PISU PRE VAS PATNAST ROKOV

Emilia Molcaniova:
„Humorne ladena proza mi najviac chuti“ 

   Poziadali ma, aby som o sebe nieco napisala. Priznam sa, ze som na rozpakoch. O druhych, to este nieco zosmolim, vsetci ostatni sa mi zdaju pozoruhodni, kazdy clovek je niecim zaujimavy a v kazdom dokazem najst cosi, co stoji za zmienku. Ale ja? Som siva myska, ktora si nezela nic insie, len nou zostat. Postupne sa vsak ucim zit s faktom, ze moja cinnost sa uplne nezaobide bez publicity.

   Patdesiat rokov mi nenapadlo nic napisat, ak nepocitam domace ulohy, maturitnu pisomku a neskor rozne ziadosti, aby uradnici nezomreli od hladu. A potom nastal den, kedy som sa rozhodla kracat s dobou a kupila som si pocitac. Manzel sa ma opytal, naco nam bude. Vraj, co potrebujeme pocitat? Na roky mame rodny list, na deti a vnucata nam stacia prsty na oboch rukach, peniaze nemame a o dlhy sa veritelia prihlasia aj sami. Ked som mu povedala, ze na pisanie, iba sa zasmial. A ja, ci verite alebo nie, som svoju prvu poviedku napisala este v ten vecer. Ako keby to, co vo mne driemalo, cakalo iba na tento povel. Odvtedy vzdy, ked som potrebovala relax, sadla som si k svietiacej krabicke a pisala a pisala... Bola by som tak eliminovala svoje „abstaky“ po stylizovanom slove, az pokym by som neumrela, keby mi raz jedneho krasneho dna, alebo to bolo vecer? nebol pocitac povedal: dost! Som plny, rob so mnou nieco! To bol prvy povel odlahcit mojho kamarata a niecoho sa zbavit. Vsimli ste si? Zas za to mohol pocitac! A ze vraj nemy tvor! Ved on presne vedel, co treba robit a veru lepsie, ako ja. A, div sa svete, pracovnik rozhlasu, adresat mojich vytvorov mi odpisal (mimochodom, bol to clovek, ktoremu uz vselico preslo cez ruky), ze to nie je take najhorsie. Potesilo ma najma to, ze to bolo publikovane, a ked som videla, ze to ma zmysel, vedela som, co mam urobit. Musim sa postarat, aby to bolo lepsie. A zas mi pomohol osud. V tom case dcerka studovala na vysokej skole a urcite neuhadnete co. Slovencinu! A mala prave po skuske, opat neuhadnete z coho. Zo stylistiky! Potom nasledovala klasika: ako 50-rocna babka som sa prehryzala svojou sukromnou univerzitou tretieho veku a nastudovala si vsetko potrebne.
   Pred niekolkymi rokmi som reagovala na vyzvu v sutazi O Bomburovu sablu a poslala do nej zopar kreslenych vtipov. Dostala som cestne uznanie. Nespominam to preto, aby som sa pochvalila. Prave naopak. Na vyhlaseni vysledkov som s hrozou zistila, ze som tam jedina zena. Docerta, co tu vlastne robim? Vyzera to tak, ze humor je domenou muzov, zena by mala asi zostat doma v kuchyni. Ked som si tak premietla, naozaj poznam iba dve, mozno tri humoristky-fejtonistky na Slovensku, muzov je vsak drviva vacsina. Ale aj napriek tomuto zisteniu som na humor nezanevrela, dokonca som zistila, ze fejtony, humoresky a humorne ladena proza mi najviac chutia. Vazne temy ustupili a v sucasnosti citim potrebu vsetky „trable“ obracat na smiech. O temy nie je nudza, treba sa len pozerat otvorenymi ocami, citat medzi riadkami a pocuvat medzi nadychmi. Mam to stastie, ze sa pri svojej praci denne stretavam s desiatkami, ba stovkami ludi a boli by ste prekvapeni, kolko napadov mi poskytuju. Niekedy staci veta, poznamka, indicia a ja viem, ze je to namet na fejton. A tu opat musim skonstatovat uz spominane, muzi su ovela bezprostrednejsi, bezstarostnejsi, odlahcenejsi a castejsie srsiaci satirou nez zeny. Cim to je, ze zeny beru zivot tak vazne? Maju predsa tazsi udel, viac biologickych a trivialnych povinnosti, a tak by mali citit vacsiu potrebu zlahcit si ho humorom. Zivot musime prezit tak ci tak, zalezi len od nas, ci pouzijeme humor ako somarika na nesenie svojho bremena, alebo sa spolahneme iba na seba. Ja tvrdim, ze radsej mat vrasky od smiechu, ako od starosti.
   Horehronie citam od jeho vzniku, bolo len logicke, ze som sa obratila na redakciu, ci im mozem sem - tam nieco dodat. Paci sa mi celkova koncepcia nasho regionalneho tyzdennika. Je roznorody a rada konstatujem, ze neustale prechadza vyvojom, zlepsila sa pohotovost reagovat na rozne spolocenske udalosti. Je v nom vela potrebnych praktickych informacnych rubrik. My, ktori sme mimo diania okresneho mesta, sme vlastne vdaka Horehroniu v nom.
   Ostava mi len zazelat Horehroniu vela vdacnych a spokojnych citatelov a nech jeho pubertalna patnastka je len zaciatkom na jeho uspesnej ceste az do dochodku.

  

Letne tabory

   Skola pred troma tyzdnami skoncila a detom zacali vytuzene prazdniny. Rodicom ale pribudli starosti. Ak nemaju obetavych starych rodicov, ktori by vzali vnucence na cele dva mesiace k sebe, zvyknu posielat deti do tabora.

