Julia Pastirova z Valaskej:

- Po skonceni gymnazia by som najradsej isla studovat na vysoku skolu psychologiu a biologiu. Rozhodla som sa tak vlastne preto, lebo nema vyznam byt nezamestnana. Preco psychologia? Rada pomaham inym, viem inych pocuvat, chcela by som proste pomahat ludom, ktori su v nudzi. Ak sa mi to nevydari, mam aj jednu poistku tu v Brezne.

Miroslav Kan z Dolnej Lehoty:

- V pripade, ze ma nozoberu na vysoku skolu, budem zvazovat moznost zahranicnej brigady. Da sa tam aj zarobit aj nadviazat nove kontakty. Do vojenciny by som sa este rad naplno aktivne venoval zalubam, sportu, hudbe. Vybral som si Vysoku pedagogicku skolu v Banskej Bystrici, pretoze sa mi paci povolanie ucitela, ale aj prazdniny.

Michal Bulla z Brezna:

- Po uspesnom zmaturovani by som chcel ist na vysoku skolu, asi ako vsetci. Mala by to byt vysoka skola zamerana na informatiku a matematiku, pretoze ma to bavi, bud aplikovana matematika na Technickej univerzite v Bratislave alebo infomatika - elektronika v Kosiciach ci v Ziline. Ak sa tam nedostanem, chcel by som ist do Svajciarska oberat hrozno.

Viera Slivkova z Brezna:

- Dufam, ze uspesne zmaturujem a potom by som ako vsetci ostatni chcela ist na vysoku skolu, pretoze gymnazium ako take samo osebe nema velky vyznam v dnesnom pokrivenom svete. Cize chcela by som ist na "vysku" a studovat nieco so zameranim na biologiu, pretoze ju mam rada. Rozmyslala som aj nad telovychovou, lebo rada sportujem, hlavne plavam, lyzujem, takze taka telovychova by sa mi celkom pacila. Ak by ma nezobrali, rok by som dakde pobudla v zahranici alebo doma a skusala by som to dovtedy, az kym by ma nezobrali.

Michal Gal z Brezna:

- Po maturite by som sa chcel dostat na chemicko-technologicku fakultu, kde ma mozno zoberu aj bez prijimacich skusok, a potom sa na nej udrzat, lebo som pocul, ze je najtazsia v republike. Potom ju skoncit a usadit sa niekde. Druha moznost je hutnicka fakulta, kde pojdem asi bez prijimaciek.

Jan Kunstar z Brezna:

- Po maturite by som rad studoval elektrotechniku na vysokej skole, pretoze sa zaujimam o tuto oblast. Chcel by som studovat bud na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave alebo na Technickej univerzite v Kosiciach. Ratam s tym, ze sa na vysoku skolu dostanem, ak nie, to uz bude dalsi problem v juni alebo v juli.

Dakujeme ...

Touto formou sa chcem velmi podakovat vsetkym lekarom, sestrickam a pomocnemu personalu Nemocnice s poliklinikou v Brezne za zachranu mojho zivota. Hlavne MUDr. M. Tesakovi s personalom, oddeleniu ARO pod vedenim primara MUDr. J. Mackina, oddeleniu chirurgie pod vedenim primara MUDr. P. Mraza, oddeleniu memodialyzy pod vedenim primarky MUDr. Z. Visnovskej, primarke MUDr. E. Buckovej a jej personalu, MUDr. D. Maruskinovi, MUDr. J. Ctvrtlikovi, MUDr. J. Tkacikovi, odeleniu sonografie a vsetkym, ktori mi pomohli v najtazsich chvilach mojho zivota prezit a vratit sa spat k svojim najblizsim. Ti mi aj nadalej pomahaju pocas mojho uzdravovania.
Vsetkym patri moja velka vdaka.

Stefan Giertl

...

Srdecne dakujem primarovi MUDr. J. Mackinovi z oddelenia ARO, ktory ma liecil od 14. decembra az do 3. januara. Spolu s MUDr. A. Psotkom sa o mna vyborne staral pocas sviatkov. Moja choroba bola velmi vazna a navstevovali ma aj v ich volnom case. Ked ma primar ARO zachranil od tazkej choroby, prelozili ma na nove interno neurologicke oddelenie ako prveho pacienta primara MUDr. S. Cifru, ktory sa o mna staral az do 5. februara.
Este raz srdecne dakujem vsetkym lekarom, lekarkam, sestrickam za to, ze vyliecili moju velmi tazku chorobu.

Dezider Laurinc starsi

Zijeme medzi vami

O charitativnej cinnosti pre detske domovy sa uz vela popisalo. Malokto vsak vie, ze deti - siroty zijucich rodicov ziju aj v inych zariadeniach.
Jednym z nich je aj Odborne uciliste vo Valaskej, kde je umiestnenych styridsatosem deti vo veku od troch do devatnastich rokov. Bez pomoci inych by sa im zilo velmi tazko. Zaujimave je, ze pomocnu ruku im castejsie podaju cudzi. Ochotne, bez komentara, ze ked maju na cigarety, nech maju aj do kina a podobne.
Nemame vela moznosti na vyjadrenie nasej vdaky, a tak vsetkym sponzorom dakujeme za vsetko a hlavne za to, ze im neprekaza, ze tu sme.

V mene deti Eva Bartakova

"Co potom obycajny dedinsky lud?"

V archive Okresneho uradu v Brezne som objavil text piesne Slovaci sme od rodu. Autora tejto pochodovej piesne slovenskych akademikov sa mi nepodarilo zistit. Existuje domnienka, ze piesen skladalo niekolko studentov zo Svoradova. Statne zastupitelstvo v Bratislave zabavilo jej uverejnenie v casopise Narodnie noviny zo dna 11. novembra 1937 "pre zlocin a precin vyzvy k trestnym cinom". Neviem, ci je zakazane spievat tuto piesen. Jeden Sumiacan mi spominal, ze v rokoch 1950 - 51 dostal za protistatnu cinnost tri mesiace. S dalsimi troma vaznami pracoval v byvalej Fatre v Banskej Bystrici, odkial sa im do vazenia podarilo prepasovat tri litre rumu. Vypili ho piati a za spievanie tejto piesne im o mesiac predlzili pobyt vo vaznici.
Ani ja nesuhlasim so vsetkym, co je v tejto piesni. Su vsak v nej aj slova, ktore by sme mali vediet: "Nebudeme ani jeden nikdy na skodu". A my Slovaci si sami skodime, nenavidime sa, nedrzime spolu. Co sa to s nami robi? Nechcem spominat hadky, skriepky a urazky v parlamente. Co potom obycajny dedinsky lud? V slovach: "Rec a chlieb si chranime, nikomu sa nedame, na Slovensku po slovensky hlasat budeme". Z podpredsedu vlady je vicepremier, este ze sme na dedine nezacali hovorit vicerichtar. Postupne sa amerikanizujeme, napodobnujeme cudzie vzory a uz aj na dedinach. Nedavno som za dedinou stretol skupinku mladencov. Na moju otazku, kde idu, odpovedali: "Ideme si robit piknik." "Aky piknik? Co za piknik?" - spytal som sa. "No neviete? Ideme si robit zivanku, varit gulas". Zamrzela ma aj propagacia na miestnej nastenke. V diskoklube nebude hrat skupina, ale company. Ak to takto pojde dalej, z Andreja bude Andy, z Jana Dzon, z Misa Michael, z Eleny Elen, z Dura George, z Marie Meri, z Julie Johanka. "Dokial Slovak na Slovensku panom nebude".

Vladimir Cupka