primator hostovi daroval monografiu a pamatnu medailu k 740. vyrociu prvej pisomnej zmienky o Brezne. Velvyslanec svojho hostitela obdaroval javorovym sirupom a publikaciou o Pennsylvanii.

Foto: Ing. Anton Jursa
 

Osmy marec 1956: Lavina pochovala sestnast ludi

   Zima bola tuha a dlha. Cely februar takmer nepretrzite snezilo. Prudil zapadny az severozapadny vietor. Tak to bolo aj na svahoch Zdiarskej hole (1840 m n. m.) a Skalky (1980 m n. m.). To je juzna razsocha, ktora vybieha z hlavneho hrebena Nizkych Tatier a oddeluje dolinu Vajskovsku od doliny Lomnistej. Z tychto svahov zbiehaju do doliny Dve vody dolinky Stelerova a Kulichova. Pred zaciatkom Stelerovej doliny stala drevena zrubova chatka pre lesnych robotnikov.
   V tom case sa v chatke zdrziavalo sedemnast lesnych robotnikov z Pohorelej a Telgartu a ich dve kucharky. Pre zle pocasie, vichor a fujavicu nemohli ist do prace v lese, a tak cakali v chatke na zlepsenie pocasia. V dopoludnajsich hodinach 8. marca prisiel do lesnickej chaty Dve vody, vzdialenej od chaty pred Stelerovou 1,5 km, tazko zraneny lesny robotnik Michal Galik so spravou o snehovej lavine, ktora uplne zmietla
robotnicky zrub. Po odovzdani spravy odpadol a upadol do bezvedomia.
   Prvi zachrancovia, asi 500 osob, prisli na miesto lavinoveho nestastia pred strnastou hodinou. S pomocou lesnikovho psa sa im podarilo vypatrat a zachranit Jana Repku a Tomasa Frajta. V tento den nasli este pat muzov a jednu zenu, ale uz bez znamok zivota.
   Zachranne prace pokracovali dalsie dni a od 9. do 23. marca nasli dalsich devat obeti. Poslednu obet, zenu, nasli v blizkosti uvolneneho potoka zakliesnenu medzi stromami 1,5 m pod snehom.

   Snehova lavina sa uvolnila na juhozapadnom svahu Zdiarskej hole a prvych 500 m sa valila v 800-metrovej sirke. Dalej sa vplyvom terenu zuzovala do lievika, uzkeho 50, miestami len 30 m. V lese si najvacsia cast laviny vyryla podla terenu koryto siroke 15 - 20 m s hlbkou 4 - 6 m, v dolnej casti 7 az 10 m. Podklad laviny, ktory sa prevalil cez lesnu zrubovu chatku az do cela laviny, bol premiesany cudzimi predmetmi: hlinou, kamenmi, konarmi a kmenmi stromov. Preto bolo patranie po zasypanych velmi narocne. Pri prvotnej sondazi sa narazalo aj na cudzie predmety.
   Lavina si vyziadala sestnast mrtvych a pat tazko zranenych. Najstarsi Jozef Terek mal iba 52 rokov a najmladsi Jozef Birka prave dovrsil 24 rokov. Po sestnastich obetiach laviny ostalo osem vdov a patnast polosirot.
   Na pamiatku strnastim muzom a dvom zenam z Pohorelej a Telgartu, ktori zahynuli pod lavinou pri Dolnej Lehote 8. marca 1956.

   Obete tragedie, ktoru nam ozivil uryvok z knihy Michala Spisiaka Smrt prisla v bielom, si obyvatelia Dolnej Lehoty, Pohorelej, Telgartu, lesnici a horski zachranari pripomenuli v den 50. vyrocia tejto udalosti pri mohyle v Kulichovej doline. Na pietnej spomienke sa zucastnil aj prezident republiky Ivan Gasparovic, ktory na mieste tragedie odhalil pamatnu tabulu so slovami: „Obetave nasadenie bezmala styroch tisicok zachranarov, ktori v tazkych podmienkach pracovali pri hladani obeti tejto strasnej tragedie, je symbolom solidarity a je aktualne i v dnesnych casoch.“ Nechybali ucastnici zachrannej akcie z roku 1956, autor spomienkovej publikacie Smrt prisla v bielom a pribuzni obeti.
   Namahavu pracu zachranarov priblizili prakticke ukazky lavinovej zachrany pomocou sond, lavinovych psov, vyhladavacov a vysadku vrtulnika vo Vajskovskej doline. V Kulturnom dome v Dolnej Lehote v odbornom programe okrem nacelnika Strediska lavinovej prevencie Jana Peta vystupil aj posledny zijuci robotnik z chaty zmietnutej lavinou Tomas Frajt.

(ev) Foto: Stefan Vozar


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT