22 JUL 1998 Strana 4

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11   ARCHIV   TIRAZ   KONTAKT

...

Slovensko - polske dni v Pohorelej

Tak, ako byva zvykom, ako sa i v jednej piesni spieva "chlieb a sol zo stola starych Slovanov davam vam..." obyvatelia z Pohorelej a predovsetkym clenovia folklorneho suboru Kralova hola privitali priatelov z Polska, z obce Lipce Reymontowskie, pomenovanej rovnako ako ich folklorny subor podla klasika svetoveho mena, nositela Nobelovej ceny za literaturu Wladislava Stanislava Reymonta. Trinasty rok priatelstva medzi nasimi obcami a folklornymi subormi sme v Pohorelej oslavili pocas siestich dni (12. - 17. jula) nasich priatelov v Pohorelej bohatym programom, ktory sme nazvali Slovensko - polske dni v Pohorelej. Bol to sviatok mieru, priatelstva a porozumenia medzi narodmi, folklornymi subormi, ako aj vsetkymi nadsencami ludoveho umenia, pohostinnymi a dobrosrdecnymi ludmi.

Pocas Slovensko - polskych dni v Pohorelej sme nasim polskym priatelom ukazali prirodne krasy nasej vlasti. Tak, ako my sme vyjadrovali obdiv ich urodnej rovine, ovocnym sadom a rozkvitnutym zahradam, oni vzdali hold nasim horam, holiam, prirodnym vytvorom - jaskyniam, vodopadu i zriedlu mineralnej vody. Uputali ich nase muzea - v Banskej Bystrici i Svatom Antone, kde sa nachadzaju i historicke pamiatky z Coburgovskeho kastiela v Pohorelskej Masi a trofeje z nasich polovnych revirov. Prehliadky tychto pamatihodnosti sme absolvovali v piatok, kedy sa vecer na amfiteatri predstavili publiku v ramci Eurofolkloru, spolu so subormi z Turecka, Ukrajiny a Bulharska.

