16. OKTOBER  2001 Strana 4

wpe1.jpg (1347 bytes)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

chyrnik.jpg (7237 bytes) Zatvorene ordinacie

Vacsina sukromnych ordinacii lekarov na Slovensku bola vo stvrtok a v piatok zatvorena. V ambulanciach vyhlasili sanitarne dni, pocas ktorych sa lekari a dalsi zdravotnicky personal venovali zlepseniu hygienickych podmienok pracovisk. Ako nas imformoval predseda Regionalnej asociacie sukromnych lekarov MUDr. Vladimir Hudec, touto formou protestu sa aj lekari Breznianskeho okresu pripojili ku kolegom z inych slovenskych regionov odmietajuc navrh noveho cenoveho opatrenia ministerstva zdravotnictva. Do protestu sa sice zapojili vsetci sukromni lekari, ale polovica ich protestovala vo stvrtok a polovica v piatok. Teda kazdy mal zabezpecene zastupovanie, na ktorom sa dohodli.

Seminar ucitelov

Okresny vybor Slovenskeho zvazu protifasistickych bojovnikov v spolupraci s odborom skolstva, mladeze a telesnej kultury Okresneho uradu v Brezne v stredu 10.oktobra v breznianskom gymnaziu zorganizoval seminar ucitelov dejepisu a obcianskej vychovy. Na temu Otazky revolucnych tradicii SNP a slovanskej vzajomnosti prednasal riaditel Institutu vzdelavania v Presove PhDr. Milan Sidor, CSc. Pocas besedy premietali zabery z 30. rocnika Stafetoveho behu vdaky, mieru a svornosti. Zastupcovia zakladnych a strednych skol dostali spravodaj OV SZPB vydany v Brezne pri prilezitosti 57. vyrocia SNP, Rocenku odbojarov 2002 a otazky sutaze ziakov o udalostiach SNP najma na Horehroni

Vydarene podujatie

Okresna organizacia Slovenskeho polovnickeho zvazu v Brezne kazdorocne usporaduva predbezne farbiarske skusky polovnickych psov. V tomto roku ich zorganizovalo Polovnicke zdruzenie Certovica vo svojom reviri na Hlinke. Skuseni organizatori pod vedenim Jana Rafaja v prijemnom jesennom pocasi v prvu oktobrovu sobotu pripravili skusky na profesionalnej urovni. O narocnosti svedci to, ze z osmich psov, ktore sa na skuske zucastnili, styri neobstali a mozu ich po dalsej priprave o rok zopakovat. Na prvom mieste skoncil bavorsky farbiar Astor spod Chabenca z PZ Kolesarova Zavadka nad Hronom s vodicom Janom Chalupkom (180 bodov), na druhom hanoversky farbiar Donar od Figla LSR Benus s vodicom Ing. Petrom Balogom (140) a na tretom bavorsky farbiar Aramis spod Chabenca s majitelom a vodicom Janom Vrabom (124). Riaditel pretekov Mirko Oberhauser a rozhodcovia Jan Mrenica a Ing. Karol Chvala na zaver podakovali ucastnikom a organizatorom za vzornu pripravu a priebeh vydareneho kynologickeho podujatia.

 

Opytali sme sa za vas
dopravneho inziniera Okresneho dopravneho inspektoratu Okresneho riaditelstva Policajneho zboru v Brezne kpt. Ing. Martina Detvana

o Na co by vodici (aj chodci) nemali zabudat pocas jesenneho a zimneho obdobia?

