Milan Palovcik, sukromny podnikatel, Brezno:
- Podla mna praca ucitelov nie je docenena uz aj z tych dovodov, ze nemame financne prostriedky nielen na ich platy , ale ani na ucebne pomocky pre deti. Pozeram na to tak, ze jednu tretinu v zivote prespime, jednu tretinu sme v skole alebo v praci a jednu tretinu mame volno pre seba alebo pre svoju rodinu. Teda jednu tretinu zivota (dvadsat rokov) stravime v skole studovanim a ostatne roky do veku sestdesiat rokov vytvarame hodnoty pre spolocnost. Aby sme tieto hodnoty vytvarali dobre, musia nam dat zaklady v skole a tie ziskame od kvalifikovanych ucitelov. Dnes sa od nich vyzaduje naozaj vela, su pocitacove systemy, na ktore nemaju peniaze, preto v tomto smere musime podporovat skolstvo.

Maria Habovcikova, nezamestnana, Myto pod Dumbierom:
- Deti mam sice len v materskej skolke, ale myslim si, ze je to nedocenena praca. Ucitelia su velmi slabo plateni, pritom je to velmi narocna praca,vyzaduje si aj byrokraciu,papierovanie.

Maria Zlukyova, dochodkyna, Bacuch:
- Mam dceru ucitelku a nie je docenena, je to velmi slabo platena praca. Ma vysoku skolu a zarobi sesttisic, co je to v dnesnej dobe? Predtym to bolo ine, potraviny boli lacnejsie, za dvadsat korun som kupila maslo, chlieb aj mlieko a teraz za to nekupite ani len maslo. Mohli by ich platit viac, ved rano ide, pride poobede, odobeda je v druzine, na schodzach.

Sylvia Smolcova, studentka, Michalova:
- Moje spomienky na ucitelov su vacsinou dobre, ale najdu sa aj taki, ktori ucia len preto, aby zarobili, nie preto, aby deti naucili. V strednej skole sme mali profesorku slovenciny, na ktoru vobec dobre nespominame. Vzdy nam vykrikovala, aki sme my hlupi a nesnazila sa nic naucit. Odpovedat na otazku, ci je praca ucitela docenena, je tazke. Koho praca je dnes docenena?

Martin Kruzliak, dochodca, Brezno.
- Mali by byt viacej oceneni, ich platy su uplne pod uroven ostatnych. Ved s tymi detmi sa dost natrapia. Slubuju im sice zvysenie platov i trinasty plat, ale su to len sluby.

Ing. Miroslav Kasak, sukromny podnikatel, Brezno:
- Ucitelia by mali urcite zarobit aspon tolko, co ini pracovnici ci statnej spravy alebo cohokolvek ineho. Druha vec zase je, ze ucitelia nie su vsemohuci, nenaucia deti vsetko. Teda skola sama o sebe neda detom vsetko, velky kus roboty by mali urobit rodicia i spolocnost a ucitelia by to mali dostat na dobru uroven. Ale nemali by na tom byt horsie ako ini ludia v state.

Dovolte mi, aby som sa s vami podelila o jeden neprijemny zazitok, ktory sa mi stal vo stvrtok 9. marca rano o 9. hodine v nasom meste Brezno.
Tak, ako kazdy den, aj vo stvrtok som sla na bezny nakup. Cestou domov som sa zastavila v obchode Ovocie - zelenina pri autobusovom nastupisti (Nam. gen. M. R. Stefanika c. 28).
Vosla som do obchodu a pri pulte ako zakaznik stal maly romsky chlapec, ktory si kupoval jablko. Mal ho v ruke, no kedze nemal dostatok financnych prostriedkov, musel jablko vratit, cize nekupil ho. Predavacka vzala jablko a polozila ho medzi ostatne. Ja som tiez kupovala z tych jablk. Ked mi ich zacala balit, slusne som ju upozornila, ze preco to jablko polozila medzi ostatne. Nepekne na mna pozrela a povedala mi, ze ho tam nepolozila i napriek tomu, ze so mnou bol priatel a videli sme to obidvaja. Na to nam pohotovo odpovedala, ze jablka sa pred konzumovanim predsa umyvaju. Nakoniec sme tie jablka kupili.
Ake bolo nase dalsie prekvapenie, ked sme si kupili dve hlavky cesnaku, z ktorych opadavala supka a ked sme dotycnu predavacku pekne poprosili o vrecusko, priala by som vam vidiet ten pohlad s poznamkou: "A na co vam je ten sacok."
Na zaver snad este tolko, ze po tejto neprijemnej skusenosti a hlavne spravani sa predavacky, viac do tejto predajne urcite nepojdem, pretoze tu este asi nevedia, ze zakaznik je nas pan.

