Moja priatelka ma dieta narodene v januari 1993. Teda v januari tohto roku dovrsilo pat rokov. Je vsak sikovne, vie citat i pocitat, preto by ho chcela dat do skoly uz teraz, teda o rok skor. Myslim si, ze to, ze vie citat a pocitat, na zaskolenie este nestaci. Aky je nazor psychologov, pripadne na koho sa treba obratit?

Zn: Sikovne dieta

Otazka zaskolenia v zivote nie je taka jednoducha, ako by sa mohla niekomu zdat. Na zaciatku skolskeho roka tisice novych prvacikov otvara po prvykrat skolske brany a nam vsetkym sa to vidi prirodzene. Asi nie kazdy z rodicov, ktorych sa to tyka, venuje dostatok casu otazke: "Je moje dieta naozaj zrele pre vstup do skoly?"

Optimalny stav pripravenosti dietata pre povinnu skolsku dochadzku nazyvame SKOLSKA ZRELOST. Co dany pojem v sebe zahrna? Rodicia byvaju nadseni, pokial ich ratolesti uz v predskolskom veku dokazu pisat, citat, ci pocitat (nebudeme rozvadzat podmienky a metody, ktorymi sa mohli k tymto vykonom dopracovat). Svedci to o ich zatial kvalitne sa vyvijajucej jemnej motorike, pamatovych funkciach, numerologickej predstavivosti a pod.

Je vsak dieta len obycajnym vypoctom schopnosti?! Kde su jeho city, prezivanie, socialna samostatnost, uroven interakcie medzi vrstovnikmi, tolerancia stresu, atd.?

Kto sa trochu zaujima o danu problematiku vie, ze nestaci mat len vynikajuce rozumove schpnosti, lebo nie su zarukou harmonickeho a kvalitneho uplatnenia sa v zivote. Nie je raritou, ze clovek s nizsimi mentalnymi dispoziciami dosiahne omnoho viac a naopak. Preco? Rozumove dispozicie sa nedaju rozsirit, ale emocialny kvocient, ktory je ukazovatelom rastu osobnosti, sa rozsirit da. A na to casto zabudame. Pojem skolskej zrelosti zahrna v sebe aj tuto stranku.

Pokial budeme hovorit o konkretnom skolskom roku 1998/99, rodicia zapisali do skol, viac - menej automaticky, deti narodene od 1. septembra 1991 do 31. augusta 1992, ktore by tam podla veku mohli patrit. Nasa poradna neobdrzala vacsi pocet poziadaviek ohladom vysetrenia deticiek narodenych v danom obdobi (okrem pripadov vrodenych poruch, postihnuti, eventualne vyrazne zaostalych socialnych podmienok a pod.). To znamena, ze asi nie sme daleko od pravdy, ked povieme, ze podla verejnej mienky sestrocne dieta uz do skoly patri. Nie kazdy rodic pozna svoje prava, ze pri dovrseni siestich rokov u svojho dietata (v pripade moznych pochybnosti) ma pravo sam poziadat o odklad bez odborneho vysetrenia. Psychologicke vysetrenie v pedagogicko - psychologickej poradni je nutne pri zdovodnovani druheho odkladu povinnej skolskej dochadzky.

Otazka, s ktorou sa na redakciu obratila citatelka, sa tyka problemu predcasneho zaskolenia. V tychto pripadoch zaskolenie v podstate nie je mozne bez odborneho diagnostikovania urovne skolskej zrelosti, co v globale znamena, ze v konkretnom pripade bude mat dieta v septembri pat rokov a osem mesiacov, kedy od neho chceme, aby bolo po vsetkych strankach zrele minimalne na uroven veku siestich rokov. Specialne vysetrenia pre obdobie do patnastich rokov veku sa realizuju v Pedagogicko - psychologickej poradni, Hradby 9, 977 01 Brezno, kde sa sami rodicia mozu objednat so svojim dietatom a takto predist akymkolvek pochybnostiam.

Vysetrenia skolskej zrelosti sa uskutocnuju najskor v maji pred zaciatkom noveho skolskeho roku, preto odporucujeme aj vasej priatelke, aby sa obratila na pracovnikov poradne - radi jej pomozeme.

PhDr. Eva Libicova,

psychologicka pedagogicko -psychologickej poradne

Na Slovensku nie je mnoho miest, v ktorych sa zachovali zidovske modlitebne - synagogy. Zakladny kamen na vystavbu synagogy v Brezne polozili v roku 1901. Staval ju banskobystricky stavitel Payerberger, ktory na tuto stavbu vypracoval aj projekt. Vysviacka novovybudovaneho kostola sa konala uz o rok.

Od postavenia kostola az do roku 1938 sluzila na cirkevne ucely. V tom istom roku sa podla rozhodnutia ministerskeho predsedu Slovenskeho statu uskutocnila deportacia zidov z Brezna a tym zaniklo jej povodne poslanie. Od roku 1950 az do roku 1984 sluzili tieto priestory polnohospodarskemu nakupnemu podniku ako sklad obilia. Vzhladom na svoju architektonicku a historicku hodnotu objektu bola v roku 1972 zapisana do Ustredneho zoznamu kulturnych pamiatok. Vtedy patrila este Ustrednemu zvazu zidovskych nabozenskych obci na Slovensku a od tejto institucie ju po mnohych rokovaniach odkupilo mesto Brezno.

