Na parackach aj mala oslava

   Obcianske zdruzenie Jasienok zo Zadnych Halan uz stvrty rok v starej skole v Bujakove zorganizovalo paracky. Popri parani sa nasiel cas aj na spomienky a zabavu. Do roboty sa chytilo stare aj mlade. Najmladsia Mirka Oravkinova nema este ani desat rokov, najstarsia „paracka“ Elena Zilikova sa vo stvrtok doziva krasnej osemdesiatky, ku ktorej jej vsetci priali len to najlepsie. Po prichode muzicky rodiny Krnacovcov a troch tanecnych parov folklorneho suboru Mostar sa rozprudila zabava ako sa na tento fasiangovy cas patri. Nechybal ani zivy kohut, ktoreho priniesli chlapi a pustili do naparaneho peria. Nikto sa vsak nehneval, ved su fasiangy.

Text a foto: Peter Bercik

Denisa Fulmekova a jej Dve ciarky nadeje

Pise knihy, klebeti, vesti a relaxuje chodzou...

   V tychto dnoch prichadza na pulty knihkupectiev kniha slovenskej autorky Denisy Fulmekovej Dve ciarky nadeje, ktora je „pribehom o intimnych bolestiach zien i o tom, ako sa clovek celkom nahodou moze stat akterom pokryteckej hry“. Autorka, rodena Bratislavcanka, pracovala ako redaktorka Literarneho tyzdennika, dennika Telegraf, mesacnika Styl, sefredaktorka ezoterickeho casopisu Orientacia a pravidelne spolupracovala s mesacnikom Miau. Okrem publicistiky a literarnej tvorby sa venuje aj tarotu. Takze aj o vesteni bude rec v rozhovore s Denisou Fulmekovou, ale aj o jej knihach, predovsetkym o novej knihe Dve ciarky nadeje.

Co vas k napisaniu tejto knihy viedlo, inspirovalo? Citatelov iste bude zaujimat, ci to nahodou nie je vas zivotny pribeh...
   - Scasti ano. Prekonala som bolestnu zivotnu skusenost, prisla som o nenarodene dieta. Vo velmi sklucujucom obdobi som sa zrazu prostrednictvom internetu zoznamila so zenami, ktore prezivali rovnaky smutok. Zakusala som s tymito zenami spolocne pocity a nadeje, vypocula som si ich pribehy a napokon sme sa stali realnymi priatelkami. V tom case som zacala uvazovat o tom, ze napisem pribeh o zenach, ktore prisli o dieta. Mozno to bude zniet trosku pateticky, ale kdesi hlboko v dusi som citila, ze tuto temu chcem spracovat knizne. Zhovarala som sa vtedy aj s mnohymi starsimi priatelkami a postupne som zistovala, ze zien, ktore si nesu zivotom tuto traumu, je ovela viac, nez som tusila. Mnohe sa o potrate ostychaju alebo boja hovorit, su vsak velmi smutne a obcas aj plne hnevu ci pocitov nespravodlivosti, preco sa to stalo prave im. Moja knizka neponuka nijake vseobecne pravdy. Je to iba pribeh o tom, ako v istych okamihoch musime byt k sebe neuprosne otvoreni.

Hlavna hrdinka pribehu Eva, okrem ineho, riesi dilemu uprimnosti voci svojim dvom priatelkam, ktore maju vztah s tym istym muzom. Verite v uprimne priatelstvo zien?
   - Ano, ba co viac, aj v uprimne priatelstvo zeny a muza. Priatelstva treba pestovat, venovat sa im, vkladat do nich energiu. To ma na nich zaroven bavi. Ked sa mi vsak s niekym cesty rozidu, skumam, co som sa od neho naucila a preco sme sa v zivote stretli. Musim ale povedat, ze dodnes sa stretavam s viacerymi priatelkami z utleho detstva, teda vacsinou je moje puto s ludmi mimoriadne trvace.