Dana Sandova

Dvadsiateho marca sa nam ohlasila astronomicka jar, aj ked na pocasi sa to velmi neprejavilo. Zmizol aj znovu napadol sneh a ten odkryl vsetku spinu, ktoru skryvala biela snehova perina. Ked sa pozrieme z okna svojho bytu, z autobusu ci vlaku, vsade vidime neporiadok, ktory sme si od jesene nevsimali, lebo sme ho nevideli. Hoci su po uliciach postavene kontajnery na triedeny - separovany odpad, mnohych z nas sa to akokeby netykalo a veselo hadzu komunalny odpad kam chcu, hoci obdrzali nadoby na jeho triedenie. V okoli sa povaluju plastove flase, ale i sklo z rozbitych flias, igelitove tasky, vrecuska, no najma drobne papieriky z roznych keksov, ktore hadzu male deti, ale i skolopovinni, ked idu cestou do skoly i zo skoly. No co je najsmutnejsie, vedla chodnika sa povaluju niekedy i cele rozky, natrety chlebik s maslom a pod.
Asi sa mame tak dobre, ze si nevazime pracu polnohospodarov, ktori v potu tvare dorabaju chlieb nas kazdodenny. Kde je chyba? Snad v kazdom z nas , alebo... Ako vychovavame nase deti? Nestaci, ze ich zabezpecime hmotne, treba aj vychovavat prikladom a zapajat ich aj do nenarocnej prace, ako je upratovanie okolia, najma, aby neodhadzovali papieriky a chlebik alebo rozok, ktory im nechuti, doniesli domov. Dnes kazdy hovori, ze na nic nieto peniaze, ved na ochotu a priklad peniaze netreba, ved treba len chciet. Tym, ze sami budeme dbat o cistotu a zdravie svojho okolia, mestu rozhodne usetrime peniaze, ktore sa daju pouzit na ine ucely, napriklad, aby cez zimu bolo dost posypoveho materialu a pod.
Tieto riadky pisem hlavne preto, ze prvym jarnym dnom zacinaju dni ochrany prirody a krajiny. Preto kazdy clovek, ktory citi s prebudzajucou sa prirodou, mal by ju ocistit najma vo svojom okoli. Ci nie je lepsie pozriet sa na cisty travnik, cestu ci dvor, ako len hovorit, ze je vsade neporiadok a my v nom len kludne "driememe". Ci tento neporiadok bol za nasich rodicov a prarodicov? Veru nie! A my sme vraj vyspelejsi a vzdelanejsi, ale...aj aki? To musime posudit sami.

M.Vrbovska, clenka SZOPK

Podakovanie Olge Fridlovej zo Slovenky, a.s.:
"Nasiel vas dzavot tenkych hlaskov? Nasiel. Dali ste im dar a nazvali ho laskou." S uctou a vdakou sme prijali vasu pomoc tym, ktori to najviac potrebuju. Vasa ochota a pochopenie, sponzorsky prispevok v roku 1999 potesili a obohatili osamele deti, ktore su rovnake ako ostatne deti, len ich rodicia su ini ako ostatni rodicia. Dakujeme a prajeme vam, aby vas zivot bol plny stastia, radosti a spokojnosti. V roku 2000 vam zelame pevne zdravie, prijemne prezite chvile, mnoho osobnych a pracovnych uspechov.

 
MUDr. Milan Bojo,
riaditel Detskeho domova v Banskej Bystrici

Podakovanie z Materskej skoly Pohorela:
Dakujeme sponzorovi, ktory nas prekvapil velkou krabicou dopravnych prostriedkov. Nase prekvapenie bolo o to vacsie, ze Ing. J. Oravkina (firma Riwerk Helpa) sme ako sponzora neoslovili. Dakujeme.
Hracky su jednym z najdolezitejsich artiklov pre deti materskej skoly. Uz niekolko rokov sa pri ich nakupe obraciame na sponzorov nasej obce. Vdaka ich ochote a porozumeniu mozeme rozvijat vychovno-vzdelavaciu cinnost aj pomocou ucebne Lego Dacta, ktoru postupne rozsirujeme. V tomto skolskom roku nam na lego - pruzne tehly prispela sumou 5000 korun Urbarska a pasienkova spolocnost, ktora nase deti kazdorocne stedro obdaruva. Za niekolko uplynulych rokov nam vysli v ustrety ci uz financne alebo darom mnohi sponzori. Podakovanie patri: Jozefovi Petrovi, chovatelom oviec a koz, Strojsmaltu Pohorela, Jozefovi Mikolajovi, Emilii Sycovej, Karolovi Lakandovi, Darine Skolnikovej, Jozefovi Pompurovi, Janovi Mikolajovi, Jaroslavovi Simanovi, Ing. Anne Pompurovej, Libusi Janoskovej, Miroslavovi Pompurovi, Rudolfovi Berakovi, Ing. Stefanovi Kralovi, Zlatici Slizovej, Obecnemu uradu Pohorela, Simone Krnacovej, Marii Halakovej i Polnohospodarskemu druzstvu Pohorela.
Verime, ze svojou kazdodennou mravcou pracou s najmladsou generaciou prispievame k vychove a vzdelavaniu mladych ludi. Podpora sponzorov je pre nas nielen pomocou materialnou, ale aj pomocou na poli duchovna.

Dagmar Krupova