Stefan Giertl: Horehronie citam od poslednej strany
Kazde vyrocie je svojske, jedinecne. Redakcnonovinarske zvlast. Od
,,narodenia" Horehronia ubehlo patnast rokov. Slovo k vyrociu dostali
stalejsi dopisovatelia. Som medzi nimi. Patri sa aspon skromne
zaspominat.
Rok 1992. Redakcne sedenie na Nalepkovej ulici, v budove Gruntstavu. Som
na nom. Na otazku, cim a ako by som pomohol pri tvorbe a naplni
Horehronia, odpovedam strucne, ze mala by to byt literarno-historicka
tematika, tykajuca sa Brezna a jeho okolia. Staci mi na to jedna strana.
Nastala chvilka ticha, potom padol suhlas. Spolupraca zacala. Spociatku
sa na tej strane objavovali dve – tri mena. Postupne pribudali dalsie.
Dnes sa v tejto oblasti objavuju i literarne zname osobnosti. Zaplnili
by sme aj stranu dalsiu.
Postarka mi Horehronie dorucuje v stredu. Citam ho netradicne. Od
poslednej strany (a nielen Horehronie). Dovod: futbalovo-turisticke
spravodajstvo. Postupne sa dopracujem k strane prvej. Vylustim aj
krizovku. Obsahova stranka Horehronia je na velmi dobrej urovni. Citatel
pri citani zisti, ze ho robi naslovovzaty kolektiv s jeho sefredaktorkou.
Ako som uz spomenul, Brezno a jeho okolie ma bohatu literarno-historicku
minulost. Neraz sme o nej hovorili s kolegom a spisovatelom F. Kreutzom.
Jeho prozaicke dielo vela zachytava z tejto oblasti, ale nie menej sa
este ,,presusa" pod strechami dedinskych a mestskych domov. Len treba
ludi pocuvat. Rad listujem v knihach. V niektorych sa objavia i
zaujimave zrniecka k spominanej mojej zalube. Tieto potom zverejnujem v
Horehroni s titulkami Kniha od profesorky, Kniha krokov... alebo to boli
Trojudaje, atd.
Pisanie pre Horehronie je pre mna akymsi ukludnujucim prostriedkom.
Pozabudnem pri nom na culy ruch, na hlucne televizne reklamy, ponuky, ba
aj na ... je lacnejsi, ale najlepsie podklady pre clanky, reportaze su
zive osobne zazitky. Aspon taky, aky som precitil v polovici jula tohto
roka v Driencanoch na Gemeri. Pri ceste z vychodu na Horehron v sobotnom
vysielani radio pozyvalo na stretnutie rodakov do uvedenej obce. Osadka
auta rozhodla, ze ideme na gemerske gulky, pocut gemerske piesne (aj
Bravacovo bolo zastupene) a... pobudnut v starej ev. driencanskej fare,
v ktorej zil, tvoril a dokoncil svoju zivotnu put rozpravkar P.
Dobsinsky, to nemalo chyby. Dojmy na peknu reportaz, alebo... Pri 70.
vyroci umrtia M. Razusa navstivili sme niekolkych obyvatelov mesta,
ktori s touto osobnostou prezili cely jeho pobyt v Brezne. Vsetci sa
zhodli, ze M. Razus bol statocny, ludsky, slovensky narod v srdci
nosiaci, ev. knaz...
Zelam redakcnemu kolektivu vela trpezlivosti pri spracuvani
prispevkov od dopisovatelov, kolporterom prajem, aby sa im Horehronie
dobre predavalo. Osobne by som si rad vypil kavicku na spolocnom
sretnuti s prispievatelmi. Nepoznani by sa aspon ciastocne spoznali.
V posledny
septembrovy stvrtok sa v Horehronskom muzeu uskutocnilo spomienkove
stretnutie k nedozitym osemdesiatym narodeninam vyborneho hokejistu
a reprezentanta Cesko-Slovenska, trenera a svetoznameho hokejoveho
metodika (v roku 2003 zapisaneho v Sieni slavy IIHF) doc. PhDr.
