Agentura
aybee-production pripravila informativno-vzdelavaci projekt, ktory nesie
nazov Spoznaj svoj kraj. Pero jedneho basnika raz napisalo, ze nemozeme
spoznavat cudzie a nove, kym nepozname svoje vlastne. Preto sme sa s nasim
anketovym mikrofonom zatulali k medialne znamym ludom, alebo ak chcete
k celebritam, a povyzvedali sme, ci poznaju kraj, kde ziju, alebo kde sa
narodili. |
S anketovym mikrofonom
|
Zuzana Belohorcova, moderatorka:
- Som stale na ceste
medzi Prahou a Bratislavou. Snazim sa vacsinu svojho casu travit doma
v Ziline, kde mam kopu priatelov. Je tu krasna priroda, hory a celkova
poloha mesta je viac nez dobra. Mesto rozkvita, pribudaju kaviarnicky
a stylove restauracie. Ked cestujem po Slovensku, obdivujem krasu prirody
a kedze casto chodim na Tale, ticho vam zavidim tu krasu, co mate coby
kamenom dohodil.
Ibrahim Maiga, zabavac:
- Zijem na Slovensku uz
vela rokov. Za ten cas som prisiel na to, ze lepsie sa zije bokom od
vacsich miest, kde ma clovek vacsi pokoj, no hlavne sukromie. Byvam v Ivanke
pri Dunaji, kde cez volny cas zbehnem rychlo do prirody alebo k jazeru.
V meste je prehustena doprava a smog. Ja som hlavny nepriatel zimy (smiech),
ale rad si zajdem zalyzovat s priatelmi na Tale alebo do Tatier, kde je vzdy
velka kopa snehu a nadherne hory, ktore treba chranit a nie nicit.
Zuzana Hajdu, moderatorka:
- Slovensko ako krajina
sa mi velmi paci. Mam korene z Helpy a raz, ked som isla do Brezna na jedno
podujatie s vtedajsim priatelom z Talianska, ten sa nevedel vynadivat na
nadheru Nizkych Tatier. Preto som pysna, ze som Slovenka a aj ked je
v Bratislave vela ludi, clovek ma stres, je sa ist kde odreagovat aj doma.
„Bruno“ Brano Ciberej, moderator:
- Vdaka cestovaniu za
pracou mam moznost sledovat, ako Slovensko napreduje. Krasne hory,
priestranne niziny. Zijem v Bratislave, kde vladne uponahlany zivot. Je tu
vela prilezitosti, kam si ist sadnut s priatelmi len tak na kavicku, alebo
sa ist niekam zabavit. Lesny park ci kupaliska a rozne parky su zas fajn, ak
clovek potrebuje vypnut a nacerpat nove sily.
Martina Simkovicova, moderatorka:
-Teraz zijem
v Devinskej Novej Vsi, ale pochadzam z Modry. Je mi velmi luto, ze nasa
samosprava zaspava na vavrinoch a tak povediac tu zdochol pes. Ked sa
pozriem na vedlajsie mesto Pezinok, ako sa rozmahaju vinarnicky a ich
vinohrady, je mi smutno, ze prave Modra, ktora je povestna svojou keramikou,
stagnuje. Vsetko je v samosprave. Kraj je krasny, nadherna priroda, ale co
z toho, ked sa nerozvija.
Martin „Pyco“ Rausch, moderator:
- Cely zivot byvam
v Bratislave a celkom sa mi nase hlavne mesto paci. Ak som dlhsie prec
a vratim sa povedzme po troch mesiacoch, vidim, ako sa rozvija. Ked
potrebujem relax, zoberiem korcule, mp3 prehravac a len tak sa idem styri
hodiny prehanat po hradzi. Som Slovak a Slovakom aj ostanem. Urcite by som
nasu malu, ale za to rozmanitu krajinu nemenil za ziadnu inu.
(ab)
29. januar 1945: oslobodenie obce Cierny
Balog
V nedelu 28. januara sa pri
prilezitosti 62. vyrocia oslobodenia Cierneho Balogu uskutocnil lyziarsky
a pesi pochod za ucasti viac ako styridsat ucastnikov z Cierneho Balogu
a Brezna. Medzi lyziarmi bol aj 78-rocny Jan Zemko, rodak z Cierneho Balogu,
a starosta obce Frantisek Budovec.
