Nieco vzal, nieco da

Martin Gonda, starosta Benusa:

- V Benusi mozeme byz spokojni. V investicnej cinnosti bol uplynuly rok rokom, v ktorom sa nam podarilo uskutocnit plynofikaciu, vratane osad Filipovo a Gasparovo. Takze obec sme splynofikovali za dva roky. V nadvaznosti na to sme splynofikovali kotolnu obecneho uradu, na ktoru su napojene aj dalsie prevadzky - posta, obchody a pohostinstvo. Okrem toho aj kotolnu zdravotneho strediska, pretoze tento objekt je matetkom obce. V ramci investicnej vystavby sme este zrekonstruovali obecne garaze a poziarnu zbrojnicu v Benusi. Prostrednictvom verejno-prospesnych prac sme upravili cintorin, verejne priestranstva, ihrisko vo Filipove a zreguovali potok v Gasparove. V jesennom obdobi sme zacali s vystavbou moderneho technologickeho zariadenia na dezinfekciu pitnej vody bez pouzitia chemikalii. Predpokladam, ze v tomto roku ho uvedieme do prevadzky, lebo vodovod v Benusi je v sprave a v majetku obce. Musim konstatovat, ze tieto investicne akcie vycerpali financne zdroje obce, ale uver sme zatial nevzali. Za velmi dobre v minulom roku povazujem aj schvalenie uzemneho planu sidelneho utvaru Benus ako zakladnej normy dalsieho rozvoja obce, v ktorom je riesene aj vytvorenie dvoch novych stavenych obvodov pre vystavbu rodinnych domov. Plnenie uloh vyplyvajucich z uzemneho planu je narocne, no nechceli by sme obecny rozpocet zatazovat nerealnymi investiciami, ktore by v buducnosti mohli narusit zakladny chod. Obec je zriadovatelom dvoch organizacii, su to Miestne prevadzkarne, s. r. o., Benus a prispevkova organizacia Usek sluzieb Benus, ktore v uplynulom roku taktiez prispeli k dobremu chodu obce aj sluzieb pre obcanov. Verim, ze ani v tomto roku nezabudneme na tradicne podujatia v kulturnej a sportovej oblasti, ktore spestruju zivot. Na zaver by som chcel zazelat nasim obcanom i citatelom Horehronia vela zdravia, stastia, lasky a porozumenia.

Mgr. Jaroslav Bercik, starosta Michalovej:

- Rok 2000 z nasho pohladu hodnotim ako priemerny. Prejavil sa narast vydavkovej casti rozpoctu obce, a to hlavne z dovodu zvysenia cien energii. No aj napriek tomu sme sa snazili okrem zabezpecenia samospravnych funkcii robit i rozvojovy program obce, pokial nam to dovolili financne prostriedky. Zacali sme s upravou verejnych priestranstiev a miestnych komunikacii po plosnej plynofikacii a splynofikovali sme dom sluzieb a matersku skolu v hodnote priblizne milion korun. Pri upravach verejnych priestranstiev a miestnych komunikacii sme vyuzivali hlavne zamestnancov, ktorych sme mali na verejnoprospesnych pracach. V tomto roku chceme v tychto upravach pokracovat a podla volebneho programu sa budeme venovat aj obnove stredu obce. Zamestnancov na verejnoprospesnych pracach sme vyuzivali aj pri cisteni miestnych tokov, ktore su v sprave obce, alebo statnych lesov. V spolupraci s Odstepnym lesnym zavodom Cierny Balog sme takymto sposobom vycistili vodny tok Lieskovy potok. V roku 2001, tak ako som uz spomenul, chceme pokracovat v upravach priestranstiev a stredu obce po plynofikacii a pokial nam to dovolia financne moznosti, chceli by sme splynofikovat dalsi objekt, a to kulturny dom. Musime vsak pockat na to, ako sa prejavi narast cien energii od februara vo vydavkovej casti rozpoctu obce, pretoze pri tychto vydavkoch, ktore su planovane, obce na investicny rozvoj peniaze mat nebudu.