V sobotu po individualne prezitom dni v rodinach pohorelskych folkloristov navstivili Horehronske dni spevu a tanca v Helpe, kde sa v programe Stepy predkov predstavil aj folklorny subor Kralova hola z Pohorelej choreografiou Parobsky, ktorou z krajskej sutaze tvorivych choreografii postupil na celostatnu sutaz do Trencina. Dievcata z Pohorelej sa predstavili choreografiou Roztancovane Pohorelky. Hlavnym dnom Slovensko - polskych dni vo sviatocne odetej a bohato vyzdobenej Pohorelej bola nedela. Slavnostny den zacal svatou omsou v rimskokatolickom kostole. Sviatok Cyrila a Metoda prezivali spolu v uzasnej atmosfere dva slovanske narody, Slovaci a Poliaci, i vdaka vdp. Miroslavovi Fabinymu, ktoreho vrele privitanie hosti i slova o historickom poslani vierozvestov Cyrila a Metoda prenikli do pamati a srdc vsetkych pritomnych. Pocas svateho prijimania polski priatelia zaspievali piesen, ktorou nas potesili a rozcitili. Presne o trinastej hodine vysli Pohorelcania do ulic v krojovanom sprievode, v ktorom nechybal koc so svadobnymi parmi z Pohorelej a Lipiec Reymontowskich, s kocisom Janom Pompurom, voz s tanecnikmi a spevakmi folklorneho suboru Kralova hola, do ktoreho zapriahol svoje kone Karol Pompura, lipcianska kapela, deti z DFS Mladost Pohorela, pohorelski regruti. Sprievod castovali tradicnym jedlami, hriatym, graplami i sucasnymi pochutkami pohostinni obcania Pohorelej. Pocas sprievodu, ako aj v areali zakladnej skoly, predvadzali svoje umenie zrucni remeselnici - rezbari, kozusnik, vysivkarky, obuvnik i pani, ktora ovlada plisovanie sukien. Tanec, hudba, radost a spev zneli Pohorelou, ulicami kadial prechadzal sprievod. Obcania pripravili mnohe prekvapenia. Z nich mozno spomenut atraktivnu kulisu pred branou rodiny Terekovcov (na snimke hore), kde cesali lan, priadli, hrali i spievali a v starodavnej "kolisanke" nechybalo babatko - najmladsi herec Slovensko - polskych dni v Pohorelej - maly Radko Terek. O niekolko metrov dalej na salasi bacoval Dr. Lukas Janoska, ktory za pomoci rodinnych prislusnikov hostil sprievod zincicou a ovcim syrom. Atraktivitou bol ovciarsky pes Belka so steniatkami i moznost naucit sa praskat pastierskym bicom. Potom sme sa znovu s hostami ponahlali do Helpy, kde sa predstavili tamojsiemu publiku, kedze u nasich susedov vyvrcholili Horehronske dni spevu a tanca. Uzimeni, ale nadseni Pohorelcania, rodaci z Pohorelej, hostia z roznych kutov Slovenska i zo zahranicia tlieskali galaprogramu Slovensko - polskych dni v Pohorelej (na snimke dole). Medzi hostami bol pritomny Dr. Jozef Kalman, podpredseda vlady SR, so svojou rodinou, ktory ma srdecny vztah k svojej rodnej obci i k folklornemu suboru Kralova hola i preto, ze sam bol jej clenom a jeho matka Lucia Kalmanova patrila medzi zakladajucich clenov tejto 46 - rocnej folklornej rodiny. Bola tiez clenkou folklorneho telesa SLUK. V bohatom galaprograme sa predstavili okrem FS Kralova hola, DFS Mladost a ludovej hudby Usvit, hostia z Polska, folklorny subor z Turecka Istanbul folklor Dernegi a muzska spevacka skupina folklorneho suboru Partizan Slovenska Lupca pod vedenim Mateja Pompuru - Dupkosa, syna spoluzakladatela FS Kralova hola, jej prveho veduceho, ako aj niekdajsieho clena SLUK-u. I ked ludova veselica skoncila v rannych hodinach a diskoteka iba o nieco skor, v pondelok sme navstivili nase okresne mesto. Po navrate z Brezna sa uskutocnilo oficialne prijatie veducich suborov a zastupcov Lipiec Reymontowskich starostom obce Pohorela, Ing. Karolom Lysinom v Obecnom urade v Pohorelej. Spolocenskym vecerom v prirode pri nasich specialitach, piesnach a prijemnej hudbe sme zacali lucenie s polskymi priatelmi, ktori v utorok napoludnie odcestovali do rodnej obce a krajiny. Rozlucili sme sa kvetmi, slzami, ale predovsetkym piesnami, ktore sa stali hymnou nasho priatelstva, pohorelskou Hoc aj Pohorela..., lipcianskou Kochanie, kochanie... i piesnou, ktoru nasi priatelia uz poznaju Kopala studienku... Na konci dlhej rozluckovej trasy, na stanici v Pohorelej, nasledovala spolocna modlitba na stastny navrat. Dovidenia priatelia.

Organizatori podujatia Obecny urad v Pohorelej a folklorny subor Kralova hola, dakuju vsetkym, ktori prispeli financnymi a materialnymi darmi, obyvatelom Pohorelej, ktori pripravili pohostenie pre krojovany sprievod, ludovym umelcom a remeselnikom, ktori predviedli svoje prace, clenom detskeho folklorneho suboru Mladost, ludovej hudbe Usvit, folklornemu suboru Dernegi z Turecka a folklornemu suboru Partizan Slovenska Lupca.

Daniela Cupkova

Francuzsko - priatelska krajina

(pokracovanie)

V prvom clanku uverejnenom v cisle 25 nasho regionalneho tyzdennika som sa zmienil o strukture a vazbach statnej spravy a samospravy. Ako bolo uvedene v pokracovani niekolko dalsich specifik.