- Jesenne a zimne obdobie kladie zvysene naroky na vsetkych ucastnikov cestnej premavky, na technicky stav a udrzbu motorovych vozidiel. Zhorsene poveternostne podmienky posobia totiz na stav statnych a miestnych komunikacii, cim v znacnej miere ovplyvnuju bezpecnost a plynulost cestnej premavky. V tomto obdobi sa na vozovkach tvori poladovica a vznika snehova vrstva, co kladie zvysene naroky na vodicov motorovych vozidiel, na udrzbu, na technicky stav aut, ale aj na vodicov nemotorovych vozidiel a na chodcov. Nasledkom zhorsenia poveternostnych podmienok castejsie dochadza k dopravnym nehodam, pricinou ktorych je v znacnej miere neprimerana rychlost, nepripravenost vodicov a nedostatocna udrzba a kontrola technickeho stavu aut pred zimnou sezonou.
K nehodovosti do znacnej miery prispievaju svojou nedisciplinovanostou aj chodci, hlavne v obciach. Vodici by si to mali uvedomit a zamerat sa na udrzbu a stav svojich aut. V ramci pripravy na zimnu sezonu treba vcas vymenit letne pneumatiky za zimne, prekontrolovat stav osvetlenia vozidla a uplnost povinnej vybavy. V neposlednom rade vodici musia prisposobit rychlost jazdy najma svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nakladu, povahe a stavu cesty, poveternostnym podmienkam a inym okolnostiam, ktore mozno predvidat, aby tak prispeli k zlepseniu bezpecnosti a plynulosti cestnej premavky.
Chodci si tiez musia uvedomit, ze v zimnom obdobi sa nasledkom zhorsenych poveternostnych podmienok a tym aj zhorseneho stavu komunikacii zvysuje nebezpecenstvo vzniku koliznych situacii s motorovymi vozidlami pri prechadzani cez cestu, pretoze na klzkom povrchu sa znacne znizuje ucinnost a brzdna schopnost motorovych vozidiel. Preto musia spravne zhodnotit konkretnu situaciu na ceste a nevchadzat na vozovku vtedy, ked nemaju istotu, ci je prichadzajuce auto v dostatocnej vzdialenosti od priechodu pre chodcov a ci je vodic schopny vcas zastavit svoje auto.

 

Zahodme starosti

Zabavny program Zahodme starosti v sale valaskeho kulturneho domu v siedmy oktobrovy den bol uprimnym prejavom ucty a vdaky ludom starsej generacie. V humorne ladenom pasme vystupila ludova hudba Hronsecania, ktoru doplnal ludovy rozpravac Pavol Sperka.
Po basni Jana Smreka Babicka a prihovore starostu Valaskej Dr. Dusana Sliacana Hronsecania predstavili piesne pochadzajuce z ich rodiska - Hronseku, nachadzajuceho sa v okoli Banskej Bystrice. Kedze islo o zabavny program, zazneli vesele pesnicky volajuce do tanca (valcik, cardas, tango). Medzi jednotlivymi piesnami ludovy rozpravac zabavnym az humornym sposobom opisoval historky zo svojej rodnej obce.
Hudobnu skupinu Hronsecania tvoria D. Bohus, J. Mak, P. Lichy, V. Foldyna, A. Suchan a I. Pacek, spevom ich sprevadza E. Krnacova. Ich vystupenie vo Valaskej sme vyuzili na rozhovor s Dusanom Bohusom:
o Prezradte nam nieco o vasej skupine.
- Nasa ludova hudba Hronsecania posobi v Hronseku, ktory sa nachadza "pozdola" Banskej Bystrice. Je sucastou nasej folklornej skupiny, ktora vznikla pred rokom 1974, teda pracuje uz 27 rokov. V ostatnom obdobi zazila vymenu clenov a zo zakladatelov som zostal ja a bubenik Pavol Pacek.
o Na jednom z hudobnych nastrojov sme mohli vidiet znak pri vasom nazve, co predstavuje?
- Je to erb Hronseku, co je v podstate plt s dvoma veslami. Tento obecny symbol sme si vybrali prave preto, ze tu v roku 1852 zili pltnici. Dozvedeli sme sa o nich z voskovej pecate, ktoru sme nasli v obecnom archive. Nasi ludia boli naozaj pltnici na Hrone. Drevo sa splavovalo z Brusna, Banskej Bystrice az do Sturova. Bola to velmi nebezpecna praca, lebo Hron ma pomerne prudky spad a drevo sa splavovalo v case, ked mal najviac vody, cize na jar, ked sa topil sneh na horach.
o Co predstavuje vase oblecenie?
- To, co mam na sebe, je stylizovane. Kosela je sucastou mojho rebrika hronseckeho kroja, okrem toho sa nosia sukenne nohavice, ale aj tzv. gati (detvianske nohavice so strapcami), no na vystupeniach mame krojovu cast len od pasa smerom nahor.
o Kde vsade vystupujete?
- Pavol Kubal predovsetkym sprevadza nasu folklornu skupinu, no v ostatnych dvoch - troch rokoch reprizujeme program Zahodme starosti, ktory bol aj vo Valaskej. V obciach vacsinou hravame dochodcom, pretoze nasu hudbu tvoria husle, basa, harmonika. Hrame predovsetkym ludove piesne, ako polky, tanga, valciky a to je okruh piesni, ktore maju radi najma starsi ludia. Da sa povedat, ze hrame v okoli svojho bydliska, ale presli sme aj okres Ziar nad Hronom. Devatnasteho oktobra sa chystame do Podbrezovej, potom do Poltara a tak.
o Aky podton maju vase piesne?
- Hravame ludove piesne, ide zvacsa o dnesne rytmicke, napriklad cardasove, ale aj tahave pesnicky. Vacsinou su o laske, lebo v podstate skoro kazda piesen je motivovana laskou. Vacsinu skladieb do tanca tvoria ludove polky a valciky, prevazne slovenske. V nasom repertoari mame okolo osemdesiat piesni, takze si vystacime.
o Kedy vznikla myslienka zaviest do ludovej hudby hovorene slovo?
- Ludovy rozpravac Pavol Sperka, povodom z Banskej Bystrice, spolupracuje s nami uz treti rok a sam si uvadza program. Sem-tam nam s hovorenym slovom vypomahaju aj dievcata z nasej obce, to zalezi od programu. Hravame aj v kupeloch, robievame aj samostatne koncerty vacsinou pre zahranicnych hosti. Okrem toho kazdorocne u nas v Hronseku organizujeme detsku spevacku sutaz starobylych piesni o Hronsecku lipovu ratolest. Nasa hudba sa zucastnuje na priprave tohto podujatia a obycajne v uvode mame svoj blok.
o Ake su vase plany do buducnosti?
- Nechceme vystupovat niekde dalej. V podstate, pesnicky, ktore hrame, su z nasho regionu a je dost tazke a problematicke presadit sa s nimi v inom regione. Takze radi sprijemnujeme chvile najma ludom v nasom blizkom okoli, v okrese Banska Bystrica, Zvolen, Brezno, Ziar nad Hronom a aj casti Lucenca.