Ladislava Horskeho, CSc., ktore pripravil miestny odbor Matice
slovenskej v spolupraci s Horehronskym muzeom. O jeho plodnom zivote
najma na sportovom poli putavym sposobom hovorila pracovnicka muzea
Ivica Kristofova. Sprievodne slovo bolo obohatene o fotografie
a videofilm, ktory na tento ucel s hokejistami Cernickym, Fakom, Starsim
a synom L. Horskeho natocil riaditel muzea Jan Weiss. Na podujati boli
vystavene aj jeho publikacie, novinove vystrizky a Kronika sportu
v Brezne, ktoru dlhe roky viedol Samo Pampurik. Laco Horsky sa narodil
18. septembra 1927 vo Valaskej a zomrel 24. septembra 1983 v Brne.
Foto: F. Hrablay
Divadelna Chalupka 2007 alebo ako Chalupka v hanbe
nezostala
Jesen
byva tradicne plna divadelnych podujati. Okrem medzinarodnej Divadelnej
Nitry a ochotnickej Scenickej zatvy v Martine sa uz tretim rokom do
dialogu zapaja aj brezniansky inspirativny festival Divadelna Chalupka.
Tento rok sa Chalupka konala od 19. do 21. septembra vo svojom „rodnom“
meste Brezne, no predstavenia sa konali aj v okolitych obciach Cierny
Balog, Podbrezova, Pohronska Polhora a Polomka. Festival sa tak
neuzatvaral a neobmedzoval iba na Brezno, naopak sympaticky a velmi
spravne sa pokusal oslovovat aj mimobreznianskych divakov.
V
predchadzajucich rocnikoch mal festival ambiciu prinasat do Brezna
inscenacie mladych divadiel a tvorcov, inscenacie invencne a moderne.
Treti rocnik Divadelnej Chalupky posobil v porovnani s minulymi snahami
pokojnejsie a klasickejsie. Viac priestoru sa dostalo inscenaciam
klasickej cinohry ako alternativnym a modernym pristupom. Tato zmena
pravdepodobne vychadzala z logickej potreby spristupnit festival co
najvacsiemu poctu divakov. Netreba vsak zabudat na to, ze prave priklon
k alternativnym inscenaciam robil predchadzajuce rocniky specificke a v pravom
zmysle slova inspirativne. Bolo by vsak nespravodlive tvrdit, ze
Chalupka tento rok nepriniesla aj inscenacie pouzivajuce ine umelecke
prostriedky ako je klasicka cinohra. V tomto zmysle najzaujimavejsie
boli inscenacie popradskeho Divadla COMMEDIA Malka, prievidzska
inscenacia divadiel A a SHANTI Malomestiakova svadba ci inscenacia
Presporskeho divadla z Bratislavy Konkurz.
Malka,
ktora bola zaroven otvaracim predstavenim festivalu, je divakovi
sledujucemu ochotnicku scenu na Slovensku istotne znama ako drzitel
ocenenia Tvorivy cin roka 2004. Divadlo COMMEDIA si za zaklad tejto
inscenacie vybralo rovnomennu novelu Frantiska Svantnera, ktoru volne
dramatizoval a reziroval Vlado Benko. Posolstvo tejto metaforickej a
symbolickej inscenacie je postavene na univerzalnych a vseplatnych
moralnych posolstvach desatora. Ich dodrziavanie, ci skor nedodrziavanie
hybe ludskymi osudmi a stava sa ich skazou. Hoci je inscenacia poeticka
a pouziva minimum slov hlasiac sa tak k svojej podstate lyrizovanej
prozy, jej vypoved je bohata a divaka oslovuje na mnohych urovniach
vnimania. Vypoveda nielen o laske, ziarlivosti a smrti, ale aj o potrebe
univerzalnych hodnot v nasom svete. Z hladiska dramaturgie celeho
festivalu bola inscenacia istotne jednym z najsilnejsich divadelnych
zazitkov a jej zaradenie do programu hned po slavnostnom otvoreni
festivalu bol mimoriadne vhodne zvoleny krok.
Podnetnou a inspirativnou bola aj inscenacia prievidzskych divadiel
A a SHANTI Malomestiakova svadba. Reziser Jozef Krasula si vybral
nelahku ulohu uviest a interpretovat dramatika Bertolda Brechta. Nelahku
preto, lebo so spominanym autorom maju slovenski divadelnici este stale
nevyrovnane ucty. Brechtova dramatika a principy jeho divadla sa
vzpieraju slovenskemu herectvu postavenemu na psychologickom zaklade.
