25. JUL 2000 Strana 7

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

...

Osobnosti maticneho zivota v Brezne

Jan Daniel Slabeycius (21. jul 1876 Brezno - 8. oktober 1925 Brezno)
Financnik, organizator ludoveho penaznictva, predstavitel Slovenskeho narodneho hnutia, organizator spolocenskeho zivota.
Jeho rodokmen bol cisto slovensky. Otec Samuel bol povolanim garbiar a rolnik - mestan. Matka Zuzana, rodena Polonyova, bola domaca. Mal troch surodencov. Sobas uzavrel v roku 1911 s Annou, rodenou Jorcikovou. Mali tri deti.
Ludovu skolu navstevoval v Brezne (1882 - 1888). Strednu skolu v Kezmarku a v Rimavskej Sobote (1888 - 1892). Maturoval v Gymnaziu v Banskej Bystrici. Absolvoval financny a notarsky kurz. Pracoval ako uradnik Mestskeho uradu v Brezne (1895 - 1907) a vo Vzajomnej pomocnici. Nakoniec bol spravcom filialky Narodnej banky v Brezne, ucastinna spolocnost Banska Bystrica (1908 - 1925).
Bol predstavitelom slovenskeho narodneho hnutia v Brezne. Predseda Miestnej slovenskej narodnej rady (1918). V roku 1920 sa podielal na premene Vzajomnej pomocnice na Narodnu banku ucastinnu spolocnost B. Bystrica. Aktivny clen Muzealnej slovenskej spolocnosti. Po zacati cinnosti Mestskeho uradu v Brezne bol zvoleny za jeho prveho starostu. Bol clenom kuratoria breznianskych skol a Spravnej rady slobodneho mesta Brezna.
Udrziaval spojenie s narodovcami v Brezne a okoli. Pre svoje prejavy plne slovenskeho citu bol casto prenasledovany.
Ako predseda SNR v Brezne presadzoval slovensky jazyk ako uradny a rokovaci jazyk, podporoval ozivovanie slovenskej kultury, vznik slovenskych spolkov a divadelnych kruzkov. Bol pri tom, ked kuratorium miestnych statnych skol rozhodlo o zavedeni slovenskej vyucby v skolach (1919), zriadil vecerne kurzy slovenskeho jazyka a literatury.
Ako financnik a spravca Narodnej banky vybudoval siet prijmov pre mesto a polozil zaklady pre jeho rozvoj po investicnej stranke.
Velke nadeje vkladal do cinnosti miestneho odboru Matice slovenskej. Bol jeho zakladajucim clenom a clenom vyboru (1919). Stal sa spojivom medzi predsedom SNR, neskorsie mestskym uradom a miestnym odborom Matice slovenskej. Podporil vytvorenie styroch odborov: literarno-vedeckeho, zabavno-divadelneho, spevacko-hudobneho a propagacneho. Najviac pomoci preukazal pri zriadeni kniznice s citarnou, divadelneho zdruzenia a ziskavani financii na cinnost miestneho odboru Matice slovenskej.
Mnozstvo ludi na poslednej rozlucke svedcilo o jeho oblubenosti medzi obcanmi Brezna a Horehronia.

Oto Baldovsky

 h0030a.jpg (35631 bytes)

Text pod snimku:
Zasluzeny oddych po kvalitnom vykone
Snimka: Peter Bercik

Dovolenkoviny

Skupina turistov ide cez les, ked tu zrazu zacuju strasny krik: - O Boze, o Boze!
Utekaju rychlo za hlasom, aby nestastnikovi nejako pomohli. Pribehnu na lesnu cistinku, kde pod velkym stromom lezi drevorubac, sekeru ma nad hlavou zatatu do stromu a nestasne krici:
- O Boze ! O Boze ! Ako hrozne sa mi neche robit !

...

- Pan sprievodca, preco chcete, aby sme vam zaplatili skor ako absolvujeme tu turu? Myslite si, ze by vam niekto odmietol zaplatit? - To nie, ale pozrite sa do tej priepasti. Kolko mi ich uz takto preklzlo !

...

Manzel sa pyta manzelky:
- Draha, prosim ta, naco si beries k moru tie cierne saty?
- Akoze naco? Len si spomen drahy, ako vies plavat...

...

Po morskom brehu kraca muz a cosi hlada.
- Co ste stratili? - pytaju sa ludia, co lezia na piesku.
- Pred niekolkymi dnami mi spadli okuliare do atlantickeho oceana !
- Preco ich potom hladate tu, pri Stredozemnom mori?
- Kde?... Vidite, aky je clovek bez okuliarov bezmocny...

...

Na plazi manzelka prisne prikazuje svojmu muzovi:
- Opaluj sa, ale pozor,nie aby si sa spalil !
- Neboj sa, draha, to sa mi stalo naposledy pri svadbe.

...

- Mami, ja uz nechcem do Ameriky!
- Bud ticho a plavaj !

...

Turisti na dovolenke sa pytaju vidiecana, kde by mohli v chotari obce stanovat:
- Tamto na tej luke, - znie odpoved.
- A mate tu vecer nejaku zabavu? - vyzvedaju dalej.
- Ano, vecer na tu luku vypustame obecneho byka.

...

