25. JUL  2000 Strana 3

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

...

Zivot na Horehroni nie je lahky, povzdychne si nejeden nezamestnany ci dochodca. Tym druhym by mala prilepsit vladou nedavno schvalena desatpercentna valorizacia dochodkov, ktora by mala vstupit do platnosti od buduceho mesiaca. Niektorych z tych, ktorych sa toto opatrenie dotkne, sme oslovili s otazkou, co im prinesie zvysenie dochodkov a ako to pocitia.

S anketovym mikrofonom


o zvyseni dochodkov

Anna Muchova, Brezno:

- Neviem povedat, ci to prinesie nieco, pretoze sa hovori o zvyseni cien energie, telefonov a popri tom este nevieme coho. Takze neviem, dobre je, ze to zvysia, ale asi to nepocitime.

Rudolf Kubar, Brezno:

- Podla tychto cien to ani velmi nepocitime. My sme dvaja, takze dako nam to este vyjde, byvame v sukromnom dome, ktory ma syn. Penzia nam vyjde tak akurat, "prejeme" ju. Ked je clovek sam a este ma platit za byt v cinziaku, tazko vyzije.

Elena Riecanova, Brezno:

- Nic, nic, od toho necakam, lebo to fakticky nie je ani na byvanie, ani na stravu. Za byvanie dam 1400 korun mesacne a kolko vam potom ostane? Cize vobec to nepocitim.

Henrich Zelencik, Valaska:

- Velmi nie, ved vsetky ceny idu hore. Malo nam to pomoze, mali nam dat to, co navrhovali, tych dvadsat percent. Vsetko je to v cenach.

P. S., Podbrezova:

- Co mi prinesie? Vela si od toho neslubujem. Je to malo v porovnani s tym, ako rastu naklady na zivobytie. Povedzte, vam by pomohlo dvesto korun?

Vladimir Litvinenko, Valaska:

- Vyhliadky nie su nijake. Ak sa nieco povie, nech aj sluby dodrzia, nie? Ale navrh na zvysenie nerespektovali. Co budeme robit? Musime sa podriadit rezimu a dnesnym podmienkam. Tych desat percent, to je nic, to je nula, co mozeme ocakavat? Nevyzera to dobre, sme doslova pesimisti, nie optimisti.

Margita Mihokova, Cierny Balog:

- Je to len pokusenie medzi mladymi ludmi, oni nepochopia a s tym nam vobec nepomozu. Vsetko je drahe, akurat idem z jatky, zase je vsetko o niekolko percent drahsie. Tam hore maju vela, ale my chudaci nie. Som vdova, sama na cely dom, syn je nezamestnany, nieto roboty. O to by sa mali postarat, potom by nebolo tolko zla medzi ludmi, ani vrazd, ani rozvodov.

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

Organizatorom (nielen) Endura

Stava sa uz tradiciou, ze nase mesto aj s okolim byva dejiskom roznych kulturnych aj sportovych podujati medzinarodneho vyznamu. Tyka sa to nielen biatlonu, ale i pretekov v zavesnom lietani, automobiloveho sportu a najnovsie aj motokrosu. Vdaka za tuto nevsednu aktivitu patri panovi Sajgalovi a jeho timu.
Usporaduvanie takychto podujati je vybornym prostriedkom zviditelnenia nasej prekrasnej prirody, ale tiez moznostou ukazat organizacne schopnosti ludi tohto kraja.
Po uspesnom starte pred par tyzdnami na Podkorenovej mnohi z nas s napatim ocakavali otvorenie majstrovstiev Europy Enduro. Tyka sa to hlavne nasich ratolesti, ale i my dospeli radi privitame neobycajne zazitky v realite vsednych dni.
Nechcem hodnotit odbornu stranku pretekov. Na to su samotni pretekari ci rozhodcovia. Chcem sa vsak vyjadrit k otvoreniu tohto podujatia na namesti. Bohuzial, chronicky sa opakujuci problem organizacie pokazil mnohym z nas dojem z tejto inac vydarenej akcie. Stalo sa totiz pravidlom, ze otvaracie ceremonialy sa usporaduvaju na namesti. Je to vsak voci nam - divakom velmi nedomyslene. Rovna plocha namestia dava moznost len prvym trom radom v dave vidiet, co sa deje pred tribunou. Bohuzial, usporiadatelia stoja vzdy na vyvysenych miestach a neuvedomuju si tuto nevyhodu pre nas ostatnych.
Tak to bolo aj teraz. Ucinkujuce mazoretky, mladi futbalisti ci hlavny magnet ceremonialu - pestrofarebne kombinezy a motorky pretekarov stali sa pre nas - stojacich atrakciou, o ktorej sme poculi len z mikrofonu. Rozziarene oci desiatok "chlapov" od najutlejsieho veku zostali sklamane pri tejto nespravodlivosti a po skonceni odchadzali so svojimi rodicmi smutni a rozcarovani.
Nech mi to organizatori prepacia, ale pri minikoncerte skupiny Elan sme sa citili ako "ovecky v kosiari". Pred muzikantami prazdna plocha namestia a potom za drevenou ohradou stovky divakov, ktori chceli nielen pocut, ale i vidiet. Domov odchadzali znechuteni.
Vsetci sa vsak zhodovali v jednom. Akcie takehoto rozsahu treba usporaduvat na aj tak malo vyuzivanom mestskom stadione (dodnes si pamatame nezabudnutelne zazitky z otvaracieho ceremonialu majstrovstiev sveta v zavesnom lietani, ktory sa uskutocnil prave tam).
Stupnovite clenenie stadionu umoznuje vidiet vsetkym rovnako a zaroven usetri divakov hluku z aut prechadzajucich namestim, ktore znemoznuju pocut, o com sa hovori na tribune. A co je najdolezitejsie? Urcite sa pri dopade na travnik stadiona nezamota zoskakujuci parasutista do drotov, ako sa stalo na namesti.
Je totiz na skodu veci, ak sa dojem z inac dosledne pripravovanej akcie pokazi na dolezitych malickostiach.
Chcem poziadat organizatorov buducich velkych podujati, aby mysleli pri ich pripravach aj na nas, divakov. Ved zivot v nasom regione je velmi tazky a taketo akcie su pre nas obycajnych ludi vitanym spestrenim.