Francuzske Ministerstvo vnutra, ktoreho sme boli hostami je rozdelene do styroch funkcii: policia, statna sprava vr., departmentov (statna sluzba, najnizsi stupen statnej spravy), riaditelstvo COO (obrana, ochrana), riaditelstvo pre miestnu samospravu. Z obsahu clanku je zrejme, ze sme studovali prave stvrty odbor. Na tomto useku ministerstva vnutra sa: pripravuju vsetky zakony pre samospravu, vypocitava sa dotacia statu pre vsetkych 36 763 obci. Na urcenie vysky dotacie su urcene parametre tak, aby kazda obec podla potrieb a pripravenosti dostala to, co potrebuje, nie co pozaduje. Riaditelstvo pre samospravu je medziclankom medzi volenymi organmi a statom. V parlamente vystupuju ako predstavitelia samospravy a naopak, na volene organy prenasaju zakonne povinnosti. Do zakladnej struktury riadenia a vztahu samospravy a statnej spravy len tolko. Ziskal som tam cely prehlad, ale to je odborny obsah, s ktorym oboznamujem prostrednictvom Zdruzenia miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria starostov nasho regionu.

Dalsi den pobytu sme sa stretli s generalnym tajomnikom prefektury v meste Mont de Marsan. V tomto meste sme prezili styri dni pobytu, odkial sme kazdy pol den navstivili jednu obec. Mont de Marsan je druhym najvacsim mestom (vo Francuzsku obcou) regionu, sidlo prefekta departmentu. Na prefekture nas prijal generalny tajomnik prefektury pan Michelot, ktory prezentoval department (zhruba nas okres, ale poctom obyvatelov kraj). Department ma 320 tisic obyvatelov, 331 obci a 30 volenych obvodov (kantonov). Hlavne mesto departmentu Mont de Marsan ma 30 000 obyvatelov. Department ma styri hlavne odvetvia ekonomickeho rozvoja: hlavnym priemyslom je tazba a spracovanie dreva. Lesy najma borovicove su po tazbe obnovovane. V regione sa aj spracuva na papier a nabytok. Samostatnym odvetvim je polnohospodarsko - potravinarska vyroba, turistika (blizkost Atlantickeho oceanu, jazera), region v sezone navstivia 2 - 3 miliony turistov, vojenska aktivita, skola pilotov helikopter, raketove vojsko. Tym, ze tam sidlia vojaci, tito svoje mzdove pozitky minaju v departmente a to im prinasa hodnoty do pokladni obci. Region - II. stupen samospravy - sidli v Bordeux. Ma pat departmentov s 2,8 miliona obyvatelmi. Samospravu ma od roku 1986.

Medzi statnou spravou a samospravou je dennodenna spolupraca a vztahy su dane ustavou. Zakon urcuje, kto co spravuje. Na regionalnej urovni sa prerokuvaju hlavne clanky: odborne vzdelavanie, regionalne dopravne cesty, vystavba strednych skol (odborne), vynimocne vysokych skol, cezhranicna spolupraca len na urovni druzby. Len pre zaujimavost , prefektura departmentu ma 135 zamestnancov, 8,5 milona FRF/rok - prevadzkovych nakladov pre 320 tisic obyvatelov, v roku 1997 na investicie 85 milionov FRF, t. j. 1/4 celkovych inv. nakladov. Z europskeho spolocenstva 37 milionov FRF.

V neskorych popoludnajsich hodinach sme navstivili protipoziarne centrum v departmente. Je to komplex budov a techniky so skoliacim strediskom pri hlaseni najma lesnych poziarov, ale aj starostlivosti o nevladnych, starych, osamotenych ludi, ktorym pomahaju na zaklade signalu jednotlivca. Je to zariadenie, ktore je prve vo Francuzsku. Kedze department ma mnoho lesov, vyskytuje sa mnoho poziarov, na co maju pripravenu signalizaciu vzniku nebezpecia, pocitacove vyhodnotenie a tak urcuju miesto, odkial ide prve zasahove vozidlo. Vykonavaju aj zachranne akcie pri dopravnych nehodach.

