„Jeden nas dobry znamy pije. Je velmi mudry a dobry odbornik. Vidime vsak, ze ak bude takto pokracovat, pride o zamestnanie, pretoze uz si dovoli vypit aj v zamestnani. Chceme mu pomoct, ale nevieme ako. Ma sikovne deti, ale tie pracuju v zahranici. Jeho partnerka mu nepomoze, pretoze tiez si rada vypije.“

   Otazka mi bola polozena ustne, mozno som nezachytila jej presne znenie, ale obsah je presny. Clovek, ktory sa dokazal dobre uplatnit svojimi schopnostami, sa napriek svojej inteligencii dostal do zavislosti na alkohole. Ako je mozne, ze clovek s takou vysokou inteligenciou dokaze prepadnut alkoholu? Ako je mozne, ze si nevie uvedomit, ze v sucasnosti a tu, v Brezne, si po strate dobreho zamestnania tazko vobec nejake najde? Ako si dovoli taky dobry odbornik vypit aj v zamestnani? Bohuzial, zavislost nerobi vynimky: mlady, stary, vysokoskolak, nevzdelany, slobodny, zenaty, kazdy za urcitych okolnosti jej moze prepadnut. Staci, ak sa clovek dostane do zivotnej krizy. Staci dlhsie obdobie pravidelneho pitia, ani nie opijania. Staci tlak v zamestnani. Staci osamelost.... Je toho viac, co moze sposobit, ze clovek zacne siahat po utlmujucom ucinku alkoholu sam, dobrovolne, nehladiac na dosledky. Rozum uz potom sluzi len na sebaospravedlnovanie, na porovnavanie sa s tymi, ktori su na tom s pitim horsie. V zavislosti je najvacsim problemom to, ze kym este nie je velmi silna, clovek nema dovod prestat. Ked uz sa dovody zacnu hromadit, sila zavislosti sa da prelomit iba tazko. Su tri hlavne tlaky, ktore dokazu zavisleho zmobilizovat k tomu, aby nieco so svojim pitim urobil: hrozba straty manzelstva, straty zamestnania alebo straty zdravia. Ten posledny dovod casto zaposobi silne, ale iba dovtedy, kym sa zdravie neupravi. Docasne abstinujuci sa po uprave zdravotneho stavu nema dovod obmedzovat a vracia sa k pitiu. Hrozby straty manzelstva alebo zamestnania skor vedu k trvalej abstinencii. V pripade vasho znameho prichadza do uvahy iba to druhe, kedze jeho partnerka taktiez popija. Mozete mu pomoct tak, ze sa s nim o jeho piti budete rozpravat, ale zrejme az konkretny problem v zamestnani (ak nebude reakciou zamestnavatela rovno vypoved) ho privedie k tomu, ze bude schopny nieco urobit. Tym „nieco“ je liecba zavislosti odbornikom - psychiatrom. Zavislost nie je zlozvyk, je to ochorenie, s ktorym si sam clovek nedokaze sam poradit.

Mgr. Marcela Skultetyova, psychologicka

Aj napriek drsnym podmienkam sa magnolii - krasnemu cudzokrajnemu stromu s velkymi ruzovymi kvetmi - dari aj u nas.

Foto: Peter Bercik

Stanu sa Rury znovu pesou zonou?

   Lokalita Rury je sucastou chotara mesta Brezna, lezi od neho na sever. Breznania uz v minulosti zistili, ze toto miesto je vhodne hlavne v nedelu a vo sviatok na prechadzky, na opekanie slaniny, varenie gulasu, skratka na kontakt s prirodou. Zdatnejsi turisti mali Rury ako nastupnu stanicu pre kratsie ci dlhsie tury do Nizkych Tatier.