Dve ciarky nadeje je nazov knihy a v tomto pripade dve ciarky znamenaju pozitivny tehotensky test. Ciarky, ciary - a vy to iste dobre viete, mozu znamenat aj nieco ine. Zaujimate sa o ezoteriku, tarot, vestenie, viete citat v symboloch...
   - Tarot, symboly, bylinky, povery a podobne pavedy su mojou milou zalubou, ktorej sa venujem uz cele desatrocie. Zatial este nebyvam v dome na stracej nozke s kocurom na ramene a ani sa nevyhlasujem za vesticu. Tarot vykladam skor neochotne a ked uz, tak iba pribuznym a priatelom. Pre mna totiz tarotove karty nie su prostriedkom na vykladanie buducnosti, ale skor bohata kniha symbolov. Stale sa v nej ucim citat a riesenia hladam radsej v sebe, nez v pochybnych vestiarnach. Mozno si to odporuje s predchadzajucimi riadkami, ale prekaza mi, ked kdesi vidim teatralne sa tvariaceho vestca, ktory chce nad klientom ziskat moc.

Debutovali ste v roku 2001 zbierkou humornych a sebaironickych poviedok Tak co teda? Rada ironizujete na svoj ucet?
   - Niekedy je sebaironia velmi prijemnym prostriedkom, ako zo seba striast nevitane a mrzute situacie. O tom boli moje humorne poviedky - co ked objavite v manzelovom pocitaci lubostnu korespondenciu s inou zenou, co ked vam spadne v byte strop, co ked sa ocitnete v osidlach zvodcu, co ked vas kazdodenna realita prinuti ist na domovu schodzu, co ked vam niekto zbabre dovolenku a podobne. Stale si myslim, ze s humorom sa da zivot zvladat akosi lahsie a sebaironia zasa oslobodzuje. Umoznuje nam vidiet sa z nadhladu a chechtat sa nad tou smiesnou figurkou, ktora sa niekedy berie zbytocne vazne.

Som takmer prec, je nazov vasej zbierky poezie. Co pre vas znamena poezia?
   - Poezia mi musi sadnut, musi so mnou rezonovat. Ak sa tak nestane, nerozumiem jej. Naposledy som mala pozitivny zazitok na jesen, ked svoje verse prisla do Bratislavy na Ars Poetiku predniest mlada bieloruska poetka Marija Martysevic. Bola skvela!

Klebetroman, ktory ste napisali s Petrom Macsovzkym, nie je prave poeticky. Uz podla nazvu mozno usudit, ze kniha je „poctou“ rozsirenej ludskej vlastnosti - klebeteniu, ohovaraniu. Media knihu hodnotili ako kontroverznu, skandaloznu...
   - Klebetroman nebol poctou klebeteniu, aj ked mnohi si to tak vylozili. S Petrom Macsovszkym sme skor chceli zachytit atmosferu v istych kruhoch, od ezoterickych az po umelecke, kde cloveka predchadzaju klebety a kde sa do ich osidiel lapi nakoniec kazdy. Ohlasy na Klebetroman boli roznorode, od tych, ked nam niekto dakoval, ze sa pri citani dobre bavil, az po nenavistne esemesky. Niektori ludia sa omylom stotoznili s niektorou z postav a urazili sa, ini sa nas pytali, preco sme ich tam nedali.

Ste zena a zeny rady klebetia... Aj vy?
   - Samozrejme! Ved som sa k tomu priznala aj spoluautorstvom na Klebetromane! Klebetenie ma svoje caro, to je predsa nesporne. Raz sa mi dostal do ruky turisticky sprievodca po Grecku, kde stalo cierne na bielom, ze v tavernach sedavaju na kave muzi a vymienaju si novinky. Vidite to, ked klebetia muzi, tak si vymienaju novinky. Ale ked si vymienaju novinky zeny, tak klebetia.

Rozlisujete pojmy klebetenie a ohovaranie?
   - Ano, pretoze klebetenie moze byt ozaj vymienanie si noviniek, prijemna spolocenska zalezitost, ktora, ak jej nechyba nadhlad a humor, moze mat aj povab. Ohovaranie je uz tazsi kaliber, pretoze sa pri nom potupne kyda na nepritomne osoby.

