Pohronska Polhora
v zakrutach casu (2)
Prevazna
vacsina obyvatelstva zila z polnohospodarskej vyroby. Robotnickych
rodin bolo iba niekolko (Kurek, Prukner, Vrana). V obci boli vsetky zakladne
remesla – cizmarstvo (Baldovsky, Becker, Grener), obuvnictvo (Cipciar,
Kolarik), kovacstvo (Hrnciarik, Korytiak), stolarstvo (Reichenberg,
Schrank), debnarstvo (Holotik), tkacstvo (Mutnan), sukenictvo (Hrabina z
Moravy – Valasske Klobouky), pekarstvo (Pokorny), mlynarstvo (Arvay,
Belej), krajcirstvo, garbiarstvo, kozusnictvo a zivnosti - masiarstvo,
pohostinstvo (Lamen, Peki, Rostar, Vlcek). V obci byval ucitel, horar a slachticky
rod Kemnickovcov. Cigansku koloniu tvorilo niekolko rodin (Abrahamova,
Bartosova, Balazova, Jeremiasova, Susukova...).
Postupne sa
pristahovalo viac obyvatelov z Brezna, Cierneho Balogu (Muransky, Medved...),
z Bielych Handlov, jednotlivci zo Starych Hor, Banskej Bystrice,
Zavadky, Hronca, Tisovca, Lomu nad Rimavicou, Klenovca, Kokavy, Liptova...
Dna 30. novembra 1896 bola odovzdana do uzivania ozubnicova zeleznicna trat
Pohronska Polhora – Tisovec. To vyznamne prispelo k rozvoju obce. Gemer sa
spojil s Horehronim aj technikou, este aj dnes jedinecnou svojho druhu v
Europe.
V roku 1869
mala obec P. Polhora 1480 obyvatelov, r. 1890 - 1707 obyvatelov, r.
1900 - 1854, r. 1910 - 1847, r. 1930 - 1806, r. 1940 - 3087, tu zrejme ide o
spolocne scitanie s obcou Michalova, r. 1950 - 1719, r. 1960 -
1981, v sucasnosti zije v Pohronskej Polhore 1718 obyvatelov.
Nedela 2.
augusta 1942 (65. vyrocie) bola ciernym dnom Pohronskej Polhory, cerveny
kohut si zasadol na obydlia. Poziar vznikol na vysnom konci dediny a preskakoval
z drevenice na drevenicu. Ludia si stihli zratovat len svoje zivoty. Majetok
a dobytok pohltil poziar. Bez pristresia ostalo 42 rodin. Prichylil ich
velky majer v Ploskom nedaleko Kosic, kde nasli ubytovanie i robotu. Tu
prezili aj vojnu. Po vojne v spomienkach na rodnu Polhoru zacali s budovanim
vlastnej Novej Polhory. Pisal sa rok 1954, ako oficialny datum vzniku obce
Nova Polhora. Dnes ma 421 obyvatelov.
Takto sme sa na
zaver dostali ku geneze troch Polhor - Oravskej (pocet obyvatelov 3587, 1.
pisomna zmienka r. 1588), Pohronskej (1718 obyvatelov, r. 1786) a Novej
Polhory pri Kosiciach (426 obyvatelov, r. 1954) - navzajom sa
historicky podmienujucich. Dnes su spojene nielen rodove – genealogicky, ale
aj culou kulturnou a sportovou vymenou.
Pouzita literatura:
Horehronske muzeum v Brezne - Erby obci breznianskeho okresu – popis,
Pohronska Polhora - Internetova stranka http: //www.muranskaplanina.com/polhora.htm,
J. Alberty: Formovanie robotnickej triedy v obvode Brezna -
Vydavatelstvo Osveta 1981, R. Binder: Osadnici na Horehroni - Vydalo
Stredoslovenske vydavatelstvo 1962, F. Kreutz: Zbojstva Jakuba Surovca -
Vydalo mesto Tisovec 2004, K. Rapos: Mesto Brezno narodnemu bohatierovi.
Vydal Turciansky sv. Martin 1929. Kniha obsahuje kroniku mesta Brezna od
prvopociatku r. 1260, A. Fischerova: Horehronie vita, vari, ponuka.
Vydavatelstvo Matice Slovenskej 2005.
Silvia Kovacikova, rod.
Nepsinska
Nove sako
Som dolezity
clovek. Bezo mna, vlastne, bez mojej peciatky, by sa obcania nasho mesta
nepohli dalej. Som si toho nalezite vedomy, preto si ma vsetci povazuju a
obchadzaju.