Kytice kvetov polozili pri
pamatnikoch pred zdravotnym strediskom v Ciernom Balogu, na cintorine Tlsty
javor a v Palenicnom pod Kratkym banom. Po pietnom akte pri pamatniku
smrtelne zraneneho obcana Cierneho Balogu Jozefa Schőna, na ktorom sa
zucastnil aj 88-rocny ucastnik druhej svetovej vojny Jozef Svantner, a po
predneseni basne Miroslavou Rosikovou sa ucastnikom prihovorili tajomnik ObV
a ZO SZPB Anton Pobis, starosta obce, Jan Zemko a dlhorocny organizator
tohto pochodu Julius Kliment.
Ucastnikom pri partizanskej
vatre dobre padlo teple obcerstvenie. Na zaver si na pokyn Ing. Kovacika ako
tradicne zaspievali piesen Cez balocke cierne hory...
Treba vyslovit podakovanie
organizatorom akcie, ako aj lesnemu zavodu a organizacii Biatlon.
(ap)
Vrabec a dazdovka
Raz rano
sa vrabec pokusal najst si nejake cerviky. Hladal, hladal, no nic
nenachadzal.
Zrazu
zbadal pri dateline dazdovku. Rozbehol sa k nej a uz ju aj chcel zjest. Ale
dazdovka k nemu prehovorila: „Nezjedz ma, prosim! Ak ma nechas na pokoji,
ukazem ti ovela vacsieho cervika.“ Vrabec bol taky pazravy, ze ju posluchol.
Dazdovka ho priviedla k nejakej diere a povedala: „Zakric na toho cervika,
nech vyjde von a potom ho hned mozes zozrat.“
Cervik
vysiel von, no bola to vretenica. Kym si vrabec uvedomil, ze dazdovka ho
nachytala, bol uz v zaludku vretenice.
Dazdovka
sa velmi tesila, ze ju vrabec nezjedol, ale jej radost netrvala dlho. Ked sa
poberala domov, objavila sa pred nou velka sykorka. Dazdovka ani nestihla
nic povedat a bola v zaludku sykorky.
Zuzana Tomkova, 8. A
...
O nafukanom zabiakovi
V nevelkom
rybniku na kraji smrekoveho lesa kvakali zaby. Najhlasnejsie vyspevoval
tucny zabiak.
„Nevyvreskuj, lebo ta zacuje bocian,“ napominal ho najstarsi zabiak.
„Myslis, ze sa ho bojim? Nech si len pride,“ dodal sebavedome. „Ziadny
bocian sa neodvazi priblizit, ked som tu ja. Som najkrajsi, najmudrejsi,
najodvaznejsi, najsilnejsi...“ V trave sa mihlo cosi cervene. Bociania noha.
No zabiak zahladeny do seba si ju nevsimol. Clup, tresk, kvaaaak!
A zabiaka
nebolo.
Alexandra Pavukova, 9.
A
(Zo zbierky
Bajka a deti, ZS s MS Pionierska 2)
V decembri
sa osmi ziaci Specialnej zakladnej skoly v Brezne zucastnili na
medzinarodnych atletickych pretekoch v Bratislave, kde sa v medzinarodnej
konkurencii sportovcov z Ceska, Cypru, Chorvatska, Rakuska, Maroka a mnohych
pretekarov zo vsetkych kutov Slovenska umiestnili v bezeckych disciplinach
na poprednych miestach. Dvaja ziaci, Tomas Pokos a Zdeno Bartos, ziskali
v behu na 400 m muzi druhe a tretie miesto. V silne obsadenej bezeckej
discipline 60 m muzi ziskali dalsi ziaci stvrte a piate miesto.
Vsetkym
nasim zucastnenym sportovcom patri pochvala a podakovanie. Taktiez sa chcem
podakovat nasim sponzorom, ktori tuto sportovu akciu podporili. Vdaka tiez
patri Slovenskemu atletickemu zvazu zdravotne postihnutych a osobitne Mgr.
Dusanovi Dedeckovi, ktory nas na tuto skvelu sportovu akciu pozval.
Mgr. Dusan Tischliar |