Do antologie Sex po slovensky ste prispeli poviedkou Fuzata vevericka. Je to pribeh o jednom nevydarenom sexualnom dobrodruzstve sefky s podriadenym. Co vas podnietilo napisat eroticku poviedku?
   - Skor kto ma podnietil. Jedneho dna mi totiz zavolal spisovatel Dusan Taragel, ze pripravuje pre vydavatelstvo Ikar antologiu poviedok o sexe a ci by som nenapisala cosi aj ja. Nadsene som suhlasila, ale ako cas plynul, zistovala som, ze to vobec nie je jednoduche, pisat si len tak o sexe. Napokon som dostala napad a poviedku som napisala takpovediac na jeden tah.

Knihou Dve ciarky nadeje sa otvorene hlasite k zanru zenskeho romanu. Co je to vlastne zensky roman? Existuje aj zaner muzsky roman?
   - Pod pojmom zensky roman sa asi vacsine ludi vybavi cosi lepkavo sladkobolne, hraniciace s gycom. Rovnako nevkusne a zle napisane vsak mozu byt aj detektivky, nudne intelektualne experimenty, otravne moralisticke traktaty a este kadeco ine. Zeny su mozno skromnejsie nez muzi, preto, ked napisu cosi o zenach, musia sa uspokojit s okruhom citatelov, ktory je hlupo vymedzeny pohlavim. Muzska spisba je vsak natolko kvalitna a vznesena - ha!, ze si zasluzi, aby sa o nu vzdy rovnako zaujimali zeny aj muzi. Osobne citam vsetko, co ma niecim zaujme, jedinym kriteriom je to, aby som sa na chvilu, ked si otvorim tu ktoru knihu, tesila ako na najlepsiu cast dna.

Anna Gudzova Foto: Tatiana Buzekova

Vylety do okolia Brezna

dnes do Dobrocskeho pralesa

    V dnesnom tipe na vylet sa vyberieme z Brezna smerom na Cierny Balog a budeme pokracovat az na Tlsty javor, kde sa nachadza aj partizansky cintorin. Prave spomenute sedlo sa nam stane vychodiskom pre turu do Dobrocskeho pralesa.
   Tato prekrasna cast Slovenska patri medzi najstarsie a najvyznamnejsie prirodne rezervacie na nasom uzemi. Dobrocsky prales bol za rezervaciu vyhlaseny uz v roku 1913. Snahou ochrancov prirody je zachovat tu samovolny pralesovity vyvoj v najrozlicnejsich stadiach.
   Niekolko metrov od sedla Tlsty javor pojdeme po asfaltovej ceste, ktora pokracuje smerom na Drabsko. O chvilu odbocime na znackovany chodnik Rudnej magistraly. Po kratkom case na dohlad od vrchu Dlhy grun, ktory sa nachadza v tesnej blizkosti Dobrocskeho pralesa, odbocime dolava a budeme pokracovat velmi prijemnou lesnou cestickou. Priblizne po pol hodine sa ocitneme uprostred samotneho pralesa, kde sa mozeme dosytosti pokochat nadhernou a nicim nenarusenou prirodou. Pri pozorovani kras prirody si urcite vsimneme rozmanite rastlinstvo a zivocisstvo.
   Po dostatocnom oddychu v naruci prekrasnej prirody sa poberieme znackovanym chodnikom k partizanskym bunkrom pod Dlhym grunom, ktore nam pripomenu Slovenske narodne povstanie.
   Dalej budeme pokracovat dolinou Brotovo, ktorou preteka aj potok s rovnakym nazvom, vlievajuci sa do Cierneho Hrona - lavostranneho pritoku rieky Hron.
   Popri vykracovani si prave spomenutou dolinou mame moznost naplno obdivovat skutocne pestru sceneriu okolitych hor. Ani sa nenazdame a dostaneme sa az na Dobroc, ktora je jednou z miestnych casti Cierneho Balogu. Tu nasu zaujimavu turu ukoncime.
   Z Dobroce existuje moznost priameho autobusoveho spojenia do Brezna. Po spomienke na tento prekrasne prezity den sa sem budu milovnici prirody urcite casto vracat a pritiahnu aj dalsich navstevnikov.

(E-ova)