Ocitli sme sa v Europskej
unii. Dostal som novu peciatku a podvedome som citil, ze by sa mal vo mne
narodit novy clovek. Mozno to znie ako patos, ale ja som skutocne rozmyslal,
kade som chodil, co by som mal vo svojom zivote zmenit. Uz to mam! - povedal
som si. Prestanem brat uplatky. Ziadne uprednostnovanie, vsetkych budem
vybavovat pekne do poradia. Nezaujima ma, ze tento lajster patri panu
generalnemu, ze dalsi ucitelke mojho syna ci rodinnemu lekarovi. Neberiem
viac obalky, ani naturalie, neziadam protisluzbu.
V novom saku
kracal do prace novy clovek s novymi pevnymi predsavzatiami. Darilo sa mi to
az do poludnia, ked tu pride dama v strednych rokoch a doverne mi oznamuje,
ze ona by to potvrdenie potrebovala mat hotove uz zajtra.
„Mila pani,“
hovorim jej, „to predsa nejde, pozrite sa, aka halda klientov je pred vami.
Bude to len v zakonnej lehote, teda o tyzden.“
„To je skoda,
zajtra cestujem do zahranicia…“
„Ak to teraz
podpisete, mozete prevzatim tlaciva poverit kohokolvek.“
„Naozaj to nejde?“
neveriacky kruti hlavou. „Skuste to, porozmyslajte, ak by sa nieco zmenilo,
zavolajte mi. Do videnia!“
Uff! To bola
fuska, ale odolal som. Chcel som si utriet z cela pot, siahnem do vrecka a
bac ho! V ruke drzim novucicku patstovku. Tak toto teda nie! Raz som sa
zapovedal a nehodlam menit svoje rozhodnutia. Utekal som na parkovisko a
pani prave nasadala do beemvecka.
„Pani, pani,
pockajte! Ako si to, prosim vas, predstavujete, podplacat statneho
zamestnanca? Ha? Tu mate svoju bankovku a nech sa to uz viac nezopakuje.“
Pani na mna
nechapavo hladela, asi sa robila, ze o nicom nevie. Vyraz jej tvare hovoril:
Co si to dovolujete mna obvinovat z takeho ohavneho cinu? Nakoniec peniaze
predsa len zobrala.
Obratil som sa a
vtom mi zazvonil mobil. Volala moja zena:
„Zlatko,
nezabudni kupit vino a nejaku dobru sunku, vies, ze k nam pride vecer
generalny.“
„Ale ja nemam
peniaze…“
„Milacik, dala
som ti predsa rano do saka patstovku.“
Dokelu! Takze,
peniaze predsa len nepatria tej dame, otocil som sa a prave startovala.
Hodil som sa pred kapotu a ona vykrikla:
„Clovece, co to
robite, chcete ma dostat do basy a seba do hrobu?“
„Prepacte, ale
tie peniaze su moje…“
„Vy naozaj
neviete, co chcete!“ a hodila mi bankovku pod nohy.
Zodvihol som ju,
oprasil, no moja pekna, uz by si bola skoncila v cudzich rukach…a skrusene
som kracal do kancelarie. Taka hanba! Nuz, darmo, poctivost nieco stoji.
Sedel som za
stolom a snazil som sa sustredit na pracu. Vtom mi opat zvoni zena:
„Drahy, pozicaj
si od niektoreho kolegu a prepac, len teraz som si vsimla, ze si si dnes
rano zobral druhe sako…“
Emilia Molcaniova
Nemilosrdne krasna poezia Miroslava Valka
V poslednych rokoch zivota tazkeho a marneho zapasu so smrtelnou chorobou,
ale aj celych patnast rokov od skonu Miroslav Valek je vacsinou oznacovany
za kontroverznu a rozporuplnu osobnost. To vsak suvisi vylucne s jeho
politickou cinnostou, ale neubera na vyzname osobnosti basnika, esejistu
a esteta.
Miroslav Valek debutoval v roku 1959 zbierkou Dotyky. Predtym o nom vedeli
len ti najblizsi, mladi katolicki basnici z Trnavy a ludia z okolia
casopisov pre mladych a zacinajucich autorov. S prichodom jeho basnictva
prichadza do slovenskej literatury nepokoj novatorstva. K jeho zbierkam,
ktore zmenili ak aj nie svet, tak urcite svet novej slovenskej poezie
patria: Pritazlivost, Nepokoj, Milovanie v husej kozi. Poznacili svet
slovenskej poezie poetikou krutej analyzy cloveka a jeho ludskej situacie na
zemi. Jeho verse vrazednou skepsou otvarali temna ludskych perspektiv.