Zamer obnovit objekt na koncertnu a viacucelovu salu bol vypracovany pred viacerymi rokmi. Vlastny objekt sa nachadzal vo velmi zlom stavebno - technickom stave, preto bolo nutne vykonat jeho komplexnu obnovu. Este Obvodny urad v Brezne svojim rozhodnutim zo septembra 1993 nariadil mestu ako vlastnikovi kulturnej pamiatky vykonat nevyhnutne opatrenia na odstranenie havarijneho stavu synagogy. Po urcitom case mesto zacalo s rekonstrukciou objektu s tym, ze investuje vlastne financne prostriedky a cast financnych nakladov poskytne vtedajsi Obvodny a teraz uz Okresny urad v Brezne zo statneho rozpoctu, co sa i stalo. Tak sa v rokoch 1996 - 97 zo strany mesta Brezna realizovali zachranne prace, ktore pozostavali z ciastocnej rekonstrukcie interieru pre moznost spristupnenia objektu verejnosti, restaurovania oltara, opravy galerie. Realizovana bola i oprava strechy a klampiarskych prvkov. Financny naklad na zachranne prace dosiahol v tomto obdobi vysku 370 000 korun. V rekonstrukcnych pracach sa samozrejme bude i nadalej pokracovat.

Potialto by bolo vsetko v poriadku, avsak k napisaniu tohto clanku ma motivovali prispevky uverejnene v niektorych slovenskych dennikoch o tejto problematike. Za vsetky budem citovat z clanku s nazvom Breznianskej synagoge mozu nastat lepsie casy, ktory uverejnil nezavisly dennik pre hospodarstvo, politiku, kulturu a sport SMER DNES dna 15. maja 1998: "Ani stat, ani sponzorska stedrost sa o obnovu breznianskej synagogy este vyraznejsie nepricinili." V dalsej casti sa uvadza: "Ak by sa mesto spoliehalo len na statne prispevky, akcia by trvala niekolko desiatok rokov. Zatial totiz dostali iba stotisic korun."

V prvom rade je udaj o prideleni financnych prostriedkov nepravdivy, pretoze stat prostrednictvom Okresneho uradu v Brezne poskytol mestu Breznu na rekonstrukciu tohto objektu v roku 1996 celkom 170 000 korun a v roku 1997 stotisic korun. Boli to celorocne prispevky na obnovu kulturnych pamiatok pre tento okres a vsetky isli len na synagogu. Nejde vsak len o to. Niekto zbytocne "vrta" do statnej spravy, pretoze tato, ako to uz bolo spomenute, z vlastnej iniciativy uz pred takmer piatimi rokmi vydala rozhodnutie o obnove tohto projektu s tym, ze v ramci svojich moznosti prispeje i financnymi prostriedkami a nebyt urciteho tlaku zo strany obvodneho a teraz uz okresneho uradu na vlastnika kulturnej pamiatky, mozno by rekonstrukcne prace na jej zachranu nepokracovali takym tempom. Napokon svedci o tom i spisovy obal v okresnom urade o tetjo problematike, ktory je velmi rozsiahly a co do poctu pisomnosti je najvacsi. V pracovnej naplni ma okrem ineho zabezpecovanie vykonu statnej spravy na useku statnej pamiatkovej starostlivosti v ramci Breznianskeho okresu a tak necudo, ze ma tato problematika velmi zaujima. A naviac z titulu mojho pracovneho zaradenia som v auguste 1993 dal podnet v mene obvodneho uradu na ustne pojednavanie v suvislosti s obnovou synagogy, preto si myslim, ze mam pravo reagovat na skreslene informacie o spominanej kulturnej pamiatke v tlaci.

O tom, ze stat ma velky zaujem pomoct tejto veci, svedci napokon aj skutocnost, ze z iniciativy prednostu Okresneho uradu v Brezne Milana Vojtku bolo v minulych dnoch vyvolane rokovanie s riaditelom Muzea zidovskej kultury v Bratislave PhDr. Pavlom Mestanom, DRSc., i so zastupcami Ministerstva kultury SR, na zaklade ktoreho bol zo strany Ministerstva kultury SR dany prislub na pridelenie 450 000 korun na rekonstrukciu interieru synagogy s tym, ze tato institucia poskytne dalsie financne prostriedky na obnovu exterieru. M. Vojtko, vtedy este vo funkcii prednostu obvodneho uradu, pred niekolkymi rokmi podnikol tiez kroky ohladom ziskania financnych prostriedkov na obnovu synagogy i prostrednictvom tajomnika nasho velvyslanectva v Tel Avive v Izraeli, bohuzial, z nasich rodakov sa k tejto iniciative nikto nepripojil. Hodno este dodat, ze pan Mestan v juni t .r. brezniansku synagogu i navstivil a poznamenal, ze vdaka starostlivosti tunajsich institucii patri jej interier medzi najkrajsie zo vsetkych synagog na Slovensku. Potvrdil tiez, ze po dokonceni rekonstrukcie interieru sa budu snazit o pridelenie financnych prostriedkov na obnovu exterieru a do konca tohto roku tu zrealizuju i zaujimavu vystavu k 50. vyrociu vzniku Izraela. Tu treba dodat, ze objekt v ramci pracovneho vyjazdu vlady do nasho okresu o. i. navstivil v roku 1996 i minister kultury SR Ivan Hudec, ktory uz vtedy prislubil pomoc zo strany tohto rezortu.

Breznianska synagoga teda oziva (uskutocnilo sa v nej uz mnoho roznych podujati i v celoslovenskom meradle i so zahranicnou ucastou) a ti, ktori su na jej obnove najviac zainteresovani pevne veria, ze sa podari tuto vzacnu kulturnu pamiatku komplexne zrekonstruovat. Nesporne to bude znacnym prinosom na rozvijanie kulturno - spolocenskeho zivota v sidle novozriadeneho Breznianskeho okresu.

Daniel Rakyta,

odbor skolstva a kultury

Okresny urad v Brezne

Snimka: autor