- Odvcera sa uslilovne ucim esperanto.
- A naco ti to bude?
- Pojdem tam na dovolenku.

Zozbieral Jozef Pupis

 Rovesnici

Listovanie v zazltnutych strankach knizocky - zbornika slovenskej poezie spred viac ako sestdesiatroci, vnasa do cloveka zvlastny pocit. Ten sa umocnuje tym, ze ide o basnikov - rovesnikov, ktori sa narodili v druhej polovici 19. storocia, mali rozne povolania, ale vsetci ospievali lubozvucnost slovenciny, rodne kraje, prirodu... Tuzili po vlastnej narodnej slobode. Ta prisla po rozpade uhorskej monarchie. Zial, niektori versotepci sa tejto chvile nedozili.
V zborniku, medzi versami, objavuju sa i myslienky, ktore nam pripomenu nam blizke miesta: Dumbier, Hron, Nizke Tatry, Kralovu holu..., ba su tam i basne, ktore sme sa my, starsi ucili, aby sme spoznali, ze nasa rec je naozaj pekna, ze ma mnoho vyrazovych prostriedkov na ospievanie prirody, ludskej duse, cloveka vobec...
Napriklad Somolicky, obcianskym menom Izidor Ziak (1863 - 1918), narodil sa v rodine mlynara v Turcianskom Michale. Po skolskych rokoch stal sa pisarom v advokatskej kancelarii narodovca Andreja Hanzlika v B. Bystrici. V case volna, isto - iste, vybral sa do Tatier s predpokladom, ze vystupi na Dumbier. Asi sa tak stalo. Tvrdi to basen Bajka, ked...- Ciernu ciapku Dumbier kladie na plesinu, vysielajuc poslov hronsku na dolinu: "Povedzte tam dolu, ze sa trasiem hnevom, lebo ma uz ludia necastuju spevom..."
Taky bol cas, madarizacny, aj v nasich koncinach, a preto poslovia posluchli, rozbehli sa po hronskych dedinach, odovzdali odkaz do malych oblockov a... " spevy vyleteli ponad Hron vysoko: Dumbier zosnal ciapku, kloniac sa hlboko..."
V sucasnosti sa Dumbier nestazuje na chudobu navstev. Naopak, sumu reci, ma az - az.
Peter Bella Horal (1842 - 1919) - basnik krasneho Liptova a reci, ktora az vonia prirodou, ktora lahodne plynie, ktora je ludu blizka. Pocujme: - Aka si mi krasna ty rodna zem moja! Krasne i tie hory, kol teba co stoja..., ale stvorversie z Dumky vecernej spomina i Kralovu holu, ked... - Obilie jak more vo vetre sa vlni, mesiacik spoza hor vychadza vo splni, zencov spev veliky uticha uz v poli, a vatry blyskaju na Kralovej holi... Stalo sa. Posledne roky na tejto krasnej holi, prizdobenej televiznymi antenami, rozharaju sa vatry zvrchovanosti.
Andrej Sladkovic (1820 - 1872) ma v zborniku tiez svoje miesto.Uz aj preto, aby sme si jeho versami: - Hojze Boze, jak to boli, ked sa junac rozbrati po tom sirom sveta poli na chlebovej postati ... a basnou Dcerka a mat (V slzach maticka sedela...) pripomenuli na casy vystahovalectva, na casy zivota tazkeho.
V zapati mozeme uviest verse Stefana Krcmeryho (1892 - 1955), ako basnik a literarny kritik je vobec nepostradatelnym v nasom literarnom zivote slovenskom, ktory radostnejsie spieva: - Hojze boze, ja to tesi, ked sa junac navrati z cudzich poli, zastane si na domacej postati ...
S.H.Vajansky (1847 - 1916) - basnik, novelista, novinar. V tych najkrutejsich chvilach trpkej poroby narodnej neunavne udrziaval ducha slovenskeho do posledneho dychu zivota. Ved, kto by nepoznal jeho besednice Obrazky z ludu, Letiace tiene, Suchu ratolest... myslou sa prehanaju verse z Maleho drotara. Zacinaju... - Ked isiel tatko do sveta, pri tomto klakol feiku, na hlavu moju polozil tu svoju tazku ruku, i pomodlil sa otcenas so slzou v starom oku. Siel - viacej sa mi nevratil...
Nacim by bola potrebna zmienka o Hviezdoslavovi a jeho Oravienku, ale aj I. Grebac - Orlov pekne ospieval Oravu a jemu blizku Zazrivsku dolinu, P. Zgut - Urbicky ma krasne verse o slovencine. Obracanie stranok, citanie, versov rovesnikov, skoncime versami M. Razusa: - Spevy moje, spevy, holubienky biele, rozlette sa krajom nad nasimi hviezdy, hrkutajte drahym, ze sa briezdi - briezdi...Hrkutajte drahym.
Piesne zneju. Z hrdiel ich vypustaju mladi, starsi, jednotlivci, subory. Piesne zneju v Helpe, Vychodnej..., ale i na oslavach v meste, na dedine... Zneju aj peknou lubozvucnou slovencinou, ako nam predstavili, o aku nas ziadali a este aj ziadaju, zial ze viaceri autori zo zbornika slovenskej poezie su uz zakmer zabudnuti.
 


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT