Geologicka stavba Breznianskej kotliny, materska hornina, relief krajiny, nadmorska vyska, podmienuju typy pod v udoli Hrona okolo Brezna. Okolie Brezna tvoria z juhu a juhovychodu vacsinou hnede lesne pody, prevazne nenasytene. Nad 900 - 1000 metrov su to hnede podzolovane na zvetralinach silikatovych hornin strednych Karpat. Samotnu kotlinu tvoria prevazne typicke hnedozeme a illimerizovane pody na sprasniach, sprasovych hlinach a zvetralinach neogennych hornin. Severozapadne a juhovychodne sa nachadzaju rendziny na zvetralinach karbonatovych hornin-uzemia s vyznacnym zastupenim krasovych planin. Na nich su rendziny vacsinou vyluhovane. Pody priamo v udoli Hrona sa priblizuju nivnym podam, miestami glejovym, na aluvialnych nekarbonatovych ulozeninach.
Opisane typy pod podmienuju floru kotliny a okolitych horskych a vysokohorskych lokalit. Rastlinny pokryv divorastucich aj pestovanych rastlin je rozmanity, zavisly na dalsom faktore - nadmorskej vyske. Vysokohorske pasmo Nizkych Tatier je miestom chranenych rastlin ako borovica horska, limba, pluzgierka islandska, brusnica prava, cucoriedka obycajna, soldanelky, horce, veternica narcisokveta a ine vzacnosti. Mozeme ich pozorovat priamo v prirode Nizkych Tatier prechadzkou po magistrale Kosodrevina - Dumbier - Certovica, Kosodrevina - Chabenec, Baba a okolie. Skoda, ze sluzby v tejto oblasti tak velmi zaostali. Zaujimave su aj podhorske luciny Tale - Krpacovo, okolie Myta pod Dumbierom, kde sa nachadzaju rozne endemity, mnozstvo liecivych bylin a krov. Podobne aj na svahoch veporid smer Cierny Balog - vychod (Priehybina, Kratke), udolie rieky Rohozna, kde sa nachadzaju endemity spolocenstiev premokrenych luk.
Z podmienok biosfery je dolezite okrem pod spomenut mnozstvo pramenov, potokov a potocikov, odvodnujucich doliny zvazujuce sa do udolia Hrona, najsirsieho prave v Breznianskej kotline. Hron na svojom hornom toku je stisnuty do uzkych kotlin s vysokymi pohoriami po oboch stranach, takze nemohol velmi rozsirit svoje povodie podchytenim svojich susednych riecnych sustav. Z pravej strany odvodnuje juznu cast Nizkych Tatier, kratsimi, ale rozvetvenejsimi potokmi Bystriankou, Vajskovskym a Jasenskym potokom. Zo Slovenskeho rudohoria pribera najdlhsie a najrozvetvenejsie pritoky: Rohozna a Cierny Hron.
Okolie Hrona pri Brezne je posiate mnozstvom, aj ked menej znamych mineralnych vod - kyseliek. Najznamejsia je v Myte pod Dumbierom obsahujuca okrem mnohych vyznamnych prvkov siru, v Jarabej bohatu na zelezo a ine vzacne kovy, v doline potok Hroncek, pri Bacuchu, Benusi, Pohorelej, Telgarte, Michalovej. V blizkosti okolia Brezna su pramene aj vo Vysnej Boci a pri Tisovci. Viacej znamy pramen aj s kupelmi je v Brusne.
Su to velke vzacnosti, ktore nam ponuka priroda Horehronia a je len na nas, ako ich vyuzijeme pre svoje zdravie.

Knizne novinky

Bodlak, Jiri: Stromy a jejich leciva moc
Praha, Volvox globator 2000.183 s.

Je obdivuhodne, kolko stromov v prirode celeho sveta nachadzame a aky nesmierny vyznam maju stromy a zvlast lesy pre zivot a existenciu ludstva, a ze si nemozno bez tychto tichych a vernych pomocnikov predstavit zivot na nasej planete. Z tohto velkeho mnozstva vybral autor 60 zastupcov a na nich sa snazil ukazat ich vyznam pre ludstvo, pre jeho vyzivu a zdravie a na zaklade toho vzbudit k nim lasku, ale i lasku k celej prirode. Pre tych, ktori "holduju" aromaterapii a homeopatii, je kniha zaroven praktickym radcom, atlasom liecivych stromov.

Maria Frgolcova

Nieco pre vase zdravie
Casty problem - celulitida

Celulitida spociatku nesposobuje ziadne tazkosti, a preto zmena vzhladu pokozky ujde pozornosti. Jej zaciatky mozeme zistit takzvanym hmatovym testom. Stlacime kozu medzi dvoma prstami a vtedy zistime, ci ma alebo nema vzhlad pomarancovej kory. Pri rozvinutejsich formach celulitidy je koza hrbolata, uvolnena, hrudkovita az uzlovita. V tomto stadiu celulitida prerasta do bolestiveho chronickeho ochorenia. Zmeny pokozky nevznikaju zo dna na den, ale sa rozvijaju pomaly a postupne. Celulitida vznika z dvoch pricin - z narastania a zmnozenia tukovych buniek, ktore mozu az patnastnasobne zvacsit svoj objem, takze tukove bunky, ktore maju za normalnych okolnosti velkost spendlikovej hlavicky, dosahuju v

elkost hrachu az lieskoveho orecha. Dalsim vyznamnym faktorom vzniku celulitidy u zien je specificka struktura vazivoveho tkaniva ich koze. Rovnobezne usporiadanie vlakien a ich elasticita umoznuje zvacsovanie objemu tukoveho tkaniva. Zvacsene tukove bunky tlacia na krvne cievy, co stazuje cirkulaciu krvi, zhorsuje vyzivu a transport odpadovych latok v postihnutej oblasti. Zvysene ukladanie tuku a zadrziavanie vody uzko suvisi s hormonalnou aktivitou zenskeho organizmu. Castym spustacim mechanizmom byvaju hormonalne zmeny v puberte, tehotenstve a v klimakteriu. Vyznamnou mierou sa na rozvoji tychto estetickych zmien podiela nespravna zivotosprava, prejedanie sa, stres, konzumacia alkoholu, fajcenie a nedostatocny pohyb. Muzi trpia celulitidou zriedkavo, co je dane odlisnou anatomickou stavbou vaziva. Ich vazivove vlakna su usporiadane do mriezky, ktora obopina male tukove lalociky a nedovoluje take vyrazne uvolnenie, ako je to u zien.
Nabuduce si povieme o tom, ako na to.

Nina