   V sucasnosti z tohto vsetkeho zostal uz len potok zahadzany konarmi, zanedbane studnicky, rozhadzane mraveniska. Ale co je najhorsie, lavicky s pristreskom su znicene, vsade je spina, ktoru zanechavaju „tiezturisti“. Vidiet tu hlavne flase kazdeho druhu, papiere, textilie. Skratka smetisko a naviac skupiny mladeze z nedalekej romskej osady.
   Niekolkokrat sme s manzelkou odnasali v rukach hlavne flase z umelej hmoty, robili kopky zo smeti, cistili studnicky, ale pri dalsej nasej navsteve bolo vsetko v povodnom stave.
   Tesi ma vsak skutocnost, ze ludia, ktori miluju prirodu, sem stale chodia. Ci uz su to dochodcovia, rodicia s detmi alebo mladez len tak si oddychnut, nieco upiect na ohni, posediet si na trave pri potoku a vypocut si spev vtakov. Asi im to stoji zato, ale v takomto prostredi?
   Urobme nieco pre to, aby sa Rury stali tym, co boli v minulosti - primestskou oddychovou zonou. Hlavne by bolo treba postavit novy pristresok (mozno aj v spolupraci s Lesmi mesta Brezno, s. r. o.,), opravit vsetky lavicky a vo vacsej miere vyuzivat dve luky pri potoku aj s ohniskami.
   V dalsej faze by sa spominana lokalita mohla spojit s Laznou do suvisleho celku, pretoze tu je uz vybudovanych niekolko zliebkov a laviciek. Tymto spojenim by sa dali vytvorit desiatky moznosti, ci uz v oblasti nenarocnych prechadzok alebo menej ci viac narocnych turistickych tras. Velmi (a nie len mne) tu vsak prekaza ovcin pri vstupe do Laznej v takom stave, v akom je.
   Podari sa to? Chut a sila by bola, chybaju vsak peniaze.

Vladimir Libic

Liecive byliny na Horehroni

Cesnak medvedi
(Allium ursinum)

(pokracovanie z minuleho cisla)

   Okrem cesnaku kuchynskeho este existuje viacero druhov, ale najznamejsim su cesnak medvedi a cesnak pazitkovy.
   V poslednom case je akousi modou zbierat tento divorastuci cesnak (na obrazku), ktory ma velmi podobne ucinky, ale podla Francuzky de Au niekolkokrat viac zapacha a z toho sa odvodzuju jeho vyraznejsie liecive ucinky ako u cesnkau kuchynskeho.
   Je to rastlina vysoka 15 – 30 cm, rastie v bucinach, hrabovo – dubovych lesoch a na vlhkych zatienenych lukach. Ma dva prizemne kopijovite listy podobne konvalinkovym. Na bezlistej, v priereze trojhrannej byli, rastie biely kvet vo forme okolika. Kvitne v aprili az juni, predmetom zberu byva vnat a cibula. Pouziva sa cerstvy, pripadne mrazeny (suseny straca ucinnost). Da sa presadit aj do zahrad na tieniste miesto. V minulosti ho pestovali Slovania, preto v sucasnosti jeho vyskyt pomaha lokalizovat ich osidlenia.
   Spomeniem len niektore jeho ucinky. Pouziva sa pri bielom vytoku, posilnuje maternicu, sliznicu zaludka a sluzi tiez pri bolestiach pecene. V kombinacii s kvalitnym octom, blahodarne posobi na opuchy, kozne vyrazky a rany. Taliani ho 2 – 3 mesiace pouzivali do polievok na „krvecistenie“. Priemyselne sa pouziva pri skladovani zeleniny a zemiakov proti hnilobnym procesom.
   Dalsim druhom cesnaku je cesnak pazitkovy, ktory Cinania poznali uz pred 4000 rokmi. Obsahuje vela vitaminu C a soli draslika, zeleza, fosforu a sodika. Je podstatnou zlozkou tzv. bylinkoveho masla. Pridava sa do polievok a pouziva sa do niektorych past z plnotucnych syrov (Hermelin, Encian, Choc a podobne).
   A teraz ako obycajne, niekolko receptov, ktore pouzivali v 16. storoci v Cechach v povodnom zneni: „Podkurovani, pripravene z cesnekovych cibulek nebo listi, privadi u zen cmiru (menstruaciu), kdyz v sede nechaju dovnitr pusobit tuto paru nebo dym...“ „Cesnek pouzivali sedlaci i pastuchove proti kazdemu skodlivemu pocasi a nezdavym vyparum. Dale otvira ucpani, rozhani vetry, mori a vyhani cervy, pojidany a zapity dobrym vinem. Take zevne pri ustknuti hadu a vzteklych psu. Zenci a sekaci, kteri v letnym horku pivaji nezdrvave vody, maji v pokrmech pojidat cesnek...“ „...pojidanim vareneho cesneku v mleku dela zvucny a jasny hlas, kroti zastaraly kasel a privadi chut ke spanku. Je znamenity lek proti tomu, kdyz zeny nasledkem vzuru vystupujici matky omdlivaji...“
   Nezabudli ste na jarne salaty? Najdite si sami v prirode listy mladej pupavy a zihlavy, listy prvosienky, kostihoja, kyslicky (zajacej dateliny), stiav kysleho, maty a medovky. Dalej vnat alebo bulvu cibule, 1 strucik cesnaku alebo par listov cesnaku medvedieho, osladit hroznovym cukrom, pridat stipku morskej soli a dochutit citronovou stavou. Ako zakusok po kazdom jedle zjest jednu hrst zerusnice.

