Lydia Tucekova, nezamestnana, Nemecka:
- Nebojim sa a hydinu jem dalej. Ved kazdy vie, ze vsetko musi prejst kontrolou a ja tomu verim. Pocula som, ze vtacia chripka sa vyskytla aj u maciek, preto sa radsej nezdrziavam v ich blizkosti. Myslim si, ze ak budeme dodrziavat hygienicke navyky, tak sa nemame coho obavat.

Jan Nemcok, samostatne zarobkovo cinny, Brezno:
- Zatial sa nebojim. Cital som sice, ze na vtaciu chripku zomrelo vela ludi a podla prognoz maju umriet na svete len asi dva miliony ludi. Takze to nie je az take strasne. Hydinove maso konzumujem, ved po tepelnych upravach by malo byt v poriadku. Ze sa nakazili aj macky, je to smola. Kym sa virus nevyskytne u cloveka a maju ho len zvierata, je to este ako-tak. Virusu vtacej chripky sa mozeme bat, ked sa zmutuje. Potom uz pravdepodobne budeme mat problemy vsetci.

Zuzana Cibulova, studentka, Brezno:
- Samozrejme, ze sa bojim. Vcera som sa bola dat zaockovat proti chripke, lebo teraz je to aktualne. Moze hrozit hocico, ale napriek tomu jeme hydinu, no nenakupujeme ju v Polsku, to je riziko. Schvalujem vyzvu na likvidovanie tulavych psov a maciek, je ich vela a virus sa potom rychlo siri.

Magdalena Vundrova, dochodkyna, Bacuch:
- Hydinu konzumujeme menej ako predtym, ale nie preto, ze by sme sa bali vtacej chripky. Myslim si, ze ked vtacia chripka u ludi bude aktualna vec, budu aj dostatocne lieky. Mala som sliepky, ale ked som chcela mat peknu zahradku, musela som ich dat prec. Macicku sme zdedili po nebohych susedoch, ale do domu ju nepustame, len jej davame jedlo.

Milan Barnak, robotnik, Brezno:
- Vtacej chripky sa nebojim, pretoze je uz tisic rokov a este tisic rokov po nas bude, ako aj ine choroby. Nic sa nedeje. Ako prislo, prejde a pride nieco ine. Zbytocne robia paniku a chaos. Kto sa chce bat, boji sa vsetkeho, kto nechce, neboji sa.

Maria Filova, vychovavatelka, Helpa:
- Nebojim sa. Myslim si, ze je to viac medializovane, ako treba. Proste, je to virus, ktory nas pri dodrziavani hygieny neohrozi.

(ng, ma)

Lyziarsky vycvik

   Poznate to, ked vam zuby drkocu od zimy a mraz sa vam tisne pod nechty? Akoby nie. Ved kazdy ziak to musi zazit. Ten pocit blaha, ked date zbohom skole na cely, celucicky tyzden.
   Nas lyziarsky vycvik zacal 13. februara stretnutim vsetkych ziakov prvych rocnikov OUI a  siedmeho rocnika SZSI v budove skoly. Zislo sa nas dvadsattri. Do privesneho vozika sme spolocne nalozili lyziarsky vystroj a o 9.20 hodine sme sa uz viezli k chate Drotovne Hlohovec v Hronci. Pred chatou nas cakal pan Medved, ktory nas privital a poprial dobre pocasie a vela peknych zazitkov na lyziach. Kopec, na ktorom sme trapili nase tela, bol kazdy den upraveny. Po namahe, ktoru sme vynalozili na to, aby sme sa naucili zakladom lyzovania, nas cakala dobra, tepla polievka.
   Nove zazitky, prijemni ludia okolo nas, ochotni nam pomoct, nas kazdy den az do 18. februara naplnali spokojnostou.

Ziaci a pedagogicki pracovnici OUI Valaska

Provokujuce a ohrozujuce

   Ci je leto a ci zima, ukazuju sa vsade. Provokuju muzske pohlavie a vazne ohrozuju vlastne zdravie. V lete ich mozno vidiet obnazene vo vacsej miere. Biju priamo do oci, kratke, vraj modne pulovriky ich nemozu, ba ani nechcu zakryt. V zime su nedostatocne zahalene kratkymi vetrovkami a este kratsimi bluzkami. Ano - „chodia“ medzi nami aj s ich nositelkami: hole pupky. Ohrozuju hlavne dve zivotne oblasti. Prvou je moralno-eticka. Provokativne odkryvaju vpredu tie casti tela, ktore maju byt zakryte a zaroven odhaluju tie zadne telove partie, kde chrbat straca svoje poctive meno. A druha dolezita oblast je ohrozenie zdravia, ba az zivota. V tych castiach zenskeho tela, ktore su dlhodobo obnazene v zime i v lete, sa nachadzaju zivotne potrebne ludske organy: maternica a oblicky, i dalsie. Bud taketo slecny, zeny - hazarderky si zbytocne privolavaju osobne problemy s otehotnenim, alebo si vedome nevazia zdravie a koleduju si o zapal obliciek a nasledne o dialyzu ...