Nebola to angazovana poezia optimizmu, ale inspirujuco posobila na mladu
nastupujucu generaciu slovenskych basnikov. Stavala sa pre nich akoby
ucebnou osnovou novej basnickej reci a celej poetiky. V rokoch 1962 – 1966
bol sefredaktorom Mladej tvorby a daval dostatocne slobodny priestor na
hladanie vtedajsej mladej basnickej generacie. A ako esejista a literarny
teoretik metodologicky inspiroval novu tvorbu. Utvoril pevne zazemie,
povedane s Mikulasom Kovacom, „zem pod nohami“ pre novych, dynamickych
basnikov. Ako basnik bol velmi popularny, najma medzi pisucou a citajucou
mladezou – az natolko, ze „bez neho a jeho vplyvu sa nemohol pohnut ani
listok na strome modernej slovenskej poezie“. (P. Stevcek)
Ako minister kultury a clen politbyra KS Valek posobil v rokoch 1969 – 1988.
Jeho posobenie na tomto poste by malo byt historicky pravdivo zhodnotene. „
Bez ohladu na dobovo typicke a standardne politicke poverenie sa M. Valek
sustavne prejavoval ako prvy slovensky minister kultury dokladne kulturne a kulturnotvorne.
V tom neziclivom dejinnom case previedol slovensku narodnu kulturu do jej
perspektiv (z ktorych, mimochodom, dosial vydatne tazime) bez vacsich strat
a takmer povinnych obeti. Nebyt ministra Valka a jeho osobnych postojov,
zhubny proces v slovenskej kulture by bol prebiehal este zhubnejsie. Len
s nim sme si zachovali viac, ako sa objektivne dalo a malo. Aj to sa
nevyhnutne pripisuje na konto jeho politickeho ucinkovania“.(P. Stevcek)
Miroslav Valek napisal este zbierky Jesenna laska, Zapalky, Slovo, Z vody a ine.
Pisal aj poeziu pre deti (Kuzla pod stolom, Kde ziju vtacky, Do Tramtarie...).
Preklad ruskych, francuzskych, nemeckych, americkych a polskych basnikov
a jeho eseje vysli pod nazvom O literature a kulture.
Aj ked M. Valek patri medzi osobnosti, ktore profesionalne historiografia
pomenuva ako osobnosti s rozpormi v sebe, ostava basnikom, co inspiroval a sucasne
zalozil poeticku modernu druhej polovice 20. storocia slovenskych
literarnych dejin. Jeho poezia ma co povedat aj dnes a nemala by zapadat
prachom v kniznych regaloch.
Miroslav Valek sa narodil 17. jula 1927 v Trnave a zomrel 27. januara 1991
v Bratislave. Pripominame si 80. vyrocie jeho narodenia.
(Podla clankov P. Stevceka v Novom slove: Basnik bez pridavneho mena a Umelecke
hodnoty 20. storocia – literatura)
A. Prepletana
„OSRBLIE JE
PRESLAVENE BIATLONOVYM SPORTOM,“
tvrdi
starosta obce Ladislav Pancik. V hlavnom povolani je veducim energetiky v
hroncianskej spolocnosti ZLH. Na hasicov neda dopustit, ved do roku 1986
„velil“ dobrovolnemu poziarnemu zboru v Osrbli. Otec dvoch dospelych dcer a
trojnasobny stary otec na konci tohto volebneho obdobia oslavi sestdesiatku.
Hovori, ze je pripraveny prenechat urad starostu mladsiemu. „Starostuje“
nepretrzite sedemnast rokov a predtym bol styri roky predsedom miestneho
narodneho vyboru. Zazil casy budovania sportoveho arealu v Osrbli a jeho
zveladovanie povazuje za prioritu.