Reziser Krasula vsak vo svojich inscenaciach vyuziva specificku poetiku
zalozenu na hravosti a miernom priklone ku groteske, ktore brechtovskemu
divadlu vyhovuju a prospievaju. Inscenacia, ktoru mohli divaci vidiet
v priestoroch breznianskej synagogy, tak hravo a lahko hovorila
o smutnych a krutych vztahoch odhalujucich sa pocas svadobnej hostiny.
Poslednou z trojice spominanych alternativnejsich projektov, ktore mali
divaci moznost vidiet, je inscenacia bratislavskeho Presporskeho divadla
Konkurz. Inscenacia je smiesnosmutny a predovsetkym uprimny pribeh troch
hercov, ktori sa rozhodli nepodlahnut vsadepritomnej komercii, zachovat
si vlastnu tvar, nezapredat sa a nevymenit umenie za biznis. Herci
Presporskeho divadla tento pribeh odohrali prostrednictvom pestrej zmesi
vyrazovych prostriedkov. Inscenacia kombinovala prvky pohybovych etud,
klauniady ci kabaretu. Hoci spominane prostriedky posobia ako snaha o
lacny varietny program, opak je pravdou. Vo vysledku bola inscenacia
smutnym a uprimnym zrkadlom spolocnosti, ktora herectvo a umenie ako
take degraduje iba na lacnu trhovu zalezitost.
Vyrazna uprava Strindbergovej hry Slecna Julia v rezii Eda Sebiana
cakala na festivalovych divakov v breznianskej synagoge. Hoci upravy
radikalne skratili text a ponechali z neho iba torzo, podarilo sa im
zachovat v hre strindbergovsku podstatu suboja pohlavi. Pre dvojicu
hercov aj tato skratena a upravena verzia istotne znamenala vyzvu na
boj, v ktorom by nejeden ochotnicky, ale i profesionalny subor
pohorel. Nastastie, v pripade levickeho divadla sa tak nestalo a
festivalovi divaci videli inscenaciu s vyrovnanymi hereckymi vykonmi,
jasne motivovanym konanim a kultivovanou javiskovou recou.
Achillovou patou Divadelnej Chalupkysa zial, priam symbolicky, stala
inscenacia hry Kocurkovo v prevedeni Spisskeho divadla zo Spisskej Novej
Vsi v rezii Miroslava Kosickeho. Je smutne, ze profesionalne divadlo
prinieslo inscenaciu, ktora svojou estetickou urovnou visela na chvoste
celeho festivalu. O to viac, ze prave profesionalne divadlo by malo byt
pre divadla neprofesionalne inspiraciou a impulzom v ich snahach. V pripade
tejto inscenacie to vsak bolo naopak. Mnohe inscenacie neprofesionalnych
divadiel a tvorcov sa svojou invencnostou a originalitou mohli stat
inspiraciou pre Spisske divadlo. Nuz co, ku Kocurkovu to mozno aj patri...
V suvislosti s uvedenim Kocurkova zostava este ocistit meno tvorcov
festivalu, ktori inscenaciu Spisskeho divadla zaradili iba ako zaskok za
srbske divadlo VHV, ktore sa na poslednu chvilu na festivale
nezucastnilo. Dobre meno profesionalnych tvorcov na festivale nastastie
zachranila inscenacia divadla Jonasa Zaborskeho z Presova Ked zomiera
herec. Herecky koncert Kvety a Jozefa Strazanovcov reziroval Michal
Vajdicka. Inscenacia bola pre tvorcov ochotnickeho divadla vynikajucou
lekciou kultivovaneho, vyrovnaneho a presvedciveho hereckeho prejavu,
rovnako ako jasnej rezijnej linie. Pribeh starnucej hereckej hviezdy,
ktora dostane prilezitost zahrat si svoju zivotnu ulohu az na doskach
neprofesionalneho divadla, bol zaroven poslednou inscenaciou celeho
festivalu. Tento krok povazujem z hladiska dramaturgie celeho festivalu
za mimoriadne stastny.
Chalupka naozaj ani tento rok v hanbe nezostala a verim, ze inak tomu
nebude aj rokoch nasledujucich. Organizatorom, tvorcom a ucastnikom
zelam do dalsich rocnikov mnoho energie pri prekonavani nemaleho
mnozstva problemov. A zelam im aj geometricky narastajuci pocet
divakov.
Sona Smolkova