„baca Sperka“

Za chvilu zacne letna atleticka sezona ...

   Mnohi pisu o tom, ako vymalovali skolsku jedalen, alebo skraslili priestory skoly. U nas je to samozrejmostou. No ja chcem poukazat na nieco uplne ine. Tymto clankom nechcem bilancovat doterajsiu cinnost sportovych atletickych tried, ani cinnost atletickeho oddielu MSK Brezno. Maju svoju historiu a bezpochyby bohatu na uspechy aj v sucasnosti. Kto sleduje ich cinnost, urcite mu neunikla ani tohtorocna halova sezona mladych talentov.
   Chcem sa prihovorit vam, rodicom. Mate dieta v stvrtom rocniku ZS? Urcite vam nie je lahostajne, ci svoj volny cas vyplni hrou na pocitaci, ci zapadne medzi partiu posedavajucu na lavickach pri Hrone s cigaretou a flasou alkoholu v ruke. Mozno zvelicujem, ale obyvatelia sidliska zapad by vam vedeli porozpravat. Myslim, ze by ste boli spokojnejsi, keby ste vedeli, ze vas syn alebo dcera vyplna svoj volny cas akymkolvek druhom sportu. Trebars aj takou ATLETIKOU. Hovori sa, ze je kralovnou sportu a neodmyslitelne tvori zaklad akehokolvek sportu, ci uz futbalu, hokeja, volejbalu a inych.
   Nechcem vam vnucovat svoj nazor, ak sa vam zda, ze je vase dieta pohybovo zdatne, prosim vas len o zamyslenie. V utorok 16. maja o 14.30 hodine v sportovom areali ZS s MS Pionierska 2 v Brezne boli talentove skusky. Este stale mate cas prihlasit vase dieta na sekretariate skoly. Nic za to nedate, bude vas to stat len trocha volneho casu. Mozno objavite vo svojom dietati aj danosti, o ktorych ste ani netusili.
   Preco sa na vas obraciame touto formou? Pretoze v minulosti to pre nas nebol problem. Obisli sme vsetky ZS na okoli, otestovali vsetkych stvrtakov a tych sikovnejsich pozvali na talentove skusky. Tymto sposobom sme objavili mnoho talentov, o ktorych by ste v sucasnosti urcite ani nepoculi. Nejaky Maros Poc alebo Klara Abelova by zapadli medzi  „obycajne“ deti a nikto na Slovensku by nepovedal: „Aha, to su tie talenty z Brezna!“ Taketo objavovanie je pre nas uz minulostou, pretoze vsetky ZS bojuju o kazdeho ziaka. Ved co potom, ked budu mat o jedneho ziaka menej? Je polutovania hodne, ze sa pri tom zabuda na zaujmy deti a nema k tomu kto zaujat rozhodne stanovisko. Pre cloveka, ktory ma rad svoje zamestnanie, nie je jednoduche prizerat sa, ako zapada velke mnozstvo talentov medzi sedy priemer a nemoct s tym nic urobit.
   Ak sa chcete o sportovych atletickych triedach dozvediet viac, staci sa informovat v nasej skole. Vedenie skoly alebo treneri sportovych atletickych tried vam kedykolvek odpovedia na vase otazky.

Mgr. Dana Jorcikova, zastupkyna riaditela ZS s MS Pionierska 2