Velkym prinosom v cestovnom ruchu
by bolo predlzenie trasy Ciernohronskej zeleznice z Hronca do Osrblia. Jeho
priprave sa venovali posledne tri roky. Usilie stroskotalo na dvoch
majetkovo nevysporiadanych pozemkoch v katastri Hronca. Na novej trase by
boli tri zastavky - za Hroncom, pri chate Poniklec a ubytovni Drotar,
posledna v blizkosti arealu biatlonu. Projekt s rozpoctom 260 milionov korun
zahrna vystavbu penzionu za 60 milionov korun. Hoci investor stratil
trpezlivost a odstupil od realizacie uzkorozchodnej zeleznicnej trate, nadej
stale zije. „Zo strany Obecneho uradu v Hronci vidime vacsi zaujem ako v
minulosti pomoct nam v tejto veci. Koncom juna sa opat ozval
sprostredkovatel, ktory nasiel noveho partnera na spolufinancovanie.“
V Osrbli maju ambicie
vytvorit komplexny zimny sportovy areal. Spolocne s Klubom biatlonu
vypracovali v aprili tohto roku strategiu rozvoja obce od roku 2007 do roku
2013. V nej na poprednych miestach figuruju technicke vybavenie stadiona a
dostavba hotela Biatlon. Pripravuju vybudovanie lyziarskeho vleku, studiu uz
vypracovali a rokuju s investorom. V letnych mesiacoch bude navstevnikom
ubytovanym v hoteli Biatlon k dispozicii plavaren, dvojdrahova kolkaren a
univerzalna sportova plocha. Vystavat chcu viacucelovu halu. Stadion
potrebuje tribunu, informacnu svetelnu tabulu a osvetlenie asfaltovej drahy,
co umozni organizovat vecerne sportove podujatia v areali biatlonu. Drahu
chcu predlzit na sesttisic metrov a dobudovat U rampu, ktora by sluzila na
treningove ucely. Vyuzivali by ju sportovci na kolieskovych korculiach a
lyziach.Vystavbou letnej rekreacnej zony, ktorej sucastou bude futbalove
ihrisko s krytou tribunou, tenisove, volejbalove, nohejbalove a golfove
ihrisko, a viacucelovej budovy s pozicovnou sportoveho naradia, fitness
centrom a turistickoinformacnou kancelariou pomozu rozsirit moznosti
navstevnikov obce. Spristupnit chcu miestne turisticke okruhy napriklad na
Hrb, Cervenu jamu, Hroncok alebo Tri Vody s novymi oddychovymi zonami.
„Verim, ze tieto aktivity „rozbehneme“. Ak sa podari co len jedna z nich,
okamzite odidem do obce a budem sa tomu venovat na plny uvazok,“
konstatuje Ladislav Pancik.
Zle sa na to diva
Predvlanajsia zima bola tuha. Stresniky, ktorymi vedu miestny rozhlas,
poskodilo mnozstvo snehu. Do niektorych domov dokonca zacalo zatekat. Co sa
dalo, to opravili. Rekonstrukcia rozhlasu sa preto stala sucastou volebneho
programu obecneho zastupitelstva, o prispevok na financovanie uz poziadali.
Separovany zber odpadu zaviedli uz pred patnastimi rokmi. Pravidelny zvoz
plastu a skla realizuju v dvojtyzdnovych intervaloch, papier uskladnuju a
odvazaju podla potreby. „Este aj dnes sa najdu lajdaci, ktorym je
jednoduchsie prejst mozno dvadsat metrov k potoku a vysypat donho odpadky
namiesto piatich metrov do kolne, kde mozu mat uskladneny triedeny odpad.
Kazdy pondelok potom osmi ludia na aktivacnych pracach cistia okolie
kontajnerov a miestny potok. Nemame zberne dvory ani velky rozpocet, odvoz a
ulozenie TKO nas rocne vyjde na 150 000 korun. Chceli by sme zrealizovat
kompostovisko. Ukladal by sa tam zeleny odpad. Okolie dediny je zarastene,
mame tu sest – sedem kusov hovadzieho dobytka, zopar oviec a koz, tie
nestihnu skrmit vsetku travu. Nasi ludia by to dokazali skosit, ale nieto
pre koho. Predajna cena stopatdesiat korun za sto kil sena ich nemoze
motivovat. O par dni bude v Osrbli motozraz. Blizi sa Europsky pohar v
letnom biatlone a vyzera to tu nie podla nasich predstav. Bolo by v prospech
celeho Slovenska, keby sa ministerstvo podohospodarstva zaoberalo touto
situaciou. Cely stat je spustoseny tak, ze sa na to zle diva.
Polnohospodarsky podny fond dava do prenajmu pozemky a zrejme
nekontroluje skutocny stav, lebo zmenu nevidiet. Usek medzi Hroncom a
Osrblim je udajne v rukach ludi, ktori za udrziavanie beru dotacie. Denne
tuto trasu prejdem minimalne dvakrat a nemam z toho dobry pocit.“
Podujatia celoslovenskeho alebo dokonca europskeho vyznamu zviditelnuju
region a niet divu, ze Osrblanom zalezi na tom, aky dojem si navstevnici z
ich dediny odnesu. Pocas posledneho Svetoveho pohara v biatlone pripravili
pre nich vystavu na propagaciu obci Horehronia.
