Na
zaklade novelizovaneho Obcianskeho zakonnika mozu majitelia bytov vyhodit neplaticov
najomneho bez patrania po tom, preco neplatia. Na celom Slovensku sa to tyka 150-tisic
neplaticov, ktorych by do marca buduceho roka mali vystahovat z bytov. Z nich az 95
percent tvoria Romovia, pretoze z tejto populacie takmer nikto nie je zamestnany a nema z
coho hradit poplatky za byt. Chulostivej teme neplaticov sme sa venovali aj v nasej
ankete, ked sme sa pytali: Ako riesit situaciu s neplaticmi najomneho? |
anketovym mikrofonom
|
Viera Kurekova, priehradkova
pracovnicka, Brezno:
- Je to tazka otazka, pretoze v dnesnej dobe sa zije naozaj tazko. Riesit by sa
to malo, lebo je vela mladych ludi, ktori cakaju na byty. Konkretne moj syn je ochotny
zaplatit aj za neplatica. Lenze kde neplaticov vystahovat, co s nimi? Hadam, keby sa
uvolnil nejaky dom alebo byty ...
Jaroslav Nosal, zeriavnik, Brezno:
- Som za to, aby sa spravil poriadok s tymi, co neplatia najomne. Ja mam totiz
byt, za ktory si platim, aj ked ho obyvam len sporadicky. Mam s tym problemy, hoci nie som
vlastnikom rodinneho domu, byvame u svokry, pretoze manzelka je velmi chora. Chcu mi ho
zobrat. Ake su to ludske prava? Ale co spravite s neplaticmi, ked nemaju kde byvat? Ved
kolko ludi nema na jedlo a nie to este na najomne.
Alica Sagatova, invalidna dochodkyna, Raztoka:
- Tazko odpovedat na takuto otazku, lebo situacia je zla. Nezamestnanym na
najomne nevychadza, ale su aj spekulanti. Viete, ja mam rodinny dom, takze velmi sa nad
takymto problemom nezamyslam.
Vladimir Strmen, dochodca, Brezno:
- Problem s neplaticmi najomneho je pre bytove podniky velmi vazny, ved niekde
su to uz desiatky milionov korun. Lenze osobne si myslim, ze stat by sa mal postarat o
ludi, o pracu, lebo mnohi neplatia len preto, ze nemaju z coho. Dajme tomu, ze spekulantov
vystahovat, aby prestali spekulovat a zacali platit.
Ida Sarkeziova, dochodkyna, Samorin:
- Co s nimi? Vystahovat! Nech sa naucia platit najskor najomne, ked maju na
cigarety a alkohol, mozu mat aj na byt. Popritom trpia deti, keby im radsej kupili rozky.
Pomyslia si, nezaplatim, co sa mi moze stat? Nezaplati raz, druhy raz a dlzoba sa kopi a
trpia taki, ktori zaplatia. Ale netreba hadzat vsetkych do jedneho vreca.
Zdenka Neupauerova, nezamestnana, Brezno:
- Myslim si, ze kazdy pripad by sa mal individualne posudit. Tazko povedat
nejake riesenie, ktore by bolo vhodne pre vsetkych. Su taki, ktori naozaj nemozu zaplatit,
ale aj taki, ktori peniaze minu na ine veci.
Dakujeme...
Zakladna skola na Pionierskej 4 v Brezne dakuje Zeleziarnam Podbrezova a. s. za
poskytnutie materialu na oplotenie arealu skoly a MUDr. Ine Uhrikovej, ktora darovala
pocitac pre ucely skoly a ziakom.
Vedenie skoly a jej zamestnanci si vazia tento prejav pomoci, pretoze neustale
zapasia s financiami, ktore su na hranici minima.
Je to naozaj nevyhnutne?
Ked som nedavno videl niekolko ludi, ako si statocne vykracuju po travniku popri
nedavno vybudovanych chodnikoch z dlazdic nepravidelnych tvarov, spomenul som si na clanok
v Pravde z 8. augusta tohto roka.
