Nedostatok spánku si človek môže spôsobiť sám svojím životným štýlom alebo
ho môže spôsobiť choroba. Výskumníci v oblasti medicíny odhadujú, že ľudia
dnes spia v priemere o hodinu menej ako potrebujú. Nedostatok spánku môže
negatívne ovplyvniť zdravie a dĺžku života. Spánkový deficit spôsobuje
oslabenie imunity a tým zvyšuje náchylnosť na infekcie. Často je „spoluvinníkom“
dopravných nehôd, ukončenia pracovnej kariéry či rozpadu manželstva. A
predsa väčšina tých, ktorých sa nedostatok spánku týka, je k tomuto problému
ľahostajná. Ako ste na tom vy – pýtali sme sa náhodných okoloidúcich na
breznianskom námestí. |
S anketovym mikrofonom
|
Viera
Šantová, nezamestnaná, Podbrezová:
- Ja som na
tom so spánkom veľmi dobre. Zatiaľ som doma a hľadám si prácu. Keď má človek
nejaký problém, nedá mu spávať, ale ani ponocovanie mu nepomôže. Ako sa
hovorí – ráno je múdrejšie večera. Mám takú skúsenosť, že ráno sa riešenie
problému nájde. Spať je dôležité, lebo nevyspatý človek je podráždený a
citovo rozladený.
Janka
Speváková, na materskej dovolenke, Brezno:
- Nedostatok
spánku sa ma týka, mám malé 9-mesačné dieťa, v noci k nemu vstávam aj
dvakrát, teraz má obdobie prerezávania zúbkov. Nepovažujem to za problém,
predtým sa mi hocikedy podarilo pospať si aj cez deň. Nedostatok spánku mám
iba počas tohto prechodného obdobia.
Zuzana
Kriaková, študentka, Horná Lehota:
- Druhý rok
študujem na vysokej škole a mám dosť veľa učenia. Spím málo. O polnoci
„zaľahnem“ a vstávam o piatej. Cez víkend sa to snažím dobehnúť, ale nie
vždy sa to dá. Chodievam von s priateľmi, zabaviť sa. Potom som unavená.
Skúšala som ísť spať skôr, ale myslím si, že chýbajúci spánok už nijako
nenahradím.
Elena
Magáňová, dôchodkyňa, Brezno:
- Spím
dobre, aj desať hodín denne. Málokedy sa v noci zobudím a do polhodiny vždy
zaspím. Nemám žiadny problém. Večer sa neprejedám, od piatej som bez jedla.
Nespomínam si, že by som mala obdobie nespavosti.
Peter
Srnka, invalidný dôchodca, Brezno:
- Pred
štyrmi rokmi som prekonal rakovinu a odvtedy spím maximálne päť hodín.
Poobede si zdriemnem približne hodinu. Kým som neochorel, spával som v
noci osem – deväť hodín. Neviem prečo, ale zle spím. Som invalidný dôchodca
a nemám stres, lebo som doma. Nechcem brať lieky, radšej sa snažím zaspať
poobede ako byť na tabletkách.
Jozef
Ološtiak, nezamestnaný, Bacúch:
- Pravidelne
okolo druhej v noci sa zobudím, ale hneď zaspím. Nikto nespí celú noc. Možno
mladí ľudia, alebo takí, čo nemajú starosti.
Miroslav
Cipík, živnostník, Jasenie:
- Tiež mám
málo spánku. Príčinou sú starosti a práca. Pracujem dlho, od rána od šiestej
do deviatej večer. Povedal by som, že menej spím posledné štyri roky, odkedy
mám vlastnú firmu.
(pl, ng)
Dôchodcovia z Valaskej hodnotili
Výbor Základnej organizácie Jednoty
dôchodcov vo Valaskej zvolal na 26. februára zhodnocovaciu schôdzu. Z 297
členov sa na schôdzi zúčastnilo 69 členov. Predsedníčka Eva Kúdelková ich
informovala o práci a akciách, ktoré uskutočnili vlani. Členovia si v pamäti
osviežili, čo všetko za ten rok prežili.