Druhy den pobytu v departmente bol v generalnej rade departmentu Landes. Pripomeniem, ze generalna rada je voleny organ na urovni departmentov, volena na sest rokov a funguje od roku 1992. Kazdy department ma svoju radu na cele s prezidentom generalnej rady. Protivahu tvori prefektura na cele s prefektom. Generalna rada ma 30 volenych clenov samosprav. Prefekt nema ziadnu moc nad rozhodnutim generalnej rady. Najdolezitejsou kompetenciou generalnej rady je socialna starostlivost. Rozpocet generalnej rady: prevadzka 1,0 mld. FRF, z toho socialna starostlivost 500 miloonov FRF rovna sa 50%, investicie 320 milionov FRF. Prijmy - miestne dane, urcuje generalna rada, zo statu - dotacie ako u nas podla rezortov a kompetencii, specialne poplatky za automobily, subvencie - zo statu na regionalnu radu, zo zahranicia.

Skolstvo - vyuka

Regiony, departmenty a obce maju na starosti budovy. Samosprava o vystavbe budov nerozhoduje sama, ale vzdy so suhlasom statu. Vyuka je k kompetencii statu. Vsetko co sa tyka ekonomickeho rozvoja, zivotneho prostredia, sportu maju na starosti obce. Vo vsetkych obciach, ktore sme navstivili, boli minimalne tieto zariadenia: ihrisko pre rugby - jedno treningove, jedno sutazne s krasnymi travnikmi, futbalove ihrisko, arena pre bycie zapasy (department susedi uz so Spanielskom a zvyky su podobne). V socialnej oblasti: obecne stredisko socialnej starotlivosti, domov dochodcov, jasle, socialna pomoc rodinam v tazkostiach. O dalsich kompenteciach a vztahoch budu dane informacie priamo starostom obci. Posledny den studijneho pobytu sme venovali mestecku Soustous. Mestecko je situovane na brehu Alantickeho oceanu, ma pat km plaze, pat vodnych nadrzi a velke rekreacne stredisko. Obec prikazala stavby umiestnit minimalne 600 m od mora. Priemysel - hygiena potravin - obalova technika, enzymy do mliekarenskych produktov, dopravne podniky, spracovanie korkovych dubov. Rozpocet obce - 5000 obyvatelov - sa sklada z tychto casti: cinnosti spojene s obcanmi, prevadzkove naklady 33 milionov FRF, investicie 12 milionov FRF, obecne stredisko pre socialnu starostlivost venuju ludom, ktori su doma (prestarli, chori, atd.), ma samostatny rozpocet - dochodkove poplatky, rodicovske pispevky, predstavuje cca 2,8 miliona FRF prevadzkovych nakladov, mimo vlastny mestsky rozpocet.

Vodohospodarstvo

Obdobne ako u nas, len s tym rozdielom, ze vodne a odpadove hospodarstvo prevadzkuje spolu niekolko obci. Normalne vodu zabezpecuju pre 8 500 obyvatelov, ale pocas turistickej sezony pride 60 000 navstevnikov, ktori su v ich zariadeni ubytovani.

Obecny kemp - turistika - 2,6 miliona FRF prevadzkove naklady, 1,4 miliona FRF technicke naklady. Vytvoreny zisk ide ako prijem do obecneho rozpoctu. Co treba zavidiet, vsetci obcania, najma ucitelia (starosta je ucitel, starostu robi popri zamestnani) volny cas venuju dianiu v obci. Snazia sa vytvorit v obci take podmienky, aby sa turisti citili v oblasti tak ako doma. Cesta bola narocna, ale poucna. Ti, ktori zavidia vysku frankov a prepocitaju krat pat korun, je nespravne. FRF a Sk mozno cez kupnu silu pocitat koeficientom 1,-.

Vazeni obcania, nasa spolupraca je mlada, ale nemame daleko k tomu, co je vo Francuzsku. Je to len zo strany nas obcanov si uvedomit, aby sme citili s obcou, mestom, skraslovali si ho a na druhej strane obecne zastupitelstva budu prijimat take rozvojove programy za pomoci statnej spravy, ktore budu rozvijat nas krasny, teraz sice chudobny region pre jeho zbohatnutie.

Ing. Vladimir Fasko,

primator mesta Brezna


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11   ARCHIV   TIRAZ   KONTAKT