V nom sa redaktor strucne zaobera novou teoriou globalneho oteplovania, ktore je
dosledkom vysusovania Zeme. Preto vznikaju take extremy, ako su povodnove prietoky v
malych potokoch v obdobi dazdov so suchymi korytami v obdobi sucha. Autor spominanej
teorie okrem ineho hovori: ,,Problem je riesitelny, ak si kazdy uvedomi, ze po zastreseni,
ci zabetonovani istej plochy, musi vytvorit taku istu nahradnu plochu na akumulaciu
vody."
Ja ho doplnam tym, ze kazdy pred tym zastresenim, ci zabetonovanim, by mal zvazit,
ci je to naozaj nevyhnutne. A preto by bolo dobre, keby sa autor napadu dlazdenia
vychodenych chodnikov v meste Brezne vyjadril, ako to s tym ,,chodnikovanim" myslel a
kedy to skonci. Mam totiz velky strach z toho, ze bude dost penazi na vydlazdenie vsetkych
vychodenych chodnikov.
Ja by som uprednostnil opravu jestvujucich chodnikov a upravu luk a terenu vobec
tak, aby sa ludia pri prvom zahrmeni necitili ako na casovanej bombe, ako je to napriklad
na Mliekarenskej ulici.
Ing. Jozef Friedel
Prijemne nas prekvapili
Prostrednictvom Horehronia sa chcem podakovat pracovnikom obecneho
zastupitelstva, obecneho uradu a vsetkym obcanom, ktori sa podielali na priprave oslav v
Pohronskej Polhore pri prilezitosti 215. vyrocia zalozenia nasej obce v dnoch 28. - 30.
septembra. Vsetci odviedli kus prace, ktorej vysledok sme my obcania mohli vidiet pocas
celeho vikendu.
Vdaka patri vsetkym, ktori pomahali pri priprave kulturneho programu, alegorickeho
sprievodu, jarmoku, heligonkarom a vsetkym ucinkujucim ,,hercom a spevakom", ale i
tym, co pripravovali krasnu vystavu pod nazvom Dary zeme v rimskokatolickom kostole
svateho Michala.
Uznanie patri aj E. Pruzinovej, pod jej vedenim pripravili nasi romski spoluobcania
pekne vystupenie, s ktorym by P. Polhoru mohli reprezentovat aj pri inych spolocenskych
podujatiach nielen v nasej obci. Ich temperament vytvoril neopakovatelnu atmosferu v sale
a myslim, ze prijemne prekvapili vsetkych divakov.
Na tento prijemny vikend budeme vsetci urcite dlho spominat a kiez by takych
prijemnych chvil v nasej obci v dnesnej uponahlanej dobe bolo co najviac.
Este raz patri vsetkym velka vdaka!
I. Durisova
Spolupraca vysla!
Volam sa Jozef Mato, som socialny terenny pracovnik pre mensiny, pochadzam z
Alaksiniec v okrese Nitra. V Brezne byvam osem rokov. Je to velmi pekne mesto, ale trapilo
ma a este ma trapi, ze nasi obcania Romovia uskladnuju smeti tam, kde sa im to hodi.
Preto som sa rozhodol, ze navstivim nacelnika mestskej policie Milana Polonyho s
navrhom, co by sme mohli spolocne spravit, aby smeti v Draksiari v potoku zmizli a potok
bol cistucky. Pan Polony ma odporucil na riaditela technickych sluzieb Ing. Tomasa Gabona,
ktory bol velmi milo prekvapeny a hned zareagoval kladne. Poskytol mi kontajner, ktory
technicke sluzby dopravili na Stromovu ulicu 14. Po navsteve Romovia, ktori tam byvaju,
prislubili pomoc. Akonahle bol kontajner dany na Stromovu ulicu, Romovia sa dali do prace,
konkretne manzelia Dusan a Valeria Pokosovci. Potom sa pridali ostatni. Takze potok zasa
vyzera tak, ako ma.
Chcem sa podakovat riaditelovi technickych sluzieb a dufam, ze nam Romom bude
napomocny, ale aj ostatni obcania, ktori sa nechcu za svojich obcanov Romov hanbit.
Dakujem.
Preco nie v Brezne?
