Prakticke kroky odstartovania a realizacie reformy verejnej spravy, vysvetlenie prijatych zakonov a aktualne informacie o pripravovanom odovzdani kompetencii z miestnej statnej spravy na uzemnu samospravu - boli hlavne body stretnutia primatorov a starostov Banskobystrickeho kraja, ktore sa 20. novembra konalo v hoteli Dumbier v Brezne. Medzi ucastnikmi nechybali ani starostovia z Breznianskeho okresu, preto nas zaujimalo, ci su podla nich obcania dostatocne informovani o tom, co je vyssi uzemny celok a ci pojdu k volebnym urnam?

PaedDr, Dusan Sliacan, starosta Valaskej:- Zial, hoci posobim v samosprave uz druhy rok ako starosta, musim odpovedat, ze obcania nie su dostatocne informovani. Mnohi sa ma pytaju, co sa vlastne ide diat, koho ideme volit a akym sposobom, preto tato otazka mala byt obcanom lepsie vysvetlena. Neviem, preco niektori hovoria o zupanoch, pretoze nasa legislativa v sucasnej dobe takyto termin nepozna a cudujem sa mediam, ze pouzivaju tieto terminy. Otazka riadenia tejto splocnosti po niekolkych rokoch sa dostala do polohy, kde bolo potrebne skonstatovat, ze je potrebne urobit zmeny. Ak sme zistili, ze sposob, akym uz dvanast rokov ideme, nie je pre obcana celkom prijatelny vo vztahu obcan - statna moc - samosprava, v tomto pripade chapem zriadenie vyssich uzemnych celkov ako prinos, ibaze kazde novum potrebuje urcitu pripravu. Ci sme uz dostatocne na to pripraveni a ci uz bolo urobene vsetko pre to, aby sme mohli od januara zacat konat tak, ako to teraz kazdy jeden obcan pocuje, o tom dost pochybujem.

Igor Nemky, starosta Hronca:

- Myslim si, ze ludia su slabo informovani, pretoze v prvom rade nevedia, co su to vyssie uzemne celky a co prinesu. Najma starsi ludia absolutne nevedia, o co ide. Ked v obci vylepili plagaty, pytali sa ma, ci uz nekandidujem za starostu a podobne. Co sa tyka toho, ci pojdu volit, myslim si, ze nepojde ani 40 percent. Mladsi ludia sa o reformu nezaujimaju, starsi ludia nevedia, o co ide, mozno ten stred, ktory je trocha informovany a ktory to chape, ten pojde. Prinos vyssich uzemnych celkov uvidime, ked dostaneme aj koruny. Obec a zastupitelstvo najlepsie vie, co obcania v obci potrebuju. V niecom vidim prinos, v niecom sme sa mali viacej poradit a mali sme to trocha viacej sklbit.

Ing. Maria Betakova, starostka Sumiaca:

- O volbach do vyssich uzemnych celkov nie su obcania dostatocne informovani. Je to dane tym, ze je malo priestoru, kde sa hovori o reforme v mediach, ale chcela by som obcanov v mene svojom i svojich kolegov poziadat, aby tomuto venovali pozornost. Su to velmi dolezite volby a tak sa budeme mat, ako nas budu obcania zastupovat. Je to druhy stupen samospravy, cize z uvedenych dovodov sa to dotkne kazdeho, kto zije v okrese, v meste, v obci. Ide tu o vela. O delenie financnych zdrojov, ktore sa nebudu delit z centra, ale podla jednotlivych krajov. Je predpoklad, ze by to malo byt spravodlivejsie, preto aj ja kandidiujem za poslankynu do vyssieho uzemneho celku, aby sa nieco dostalo aj do dedin.

Zasadnutie Predsednictva ZMOS, ktore sa konalo 21. novembra na Strbskom Plese, sa nieslo v znameni reformy verejnej spravy a prechodu kompetencii. O jeho priebehu nas informoval predseda Regionalneho zdruzenia ZMOS Horehronia a Stredneho rudohoria Ing. Vladimir Fasko:
- Prijali sme uznesenie, ze dame podnet na vypracovanie novely schvaleneho zakona o obecnom zriadeni v oblasti zastupovania obce starostom v riadiacich organoch spolocnosti, ktore zalozila obec a s majetkovou ucastou obce. V tejto novele su z toho starostovia vycleneni pre nezlucitelnost funkcie, co je vnutorny rozpor zakona ako takeho, pretoze starosta je zodpovedny za majetok obce. Dalsia novela sa tyka obnovenia zrusenia mandatu poslanca, ak sa trikrat za sebou nezucastni zastupitelstva a upravy posobnosti hlavneho kontrolora, najma v mensich obciach by mohol kontrolor posobit vo viacerych obciach. Na zasadnuti sa zucastnil aj minister skolstva M. Ftacnik, ktory informoval o postupe prechodu kompetencii jednotlivych skol, pricom zdoraznil, ze snahou ministerstva je, aby skoly mali pravnu subjektivitu. Teoreticky by to malo znamenat, ze o majetkove pomery skoly sa bude starat obec a o mzdove prostriedky stat. Inventura majetku skol bude urobena do 31. decembra 2001 a plusy a minusy budu pripocitane a odpocitane k 30. junu 2002, cize dnom prechodu kompetencii na obce. V obciach s vacsim poctom skol, napriklad v Brezne, okrem rady skoly mestske alebo obecne zastupitelstvo zriadi aj obecnu skolsku radu. Obce obhospodaruju asi 10 miliard zo statneho rozpoctu, pricom tieto prostriedky vyuzivaju na zabezpecenie chodu obce. Tu je zo strany ministerstva financii navrhnute zriadenie statnej pokladnice. ZMOS tento sposob financovania a ustrednej kontroly zamieta, preto bude iniciovat dalsie rokovania s ministerstvom financii. Statny rozpocet pre tok 2002 znamena pre obce navysenie o 568 milionov. ZMOS pozaduje nezrusit existujuce fondy a kvantifikovat prevod financnych prostriedkov pre reformu verejnej spravy v roku 2002. V suvislosti s prechodom kompetencii ZMOS iniciuje podnet pre vladu, aby rezorty nepotrebny majetok nerozpredavali, ale u tych rezortov, ktorych kompetencie prechadzaju na obce, previedol do vlastnictva obci. Predsednictvo vyslovilo nespokojnost s tym, ze na rok 2002 na verejnoprospesne prace je udajne vyclenych len 600 az 900 milionov, ZMOS pozaduje 2 miliardy.
Do 15. februara by sme mali definitivne po regionalnych zdruzeniach schvalit miestne spravne jednotky. Povodne sme schvalili tri spolocne uradovne v Brezne, Podbrezovej a Polomke, pripadne v Ciernom Balogu. Od 1. januara prechadzaju pod samospravu matriky, preto z pozicie regionalneho zruzenia budeme pozadovat od okresneho uradu spisanie majetku a prevod materialov na jednotlive matricne urady, ktore su v ramci nasho okresu.
Predseda Zdruzenia miest a obci M. Sykora spolu s Radou ZMOS vyzyva vsetkych obcanov, aby vyuzili svoje pravo a zucastnili sa na prvych regionalnych volbach. 

Katarinske dni v Ciernom Balogu 24. - 25. novembra sa v tomto roku niesli v znameni sutazi a odmenovania. V sobotu ich otvorili folkloristi a muzikanti z regionu a blizkeho okolia. Folklorna skupina Kycera z Cierneho Balogu, Ponican z Ponik, Stastne detstvo z Brezna a Ladislav Libica - hrac na fujare, spolocne ,,vytancovali" na beneficnom koncerte peniazky na podporu Ciernohronskej zeleznicky vo vyske dvoch tisic korun. V nedelu na remeselnickom jarmoku v kulturnom dome, navstevnici videli sutazne prehliadky aranzovanych vianocnych dekoracii, originalnych cukrarskych vyrobkov a pernikov, modu reprezentovali pletene modely. Tieto diela boli vyvrcholenim kurzov, ktore prebiehali po cely rok v obci a boli podporene Vzdelavacou nadaciou Jana Husa a konzorciom nadacii ETP a Ekopolis. Najviac navstevovanou bola vsak ochutnavka domacich vin pripravena v spolupraci s miestnou ogranizaciou Slovenskeho zvazu zahradkarov. Medzi najroznejsimi druhmi ribezlovych vin sa naslo aj hroznove, ktore ma povod na nedalekej Chamarovej.