    Rimskokatolicky farsky urad Nanebovzatia Panny Marie na Namesti gen. M. R. Stefanika v Brezne v spolupraci so Zdruzenim salezianskej mladeze Domka pripravil od 16. jula tyzdenny pobytovy poznavaci tabor v Podkoniciach a v auguste pobytovy jazykovy tabor v Banskej Belej. Od 23. jula bude v Lovci duchovny tabor. Centrum volneho casu pobytove tabory toto leto neorganizuje, ale ako nam potvrdila riaditelka CVC Mgr. Petra Dzurmanova, uvazuju o tom, ze o rok ich pripravia. Rodicia totiz prejavili o ne zaujem. V dvoch putovnych taboroch mali po 45 deti, o ktore sa starali styri instruktorky. Absolvovali navstevu kupaliska, vylet do Liptovskeho Mikulasa, sportove hry a podobne.
   Prec s vydobytkami civilizacie – povedali si vo Vydre (vidieckej rozvojovej aktivite) a nachystali oddychujucim skolakom programy s nazvom Dva roky prazdnin a Vydra v risi Mayov. Preco prave „verneovky“ a „winetuovky“ inspirovali organizatorov z Cierneho Balogu? „Mozno preto, ze som sama ako dieta takyto tabor nezazila, ale velmi som po tom tuzila,“ pohotovo odpovedala Mgr. Maria Srolova. „Tabor Dva roky prazdnin je pripraveny pre dobrodruznejsie povahy. Deti budu mat aktivity ladene tak, aby si samy vedeli najst obzivu, samozrejme, nie „naostro“, postavit si pribytky, v ktorych by prezili v prirode, budu sa zucastnovat na taborovom zivote – pripravy jedla, dreva na ohen, vody...“ Dvadsatosem deti sa vystrieda v dvoch turnusoch, od 22. jula a od 5. augusta. Tabor Vydra v risi Mayov je inspirovany touto zahadnou vyspelou civilizaciou Ameriky. Zacal 15. jula, dalsi zacne 29. jula a treti 12. augusta.

(r)

 Citatelia nam pisu

Exkurzia v Bruseli

   Stredne odborne uciliste v Brezne ziskalo v 10. rocniku celoslovenskej a v 7. rocniku medzinarodnej sutaze Spotreba pre zivot hlavnu cenu a s nou ucast v Bruseli. Nasu zostavu do Bruselu tvorili: Michal Auxt, 3. D,  Lucia Vaisova, 3. D, Lucia Bukovska, 3. F a Ing. Sona Uhrikova, koordinatorka sutaze v SOU a nas pedagogicky dozor.
   Do Bruselu sme vyrazili dna 18. juna z Ruzomberka. Nastupili sme do mikrobusu, v ktorom na nas uz cakali nasi spolucestujuci - Anna Dobosz a Ivona Radzik zo ZSE Gorlice z Polska. Samozrejme, nechybali ani Mgr. Bozena Stasenkova, prezidentka Asociacie spotrebitelskych subjektov Slovenska a tiez clen tejto asociacie Mgr. Stanislav Koval. V Jihlave sa k nam pripojili studenti z gymnazia - Hanka Svacinkova, Andrea Sarova a Tomas Ampapa. Ich pedagogicky dozor zabezpecovala PhDr. Jarmila Svojsikova. Do Bruselu sme prisli 19. juna okolo poludnia. Ubytovanie sme mali zabezpecene v hoteli Galaxy, Rue du Progres v centre Bruselu.
   Hlavne mesto (neoficialne) Europskej unie posobi provincne. V kontraste stoja sklo-ocelove budovy eurobyrokracie v porovnani so sivymi neudrziavanymi domami z 20. storocia.
   V tento den sme navstivili Europsku komisiu, kde sme sa stretli s predstavitelmi Generalneho riaditelstva Komisie zdravia a ochrany spotrebitela - DG SANCO. Srdecne nas prijali a predstavitelia vyboru nam venovali dostatok casu (asi dve hodiny) na oboznamenie sa s problematikou v oblasti spotrebitela a zdravia ci bezpecnosti vyrobkov, resp. ako spoznat nebezpecne vyrobky z pozicie spotrebitela. Po prehliadnuti si i vizualnej ukazky k danej problematike sa vytvoril priestor na diskusiu. Kazdy mal priestor na polozenie otazky ci podania svojho nazoru na problematiku, ktora bola predmetom nasho sedenia. Po skonceni diskusie sme sa rozlucili s clenmi vyboru - DG SANCO.
   Nasledovala nasa cesta na navstevu Europskeho parlamentu. Budova Europskeho parlamentu ma novodoby tvar. Medzi Bruselcanmi sa tejto budove hovori aj krabica syru.
Kym sme vsak vstupili na podu tejto velkolepej budovy, museli sme prejst roznymi sposobmi preverovania nasej totoznosti.
Nakoniec sme mali dostatok casu na to, aby sme si prezreli jednotlive priestory tejto budovy. Mali sme moznost vstupit i do zasadacej saly ci ostatnych priestorov Europskeho parlamentu. Po skonceni prehliadky Europskeho parlamentu sme mali volny priestor na navstevu pamatihodnosti a atrakcii Bruselu.
   Na druhy den sme navstivili i vzdialenejsie miesta v Bruseli. Vyuzili sme rychlu prepravu metrom a za ciel sme si dali rekreacny park Bruparc. Po nakupovani v Pasazi sv. Huberta sme sa rozlucili s mestom a vydali na cestu domov.
   Exkurzia nam priniesla mnozstvo krasnych zazitkov a pomohla nam aj upevnit priatelske kontakty so studentmi. Taktiez sa nam stala povzbudenim do dalsieho rocnika sutaze.

M. Auxt, L. Vaisova, L. Bukovska, Ing. S. Uhrikova