Oazy pri vodnych tokoch
Nadalej chcu podporovat aktivity medzinarodneho vytvarneho sympozia. Domaci
i zahranicni akademicki umelci – sochari vytvorili v obci oazy pri vodnych
tokoch a pramenoch. Ich vytvarne prejavy su harmonicky vclenene do prirody,
pretoze pouzili prirodne materialy – drevo, kamene, rastliny, vodu. Niektore
ich diela vsak znicila veterna smrst pred jedenastimi rokmi a povoden pred
piatimi rokmi. Po roku 1997 sa so suhlasom obce medzinarodne sympozium
prestahovalo do Vydrovskej doliny pri Ciernom Balogu. Umelci z Ameriky i
Europy sa tam podielali na vytvoreni atrakcii pre navstevnikov lesnickeho
skanzenu.
Cisticku odpadovych vod postavili v Osrbli uz pred dvadsiatimi rokmi a
postupne po usekoch budovali kanalizaciu. Podarilo sa im to na sestdesiatich
percentach uzemia. Zostava odkanalizovat horny koniec obce povyse obecneho
uradu, cast ulice Vrsok a Dolnej ulice. Tento zamer figuroval aj vo volebnom
programe staronoveho starostu. V najblizsich mesiacoch sa bude obecne
zastupitelstvo zaoberat vypracovanim projektov a „tlacit“ na ich realizaciu
z prostriedkov eurofondov. „Cerpat z fondov mozeme do roku 2010. Obec ma
390 obyvatelov, do roku 2015 mozeme odpadovu vodu volne vypustat do
recipientu, ale mozno uz v tom case nebudu peniaze z europskych fondov.
Projekty na cerpanie prostriedkov chceme predlozit do konca tohto volebneho
obdobia. Hladame projektanta, ktory by to vedel zrealizovat.“
K stalym obyvatelom v
lete pribudaju chalupari. Je ich priblizne styridsat. Opravuju stare
drevenice. Vacsina chaluparov je pre Osrblie prinosom, no najdu sa aj
vynimky. „Niektori pridu raz za cas, vyhadzu z domu stare veci od vymyslu
sveta a hned je plny kontajner. Na druhej strane od niektorych chaluparov
ziskame vo forme sponzorskych darov rocne tak 20 – 30 tisic korun. Nedavno
nam jeden daroval 100 mē zamkovej dlazby, pouzili sme ju pri uprave
domu smutku.“ V dedine, kde niet vacsieho podniku, zbieraju peniaze do
rozpoctu po stovkach a po tisickach.
Nemaju pristup na internet
Osrblie je jedinou obcou v okrese Brezno, ktora nema pristup na internet.
„Kabel mame potiahnuty z Valaskej,“ hovori starosta,
„ubezpecili ma,
ze nainstalovat a spustit internet je otazka niekolkych dni. O pripojenie je
u nasich obcanov velky zaujem.“
Spojenie obci
Ciernohronskeho mikroregionu cyklotrasou bude prvou aktivitou
verejno-sukromneho partnerstva Muranska planina. Zapojili sa don obce
Valaska, Hronec, Osrblie, Sihla, Drabsko, Lom nad Rimavicou a Cierny Balog.
„Male obce nemozu mat „velke oci“. Do volebneho programu si mozem popisat
kadeco, ale musim vychadzat z realneho rozpoctu, aby som sa nemusel hanbit
pred obcanmi, ze som polovicu nesplnil. Ak sa pritrafi este nejaka zivelna
pohroma, narobi to riadne problemy. Naposledy pri oprave mostu na Tri Vody
nam pomohli lesnici z Odstepneho zavodu Cierny Balog, inak by sme to sami
financne nepokryli,“ dodava na zaver Ladislav Pancik.
(pl)
- Sochari z
Europy a Ameriky na medzinarodnom vytvarnom sympoziu vytvorili diela, ktore
aj dnes mozno najst roztrusene v okoli Osrblia a Cierneho Balogu
 |
|
 |
| - Od kostola
je pekny vyhlad na areal biatlonu i spodnu cast obce |
|
- V
opravenych dreveniciach chalupari nechcu ani televizor |