Spomeniem len niektoré v skratke.
Zúčastnili sme sa na rôznych zdravotníckych prednáškach, na športových
súťažiach, na speváckych súťažiach a niekoľkokrát sme navštívili divadlo
v Banskej Bystrici. Oslávili sme MDŽ, Deň matiek a v mesiaci Úcty starším
sme pozdravili jubilujúcich členov. Na všetkých podujatiach nám kultúrnym
programom prispievajú so svojimi žiakmi a učiteľkami všetky školy vo
Valaskej. V júni sme zorganizovali za pomoci obecného úradu, DHZ a sponzorov
zraz turistov seniorov z okolitých obcí okresu, na ktorom sa zúčastnili
dôchodcovia v hojnom počte. Po túre sme sa stretli na futbalovom ihrisku pri
hudbe a guľáši. V letných mesiacoch sme absolvovali výlet do prírody spojený
s opekaním. Členky sa zúčastnili aj na súťaží o najlepšiu haruľu vo
Valaskej. Mali sme predvianočné posedenie pri stromčeku s kapustnicou.
Chodievame na relaxačný pobyt do soľnej jaskyne. To sú len niektoré naše
akcie.
Starosta Ing. Emil Grőne v príhovore
ocenil našu prácu a povzbudil nás k ďalším činnostiam, v ktorých nás obecný
úrad finančne, ale aj materiálne podporil a bude podporovať, za čo ďakujeme.
Po prečítaní a schválení plánu práce na
rok 2008 a po podaní malého množstva občerstvenia sa schôdza skončila.
Škoda, že nemáme k dispozícii väčšiu miestnosť, v ktorej by sa mohlo
stretnúť viac členov, a tak rozšíriť ďalšie aktivity.
Elena Krejčiová
Správne sa
rozhodnúť
Keď sme v školskom roku 2006/2007 otvárali Súkromnú pedagogickú a sociálnu
akadémiu (SPSA), málokto veril, že sa jej bude tak dobre dariť. V prvom roku
jej existencie bola otvorená len jedna trieda prvého ročníka a tá spolu
s mladým učiteľským kolektívom vytvorila jednu veľkú rodinu. Rodinná
atmosféra a snaha vytvoriť z novej školy zaujímavú a pevnú inštitúciu, ktorá
by poskytovala kvalitné vzdelanie všetkým bez rozdielu, sa podpísali na tom,
že SPSA EBG dnes stojí na pevných základoch a je pripravená poskytnúť svoje
služby v oblasti vzdelávania všetkým, ktorí o to prejavia záujem. Svoj prvý
školský rok SPSA EBG „spúšťala“ ešte na spoločnej školskej pôde so Základnou
školou Karola Rapoša. Dnes už o nás možno povedať ústami riaditeľky
Hlaváčovej, že sme „malá škola vo veľkej budove“. Táto veľká budova má okrem
tried, ktoré sú zariadené inak, krajšie ako klasické školské triedy, aj
odborné učebne, ktoré môžu žiaci využívať nielen počas vyučovania, ale aj vo
voľnom čase. Snáď najzaujímavejšou učebňou pre žiakov bude určite učebňa
opatrovateľstva, ktorá má okrem rôznych zdravotníckych vecí a vecičiek aj
svojho takmer živého obyvateľa – uja Ferka. S ním žiaci niekedy robia priam
neskutočné veci. Obliekajú ho, prenášajú, obväzujú a už sa dokonca naučili,
ako pod ním vymeniť plachtu, aby pri tom nespadol z postele.
V týchto dňoch práve v tejto miestnosti žiačky druhého ročníka štartovali
svoj projekt Bližšie k človeku, v ktorom sa naučia, ako pracovať a pomáhať
ľuďom s telesným postihnutím a samy pritom strávia celý deň na vozíčku.