Maria Brvenikova

Putacikovska nalada

Ako lepsie zacat prazdniny, ako hned navstivit poutovny tabor Putacik? Ze o nom neviete? To je teda velka chyba! Deti, ktore sa od 10. do 16. jula prihlasili do Putacika, zazili vela dobrodruzstiev a prekvapeni. Neodradila nas ani nahla zmena pocasia. Vsetky deti boli cely tyzden rozdelene na pat druzstiev, skupiniek. Skupinky mali nielen svoj nazov, ako napr. bombulky, blchy, zabky, lentilky ci futbalisti, ale mali aj svoju hymnu a bojovy pokrik, ktory im pomahal pre svoje druzstvo ziskat co najviac bodov. V roznych disciplinach si mohli preverit svoje vedomosti, zrucnosti, sikovnost. Za tyzden spoznali okolie Brezna, navstivili tiez Modry Kamen, Zvolen, kupalisko Kovacova. Rodicia, ktori nevahali a zapisali svoje ratolesti do putacika, sa vobec nemuseli strachovat. O deti sa starali veduce, ktore boli cely tyzden nielen mamy, ale aj poradkyne. Za vernost taboru deti na konci tyzdna ziskali sladku odmenu. Ta im ostala v brusku, no v mysli krasne spomienky na skvele prezity tyzden.

Za vsetky deti z Putacika Danka Sandorova

 "Podpora" agroturistiky!

V Hronci 13. jula vyhlasili v miestnom rozhlase, ze lesne zavody v Hronci a Osrbli vydali "zakaz uzivania lesov" udajne z dovodu kritickeho sucha (pritom prsi skoro kazdy den). Potom som rovnake cital aj v Regione z 11. jula s platnostou pre lesy od Certovice po Mlynnu, s "obmedzenou platnostou do 30. oktobra", teda cele leto a podstatnu cast jesene.

Kazdy tu zijuci vie, v akej hospodarskej situacii je Horehronie, kolko je nezamestnanych, ktori si mnohokrat prilepsovali aj zberom lesnych plodov a aj kolko turistov sem chodilo vediac, ze nas kraj je bohaty na lesne plody a krasnu prirodu. Uvedeny zakaz vytvara doslova precedens aj na buduce leto. Lesaci si uzatvoria les len pre seba a svojich blizkych, ochranari budu vyhanat ludi z Nizkych Tatier a ostatny pospolity lud nech radsej sedi doma. Aj v lesoch sa vytvori skupina "kontrolorov" a zrejeme aj viac ci menej skorumpovatelnych "povolovacov". Skusenosti z Dumbiera, kde uz niekolko rokov "posobi a kontroluje" turistov ozbrojeny a uniformovany prislusnik ochrany prirody, ludove nazyvany "gestapak", hovoria, ze mnohi z tych, ktori s nim prisli do styku, prehlasili, ze sa uz do tych hor nevratia. Nema predsa zmysel vsetkych, ktori chcu prist pokochat sa prirodou a aj odtrhnut a nazbierat si lesne plody, postihovat zakazom s tym, ze mali zly umysel, chceli nicit, skodit, zakladat poziare. Vyrastal som v tomto kraji. Od malicka sme chodili na lesne plody, maliny, cucoriedky, huby a pod. V lese sme nikdy nic nerozhadzovali a co sme do lesa donieslil, to sme si aj naspat odniesli. Takto chodili aj mnohi nasi znami. Na lanovke na Chopok bola v case cucoriedok vacsina zberacov. Na holiach sa pasla jalovina tak, ako sa pasie v Alpach dodnes. Dnes podla ochranarov jalovina devastuje prirodu, pritom psica pokryla cucoredie a premohla pekne kvetenstvo. Lesy su znicene kalamitami, plne tazobnych ciest, starych pneumatik, kanistrov a ocelovych lan z tazobnych mechanizmov. Zvere je "tolko", ze ju uz ani nevidno. Toto vsak nesposobili turisti, ani zberaci. Bolo by potrebne, aby ti, ktori v lese tazia a aj ho oficiialne "pestuju a ochranuju", ako aj uradni profesionali ochranari pozreli najprv do vlastnych radov a mozno by medzi sebou uvidei tych, ktori svojimi nezmyselnymi rozhodnutiami k devastacii najviac prispeli. Ak chceme prirodu chranit, treba zacat v prvom rade od seba a osvetou okolo seba. Bagandze ochranara, lesaka aj turistu rovnako dokazu zasliapnut kvietok.
Vychovavajme, aby sa v prirode nerozhadzovalo to, co tam nepatri, aby sa nezbierali nezrele lesne plody, aby sa nekladli ohne, ked je sucho. Kto sa takto nesprava, toho je mozne upozornit, vychovavat a ked mu nie je rady, tak aj trestat. Ak vsak zvolime cestu "generalnych zakazov" a "uniformovanych ozbrojenych kontrolorov a donucovacov", tak opatovne vytvarame skupinu tych rovnejsich medzi rovnymi, ktori si v tomto pripade privlastnuju z prirody viac, ako im prislucha.

Ing. Emil Grone


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT