Zuzana Belohorcova, moderatorka:
- Som stale na ceste medzi Prahou a Bratislavou. Snazim sa vacsinu svojho casu travit doma v Ziline, kde mam kopu priatelov. Je tu krasna priroda, hory a celkova poloha mesta je viac nez dobra. Mesto rozkvita, pribudaju kaviarnicky a stylove restauracie. Ked cestujem po Slovensku, obdivujem krasu prirody a kedze casto chodim na Tale, ticho vam zavidim tu krasu, co mate coby kamenom dohodil.

Ibrahim Maiga, zabavac:
- Zijem na Slovensku uz vela rokov.  Za ten cas som prisiel na to, ze lepsie sa zije bokom od vacsich miest, kde ma clovek vacsi pokoj, no hlavne sukromie. Byvam v Ivanke pri Dunaji, kde cez volny cas zbehnem rychlo do prirody alebo k jazeru. V meste je prehustena doprava a smog. Ja som hlavny nepriatel zimy (smiech), ale rad si zajdem zalyzovat s priatelmi na Tale alebo do Tatier, kde je vzdy velka kopa snehu a nadherne hory, ktore treba chranit a nie nicit.

Zuzana Hajdu, moderatorka:
- Slovensko ako krajina sa mi velmi paci. Mam korene z Helpy a raz, ked som isla do Brezna na jedno podujatie s vtedajsim priatelom z Talianska, ten sa nevedel vynadivat na nadheru Nizkych Tatier. Preto som pysna, ze som Slovenka a aj ked je v Bratislave vela ludi, clovek ma stres, je sa ist kde odreagovat aj doma.

„Bruno“ Brano Ciberej, moderator:
- Vdaka cestovaniu za pracou mam moznost sledovat, ako Slovensko napreduje. Krasne hory, priestranne niziny. Zijem v Bratislave, kde vladne uponahlany zivot. Je tu vela prilezitosti, kam si ist sadnut s priatelmi len tak na kavicku, alebo sa ist niekam zabavit. Lesny park ci kupaliska a rozne parky su zas fajn, ak clovek potrebuje vypnut a nacerpat nove sily.

Martina Simkovicova, moderatorka:
-Teraz zijem v Devinskej Novej Vsi, ale pochadzam z Modry. Je mi velmi luto, ze nasa samosprava zaspava na vavrinoch a tak povediac tu zdochol pes. Ked sa pozriem na vedlajsie mesto Pezinok, ako sa rozmahaju vinarnicky a ich vinohrady, je mi smutno, ze prave Modra, ktora je povestna svojou keramikou, stagnuje. Vsetko je v samosprave. Kraj je krasny, nadherna priroda, ale co z toho, ked sa nerozvija.

Martin „Pyco“ Rausch, moderator:
- Cely zivot byvam v Bratislave a celkom sa mi nase hlavne mesto paci. Ak som dlhsie prec a vratim sa povedzme po troch mesiacoch, vidim, ako sa rozvija. Ked potrebujem relax, zoberiem korcule, mp3 prehravac a len tak sa idem styri hodiny prehanat po hradzi. Som Slovak a Slovakom aj ostanem. Urcite by som nasu malu, ale za to rozmanitu krajinu nemenil za ziadnu inu.

(ab)

29. januar 1945: oslobodenie obce Cierny Balog

   V nedelu 28. januara sa pri prilezitosti 62. vyrocia oslobodenia Cierneho Balogu uskutocnil lyziarsky a pesi pochod za ucasti viac ako styridsat ucastnikov z Cierneho Balogu a Brezna. Medzi lyziarmi bol aj 78-rocny Jan Zemko, rodak z Cierneho Balogu, a starosta obce Frantisek Budovec.

   Kytice kvetov polozili pri pamatnikoch pred zdravotnym strediskom v Ciernom Balogu, na cintorine Tlsty javor a v Palenicnom pod Kratkym banom. Po pietnom akte pri pamatniku smrtelne zraneneho obcana Cierneho Balogu Jozefa Schőna, na ktorom sa zucastnil aj 88-rocny ucastnik druhej svetovej vojny Jozef Svantner, a po predneseni basne Miroslavou Rosikovou sa ucastnikom prihovorili tajomnik ObV a ZO SZPB Anton Pobis, starosta obce, Jan Zemko a dlhorocny organizator tohto pochodu Julius Kliment.

   Ucastnikom pri partizanskej vatre dobre padlo teple obcerstvenie. Na zaver si na pokyn Ing. Kovacika ako tradicne zaspievali piesen Cez balocke cierne hory...

   Treba vyslovit podakovanie organizatorom akcie, ako aj lesnemu zavodu a organizacii Biatlon.

(ap)

Vrabec a dazdovka

   Raz rano sa vrabec pokusal najst si nejake cerviky. Hladal, hladal, no nic nenachadzal.
   Zrazu zbadal pri dateline dazdovku. Rozbehol sa k nej a uz ju aj chcel zjest. Ale dazdovka k nemu prehovorila: „Nezjedz ma, prosim! Ak ma nechas na pokoji, ukazem ti ovela vacsieho cervika.“ Vrabec bol taky pazravy, ze ju posluchol. Dazdovka ho priviedla k nejakej diere a povedala: „Zakric na toho cervika, nech vyjde von a potom ho hned mozes zozrat.“
   Cervik vysiel von, no bola to vretenica. Kym si vrabec uvedomil, ze dazdovka ho nachytala, bol uz v zaludku vretenice.
   Dazdovka sa velmi tesila, ze ju vrabec nezjedol, ale jej radost netrvala dlho. Ked sa poberala domov, objavila sa pred nou velka sykorka. Dazdovka ani nestihla nic povedat a bola v zaludku sykorky.

Zuzana Tomkova, 8. A

...

O nafukanom zabiakovi

   V nevelkom rybniku na kraji smrekoveho lesa kvakali zaby. Najhlasnejsie vyspevoval tucny zabiak.
   „Nevyvreskuj, lebo ta zacuje bocian,“ napominal ho najstarsi zabiak. „Myslis, ze sa ho bojim? Nech si len pride,“ dodal sebavedome. „Ziadny bocian sa neodvazi priblizit, ked som tu ja. Som najkrajsi, najmudrejsi, najodvaznejsi, najsilnejsi...“ V trave sa mihlo cosi cervene. Bociania noha. No zabiak zahladeny do seba si ju nevsimol. Clup, tresk, kvaaaak!
   A zabiaka nebolo.

Alexandra Pavukova, 9. A

(Zo zbierky Bajka a deti, ZS s MS Pionierska 2)

   V decembri sa osmi ziaci Specialnej zakladnej skoly v Brezne zucastnili na medzinarodnych atletickych pretekoch v Bratislave, kde sa v medzinarodnej konkurencii sportovcov z Ceska, Cypru, Chorvatska, Rakuska, Maroka a mnohych pretekarov zo vsetkych kutov Slovenska umiestnili v bezeckych disciplinach na poprednych miestach. Dvaja ziaci, Tomas Pokos a Zdeno Bartos, ziskali v behu na 400 m muzi druhe a tretie miesto. V silne obsadenej bezeckej discipline 60 m muzi ziskali dalsi ziaci stvrte a piate miesto.
   Vsetkym nasim zucastnenym sportovcom patri pochvala a podakovanie. Taktiez sa chcem podakovat nasim sponzorom, ktori tuto sportovu akciu podporili. Vdaka tiez patri Slovenskemu atletickemu zvazu zdravotne postihnutych a osobitne Mgr. Dusanovi Dedeckovi, ktory nas na tuto skvelu sportovu akciu pozval.

Mgr. Dusan Tischliar