Horehronie hovori s karikaturistom, grafikom, maliarom a vydavatelom Milanom Stanom

S "Kocurkovom" do lepsich cias

V roku 2001 si pripominame 210. vyrocie narodenia a 130. vyrocie umrtia "najstarsieho ziveho dramatika". Toto jubileum si zrejme nad ostatne uctia v Brezne, v meste, kde Jan Chalupka prezil vacsinu svojho zivota a kde i umrel. Ako dramatik a spisovatel mal iba jednu jedinu temu: Kocurkovo. Z deviatich hier sedem sa odohrava v Kocurkove. Kde Kocurkovo vlastne lezi, kde ho hladat, komu vlastne patri ta cest byt jeho obyvatelom? Nikomu a vsetkym.

Pri pozornom citani Chalupkovych hier zistite, ze hoci je rec iba o jednom Kocurkove, zakazdym ono inde lezi. Prve Kocurkovo, podla ktoreho sa aj prva Chalupkova veselohra menuje, dalo by sa povedat prasidlo, pravlast nasich Kocurkovcanov, lezi kdesi na Horehroni. Cestu don velmi podrobne a presne opisuju studenti pri navrate z Kezmarku domov. Smeruju do Brezna. V dalsej hre lezi Kocurkovo kdesi pod Urpinom a teda inac sa aj Banskou Bystricou menovat moze a mozeme ho hladat aj kdesi pri Vahu. Bolo teda Kocurkovo - a ci ozaj len bolo? - vsade, kde hlupi rozkazovali mudrym, kde predsudky vitazili nad pokrokom, kde bolo vsetko naopak?
Od juna 1990 - teda uz vyse desat rokov (!) - vychadza na Slovensku nezavisly humoristicko-satiricky dvojtyzdennik Kocurkovo. Rediguje ho znamy slovensky vytvarnik a karikaturista Milan Stano: je vlastne jeho jedinym redaktorom aj vydavatelom. Nazov casopisu neinspirovala len ludova tradicia kocurkovstiny ci zivotne kocurkovske kotrmelce, ale aj stara tradicia medzivojnovych a povojnovych humoristickych tlaci.

o Je to najma tvoja zasluha...

- To, ze ako jediny z mnohych humoristicko-satirickych casopisov Kocurkovo zije, je aj zasluha jeho citatelov. Skutocne sme sa snazili, aby ludovy zabavnik Kocurkovo kracalo s dobou a vazilo si citatelov a prispievatelov. Vzdy stalo na slovenskom pohlade na humor, na nasich humoristickych tradiciach, cerpalo z ludoveho slovenskeho humoru a zaroven sme sa snazili davat don co najviac aktualnych anekdot. Chceli sme, aby sa Kocurkovo stalo aj akousi kronikou, kde by sa citatel i po rokoch dozvedel, co hybalo slovenskou spolocnostou a comu sa smiali jeho citatelia.

o Zmenil si mienku o humore a satire za tych desat rokov vydavania Kocurkova?

- Odpoved je taka dvojznacna: v niecom som zmenil a v niecom nezmenil. Nezmenil som mienku o podstate humoru ako rozdavaca dobrej nalady, velkeho pomahaca v zrelaxovani cloveka, ubiteho pracovnym tempom a zniceneho kazdodennymi starostami v drsnej dobe a drsnej spolocnosti. A taky clovek potrebuje polaskania humorom, dobrymi odlahcenymi anekdotami, zartami, vtipmi, formi ci frkami. Satira? Kto ju potrebuje? Ti mafiani, politicki prevracaci kabatov, novodobi zbohatlici, snobi s mobilnymi telefonmi, co sa nam predtrcaju pred ocami ci narkomani? Ti ju nepotrebuju, ale my ju potrebujeme, aby sme sa ocistili, vynadavali a vykricali ju von, aby nebola udusena v nasom vnutri. Lebo len tak bude mat ozdravne ucinky pre nasu ubolenu dusu...

o Predtym si to nevedel?