Nečudujme sa, keď ich potom uvidíme na vozíčku aj na pošte, v potravinách
alebo v knižnici. Práve tam sa budú učiť, ako blízko alebo ako ďaleko má
človek k človeku.
Súčasťou výučby v škole sú aj rôzne výchovné, metodické, či „pracovné“
predmety. Hudobná výchova má svoju učebňu pripravenú nielen na to, že si
v nej žiaci môžu zabrnkať na klavíri, ale môžu tam aj relaxovať na teplom
koberci a mäkkých vankúšoch pri počúvaní hudby a zároveň obdivovať umelecké
diela svojich spolužiakov. Diela a dielka vytvorili šikovnými rukami
v ďalšej zaujímavej učebni – vo výtvarnom ateliéri.
Šikovné ruky
patria našim žiakom, vďaka ktorým mohol vzniknúť tento článok. Patrí im
vlastne vďaka aj za to, že škola je školou. Za to, že sa prednedávnom
rozhodli u nás študovať a aj za to, že nás – pedagógov denne učia, že s humorom
je život krajší.
Mgr. Zuzana Kováčová, SPSA EBG
Brezno
Postreh účastníka
Neupieram
snahu organizátorom tohtoročného vyhlásenia najúspešnejších športovcov mesta
Brezna za rok 2007, ktoré sa uskutočnilo v piatok 29. februára na zimnom
štadióne v Brezne, o čo najlepšie zorganizovanie podujatia. Ako účastníka a
rodiča jedného z nominovaných športovcov ma popri malej účasti verejnosti na
tomto akte prekvapila ešte jedna vec. Výber vstupného od rodičov pozvaného
nominanta na športovca roka. Organizátori pri vstupe na štadión boli
informovaní o tejto skutočnosti, napriek tomu si vstupné vyžiadali.
V minulosti zvykli organizátori zaslať pozvánku na podujatie nominantom
spolu s rodinnými príslušníkmi, čo predstavovalo minimálne uznanie rodičom
a blízkym nominovaných za spoluvytvorenie podmienok na dosiahnutie výsledkov
športovcov.
Prajem
veľa tvorivých síl pri organizovaní budúceho ročníka.
Reaguje riaditeľ MŠK
V prvom rade ďakujeme za úprimné ocenenie snahy priniesť do
života novú formu zábavy, aj keď anonymne. Takéto podujatie predstavuje dosť
značnú finančnú sumu na zorganizovanie. O vstupnom a zozname pozvaných hostí
rozhodoval organizačný výbor a komisia športu. Mrzí nás, že vyberanie
vstupného bolo pochopené touto formou.
Športovým klubom sa nedarí napĺňať prostredníctvom sponzorov
a darov potreby na svoju činnosť a podobne je na tom aj MŠK. A práve preto,
aby sme hneď na začiatku kalendárneho roka nevyprázdnili mešec a mohli
organizovať ďalšie podujatia, na ktorých budeme vyberať tiež symbolické
vstupné, sme považovali toto rozhodnutie za správne.
Celý život hovorím o tom, že najväčším sponzorom športu sú
rodičia a rodina, za to sa chcem všetkým rodičom poďakovať a súčasne sa
ospravedlniť, ak tento krok bol pochopený ako neúcta k ich práci,
starostlivosti a mnohokrát obetavosti pri organizovaní športového života
klubu.
Podpísaný Peter Lupták, riaditeľ MŠK
Naučili sme sa niečo
nové
Ako
občianka tohto mesta by som chcela vyjadriť pochvalu projektu Spoznaj svoj
kraj. Mám dve dospievajúce deti a veľmi ma potešilo, že pri vychádzke po
námestí sme nemuseli
obzerať len výklady obchodov ako obvykle, ale mohli sme navštíviť aj krásnu
a zároveň poučnú výstavu. Mňa potešili prekrásne fotografie s históriou
obcí, deti zaujala videoprojekcia, ktorá je určite vhodným spôsobom na to,
ako zaujať mladého diváka.