Ing. Irena Helcova

Predjarne sobotne rano

   Sneh pod nohami stale vrzga, no zahradkar nevdojak citi v hlase sykorky spev lasky. Darmo, ani vtacie hormony sa snehom oklamat nedaju. Jar coskoro pride, ba prist musi.
   Obtazkany ruksakom a podopierajuc sa valaskou - spomienkou na davnych kolegov - kraca zahradkar obzriet stav pukov na jabloni ci hruske. Zastavit sa treba aj v obchode, v jednom z tych velkych, priestrannych, ktore zaplnaju nase schranky casto klamlivymi ponukami. Aj v to skore rano bola preplnena letakmi. V jednom z nich zahradkara cosi uputalo, nuz hup ho cestou za lakadlom. Lez beda! Pri vchode chlap, teda skor len muz. V ciernom! Vraj odlozte si ten ruksak, tamto-la, do schranky. Bola volaco vacsia, ako ta, do ktorej hadzu tie reklamy. „A ci ja idem na zboj? Nuz valasku mam, ale to ak by som sa posmykol, pomoze! Alebo ak by som prekvapil tych, co „premiestnuju“ posledne kusy zeleza z nedalekej byvalej prosperujucej fabriky a oni by sa chceli zbavit korunneho svedka. Aj tu by pomohla.“ Zauvazuje. „Ved ja len tuto harantik - vraj lacny mate dnes a bez neho si priesady nepredpestujem,“ brani svoj naklad v ruksaku nahlas. „Ruksak - vraj odlozte si“ ... huta zahradkar opat. „A valaska? Ved som ja ozbrojeny! A ten pandur ma len kus druka, co mu hompala za pasom. Ej bistu, zatat mu tak do chrbta, zle by sa mu za mnou utekalo! Aj s plnym ruksakom by som mu stacil ...“
   Nuz, divne to nariadenia! Batoh nie - valasku ano! Kracajuc k zahradkam sneh mu stale vrzga pod nohami. Hlavne, ze mam ten harantik a sneh - ten aj tak coskoro zmizne a sykorka dospieva svoju piesen lasky.

„Ockay“

Tak sa majte!

Tak sa nam vesaju, mru predcasne,
niektori aj zamrznu,
no svedomim pod Tatrami
aj dalsimi horstvami veru nepohnu.
Tak pekne a stastne na druhom svete sa majte.
Ved to ste ziskali, co v krajine tejto
darmo ste hladali!
Zbavili sa biedy, vsetkeho zla,
co na zemi mali. Spravodlivosti a pravdy
v naruci smrti sa dockali.
Anjel smrti, ukaz nestastnikom tymto
cestu - k pokoja a slave miestu!
Aby toho, co na zemi nemali,
v nebi sa dockali!

                                                                                                           Milan Kovacik

Detsky fasiangovy karneval

   Aby zima nebola taka studena a detsky usmev a radost v ich ockach roztopil aj ten najtuhsi lad, chceli sme nasim karnevalom rozveselit vsetkych. Dna 25. februara o 10. hodine Detsky domov vo Valaskej v spolupraci s obcianskym zdruzenim Dlane, SPDDD Usmev ako dar a Obecnym uradom v Ciernom Balogu pripravil pre 36 nasich deti fasiangovy karneval.
   Veduci organizacnych jednotiek: Byt Brezno, Dom Mazornik, Dom C. Balog a vychovni pracovnici 3. vychovnej skupiny v DeD vo Valaskej pripravovali s detmi masky a prispevky vo forme basniciek, pesniciek a tanca. Piekli sa kolace a rozvoniavali pampusiky...
   Svah pri Obecnom urade v C. Balogu ozil. Uz od 10. hodiny sa odtial ozyval dzavot a radostny smiech deti, ktore privitali svoj vesely den sutazou v loparovani. Prekvapenim celej akcie boli zvieratka, vlcko, listicka a medvedik (posluchaci dramatickych umeni Akademie umeni v B. Bystrici), ktore sa postarali o vzrusenie a boli osviezenim celeho podujatia. Dalsia cast programu sa odohravala v priestoroch obecneho uradu, kde pokracovali zaujimave sutaze a kazdy mal moznost ukazat svoju zrucnost, nadanie a fantaziu. Na zaver boli vyhodnotene najkrajsie masky, ktore vytvorili vlastnorucne. Ich tvorivost bola odmenena potleskom, milymi cenami a sladkostami. Toto podujatie venovane detom z DeD vo Valaskej zaroven ozivilo fasiangovu atmosferu v C. Balogu a bolo ukazkou spoluucasti a spoluzitia deti z detskych domovov s verejnostou.
   Je krasne pomahat, mat pocit, ze nerobime zbytocnu vec, ked nas praca naplni, lebo vieme, ze nase snazenie sposobi stastie inym.

Natasa Bohacova