- Vedel som to aj predtym, ale nebolo to kde zverejnit, a tak som vedel, ze to nic nezmeni. Teraz to mozem zverejnit, lebo tu je Kocurkovo, aj sa to zverejni a viem, ze sa viacmenej nic nezmeni. Lebo taky uz je zivotabeh. Iba romanticki revolucionari a fanatici si myslia, ze sa nieco zmeni. Clovek a jeho povaha je uz stavana tak, ze vacsinou sa otrasie a zivot bezi dalej. Treba stat pevne na zemi. Mozete zmenit nie ludi, nie zivot, ale svoj pohlad na zivot. Musite byt optimistom, clovekom, co mysli pozitivne a pozitivnu veselu naladu vie nie dusit, ale rozdavat dalej medzi ludi. Lebo inak zivot nema zmysel.

o Prezije Kocurkovo aj dalsie roky?

- A co som ja prorok? Ja som len humorista, vydavatel, co si dokonca ani neplanoval kolko rokov Kocurkovo bude vychadzat. Vydavam ho, lebo to citatelia chcu. Chcu ludovy casopis s ludovou cenou, drahsi casopis nema nadej na prezitie, pretoze kupyschopnost Slovakov je velmi mala, ludia jednoducho nemaju peniaze ani na prezitie, nie este na casopisy. Neustale sa zvysuju ceny, skoro polovicu beru distribucne agentury, dalsie financie berie tlaciaren, treba i na honorare, pocitac, spolupracovnikov...atd. Fakt je, ze vydavat humoristicky casopis na Slovensku nie je ziadna psina. Len si spemenme, kolko casopisov zaniklo: Rohac, Arena, Zebra, Pingpong, Huncut, Bumerang a ine.

o Ako sa Kocurkovo rodi?

- Nuz, to je obchodne tajomstvo. Nebudem prezradzat a davat navod na konkurenciu. Fakt je, ze na to treba humoristicke vzdelanie, prehlad, co sa deje, udialo, mat urcity nos i na politiku, na to, co si mozem dovolit pustit do novin a co nie. Pomohlo mi to, ze sa prakticky humoru venujem vyse styridsat rokov, aj moje vytvarne vzdelanie mi pomohlo, i to, ze tolko desatroci som kreslil a uverejnoval karikatury. Velmi mi pomahaju spolupracovnici, ktori su roztruseni po celom Slovensku i na Horehroni a im patri moje najvrucnejsie podakovanie. Oni su prakticky tvorcami Kocurkova. Zdravy slovensky zmysel pre humor, odvaha zasmiat sa sami na sebe, na svojej slovenskej povahe, sebaironia, ked sa s nadhladom vidime a citime, ze o co sa viac na sebe zasmejeme, tolkokrat je Clovakom.

Obalka prveho cisla	Jan Chalupka a Milan Stano

o Rozdavat smiech je urcite zaujimava praca...

- Ano. Kocurkovo tym umoznuje rozpravat vtipy medzi ludmi bez toho, aby sa vobec poznali a stretli. Ved prispievatelia su skutocne z celeho Slovenska, su kazdeho veku. Od studentov az po dochodcov. Vsetci sa radi zasmeju a maju radi zivot a optimisticky pohlad nan a na svet. Ako v tomto vtipe: Aky je rozdiel medzi pesimistom a optimistom? Polozte pred kazdeho kus ementalu. Optimista zacne hovorit o syre a pesimista o dierach.

Pavol M. Kubis

Nezvycajny snehuliak

Minuly tyzden sa opat prihlasila skutocna zima. Snehova nadielka asi nepotesila cestarov a vodicov, vacsiu radost sposobila skor lyziarom ci stavitelom snehuliakov. Jedneho nezvycajneho snehuliaka ste v minulych dnoch mohli vidiet na dvore Ing. Emila Cabana v Klepusi. Jeho autorom je dvadsattrirocny mladik Peter Vacok, ktory si jeho stavanim kratil dlhy nedelny den. Ako vsak prezradil, poloha, v ktorej bol snehuliak postaveny, mu velmi blizka nie je, aj ked mu trochu pripomenula silvestrovske oslavy. Jeho ,,dielo" urcite potesilo nielen deti, ale aj tych skor narodenych. Zaroven je aj prikladom toho, ze bohata snehova nadielka v meste moze i potesit.

Stanislav Hudak.