Chceme sa podakovat vsetkym, ktori sa podielali na priprave a uskutocneni
Nizkotatranskeho MTB polmaratonu.
Osobitne by sme chceli podakovat obciam Brusno, Pohronsky Bukovec a Raztoka, ktore
sa na tuto nelahku ulohu dali. Boli to prave tieto obce a ich starostovia, ktori boli
ochotni popasovat sa s byrokraciou a s velkou neochotou kompetentnych povolit preteky.
Iste je, ze sa touto akciou viacej zviditelnili a spropagovali.
Je velka skoda, ze mesto Brezno nevyvinulo vacsiu snahu o uskutocnenie tychto
pretekov v blizkom okoli. Povodna myslienka bola totiz polmaraton uskutocnit v
breznianskom chotari. Vsetky nami navrhovane trasy nam vsak Lesy mesta Brezna z roznych
nepochopitelnych dovodov zamietli. Stale vsak dufame a sme optimisti, ze v buducnosti by
bolo mozne podobne preteky uskutocnit aj na domacej pode. Na to je vsak nutne hladat
spolocne riesenia, a nielen nezaujem a odmietanie.
Nase podakovanie patri aj hlavnym sponzorom podujatia, bez ktorych sme ho nemohli
uskutocnit. Nastastie aj v tychto tazkych casoch pre amatersky sport sa najdu ludia, ktori
chapu, ze tu nejde len o samotne preteky. V podstate tu ide o ovela viac. Devatdesiatdevat
percent pretekarov su vysloveni amateri. Su to cyklisti majuci velky vplyv na okolie, v
ktorom ziju. Nie je to len hrstka spickovych pretekarov. Nestoji za nimi silny sponzor.
Vsetko si musia hradit sami a o to vacsie ocenenie si zasluzia.
Dnes je velmi vela mladych ludi frustrovanych, a prave takouto osvetou sa mozu
zapojit do zdraviu prospesnej cinnosti. Mame velmi vela pripadov, ked nam amatersky
pretekar povie: ,,Viete, chcel som to skusit, ci na to mam."
Jan Kirdaj,
SCK Dumbier
Potulky prirodou
V Brezne mame peknu prirodu, o ktoru sa staraju technicke sluzby. Staraju sa
dobre, ako o vlastnu zahradu, za co im patri velka pochvala aj medaila. Staraju sa aj o
staru cestu medzi Breznom a Valaskou. Lenze obcania mesta a okolia zabudaju na krasnu
prirodu, odvazaju sem odpad, dokonca aj kupelnove jadra!
Prejdime sa smerom do Zadnych Halan, kde je tiez pekna priroda. Po lavej strane
hned za mestom su skalnate kopce a borovicovy les, po pravej strane rieka Hron. Obyvatelia
Draksiara tu nevedia udrzat poriadok. Pod borovice a okolo chodnika, veduceho z mesta do
Zadnych Halan a na krizovatku pred Vagnar, zahadzuju plne tasky odpadu. Vsetko to patri do
smetneho kosa!
Prejdime sa k Hronu a vratme sa do Brezna vedla rieky, kde tiez najdeme skladky.
Ked je vacsia voda, po jej hladine neraz plavaju aj stare kociky a flase.
Ked sa potulame po meste, hlavne rano casto najdeme smetne kose hore dnom. Na
chodniku plno ohorkov, mlaky, gulas zmiesany s palenkou a tiez tulavych
"cuckov". Ani obyvatelia panelakov si nevedia udrzat poriadok. Z balkonov
vyhadzuju zerave ohorky, co je nebezpecne. Vietor ich moze zaviat na balkon na pokrovce a
vznikne poziar. Deti vyhadzuju lietadielka na travniky, ked sa tam hraju, mohli by ich
pozbierat. Aj ked su v parkoch betonove chodniky, ludia chodia vedla nich, robia furmanske
cesty a asfaltove chodniky su prazdne. Rodicia by nemali pustat skolakov do volnej prirody
bez dozoru. Mnohi nicia prirodu, kupuju si riedidla, "cuchaju" ich a zakladaju
ohne. Ak budu takto pokracovat, aka buducnost ich caka?
Stefan Libic |