Všetci traja sme sa naučili opäť niečo nové. To podstatné je, že
sme spoznali obce, ktoré sú síce blízko, ale doteraz
nám boli vzdialené. Celou cestou domov som dostávala od detí rozličné
otázky, čo mi len potvrdilo, že ich výstava zaujala a naozaj im niečo dala.
V práci som sa zdôverila so svojou skúsenosťou aj kolegyniam, ktoré potom
výstavu taktiež navštívili, a tak, ako aj ja, boli milo prekvapené...
Tešíme sa na ďalšie pokračovanie.
Mária Kováčiková
Dva pohľady na jednu výstavu
Chyby pri realizácii dobrej myšlienky
Horehronské múzeum v Brezne
vo februári poskytlo svoje priestory na kultúrne podujatie pod názvom
Spoznaj svoj kraj 2. Myšlienka propagovania rodného regiónu pod Nízkymi
Tatrami je chvályhodná a potrebná najmä v súčasnosti. Pri jej realizácii ide
o úroveň celkového profesionálneho zvládnutia takejto krásnej témy. Projekt
bol po finančnej stránke dobre dotovaný zo strany štedrých sponzorov.
Peniaze sú dôležité pre zdar akcie, ale ešte dôležitejšie je odborné
a umelecké realizovanie dobrého nápadu do jeho finálnej podoby.
V piatok 15. februára ako jedna
z mnohých návštevníkov tejto akcie som si najprv prehliadla výstavu
fotografií prezentujúcich päť obcí (Závadka nad Hronom, Pohorelá, Osrblie,
Jarabá, Predajná) so zaujímavým sprievodným textom o ich histórii, kultúre
a okolitej prírode. Potom som spolu s jednou triedou stredoškolákov
sledovala videoprojekciu. Úvod sa začínal pekným textom o domove, o prírode
s pozadím nádherných záberov a celý tento pôsobivý vstup podfarbovala hudba.
A vtedy prišlo prvé prekvapenie. Kým sa oči kochali v krásnych obrazoch
našej slovenskej prírody, uši zaregistrovali šok: do sprievodného textu
znela anglická pieseň! Pozrela som s údivom na študentov, či si aj oni
všimli tento rozpor. Niektorí možno áno, väčšina nie. Namiesto neznámeho
anglického songu mala znieť slovenská pieseň: V dolinách, Aká si mi krásna,
Rodný môj kraj, Najkrajší kút v šírom svete, atď. Anglickú pieseň
vystriedali hudobné melódie, ktorých rytmus sa striedal. Raz hral pomaly,
potom sa zrýchlil, až nabral silnú dynamiku diskotékového techna. Ďalším
rušivým momentom tejto videoprojekcie bolo občasné nezosúladenie
sprievodného textu s premietaným obrazom, napr. moderátor informoval
o kultúrnom dome a obraz znázorňoval kostol. A úplne na konci prišlo ešte
jedno prekvapenie: na pozadí nádhernej prírodnej scenérie bežali titulky
záverečného textu a vtedy do očí udreli neprehliadnuteľné gramatické chyby:
ypsilon namiesto mäkkého i, chýbajúce interpunkčné znamienka pred predložkou
že...
Takéto jedinečné kultúrno – výchovné
podujatie si vyžaduje hlavne citlivý prístup k téme a vyššiu odbornosť.
Závažné chyby pri jeho finalizácii znižujú celkový umelecký a technický
dojem. A tiež treba zobrať na vedomie oprávnené pripomienky pracovníkov,
ktorí v našom Horehronskom múzeu majú dlhoročnú prax a bohaté skúsenosti pri
realizovaní mnohých podobných kultúrno – propagačných akcií.
Ing. Irena Helcová
|