Petra Schonova

Neplatne referendum

Ako sme vas uz informovali, na 5. a 6. oktobra Obecne zastupitelstvo v Polomke vyhlasilo miestne referendum o vystavbe kanalizacie v obci. Zo spravy referendovej komisie vyplynulo, ze z 2468 opravnenych volicov hlasovaci listok odovzdalo 1063, z coho osemnast listkov bolo neplatnych. Obecne zastupitelstvo na svojom rokovani vo stvrtok 11. oktobra skonstatovalo, ze referendum je neplatne vzhladom na to, ze sa na nom nezucastnila nadpolovicna vacsina obcanov v zmysle § 11a odstavca 7 zakona c. 369/1990 Zb.
Po skonceni rokovania nam starosta Frantisek Durcenka povedal: "Verejne hlasovanie ako prejav priamej demokracie este nie je medzi obcanmi vzite. Aj to, ze 1063 obcanov sa rozhodlo hlasovat o takej dolezitej veci, povazujem za urcity uspech. Vzhladom na socialno-ekonomicku situaciu v obci a stav jej zadlzenia, obecne zastupitelstvo rozhodlo, ze kanalizaciu, na ktoru by sme mohli vyuzit europske fondy, nebudeme budovat celoobecne, ale len ciastokovo podla financnych moznosti. Na rokovani sa zucastnil aj starosta Lubietovej, kde kanalizaciu buduju z eurofondov. Takuto velku investiciu si mohli dovolit vdaka tomu, ze maju velky obecny majetok (najma lesy), ktory vytvoril moznost ziskania uveru v objeme 24 milionov korun. Nasa obec s takymto majetkom nedisponuje a spolocnosti, ktore vlastnia lesy v katastralnom uzemi (urbariat a pasienkova spolocnost), nie su ochotne prispiet na budovanie obecnej infrastruktury.

h0142d.jpg (16657 bytes)

 

 

Pocasie ako na objednavku, rozlicne druhy tovaru a vyrobkov, ukazky ludovych remesiel, zaujem kupujucich - aj takyto bol treti Lopejsky jarmok v piatok na Maximiliana.


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT