Jeden z ucastnikov tabora Stromu zivota hovori:

"Pritazlive je robit s ludmi z roznych krajin na tej istej ulohe"

Pre mnohych su prazdniny obdobim lenosenia, sladkeho nicnerobenia. Najdu sa aj taki, ktori sa rozhodnu prezit ich uplne inac. Od jula do konca augusta sa v Skole v prirode v Lome nad Rimavicou striedaju turnusy medzinarodneho tabora dobrovolnej prace Stromu zivota nasich a zahranicnych studentov. S tymi, ktori tu prave brigaduju v tretom turnuse tretieho rocnika, sme prezili jedno pracovne predpoludnie na Skalniku pri stavbe pristresku ohniska.

- Les, v ktorom prave sme, sa dostal do rubneho veku, a preto ho chceli vyrubat. Podarilo sa nam ho zachranit a zmenili sme jeho charakter na rekreacny les, na lesopark, - tymito slovami nam priblizil poslanie mladych zanietencov riaditel skoly v prirode Jan Crman. Zadarmo v nom buduju chodniky s lavickami, ohniska, vyhliadkovu terasu, telocvicnu v prirode a dalsie zariadenia, ktore do lesoparku patria.

Dusou tychto mladych ludi je dobrovolny veduci, stavebny inzinier z Bratislavy, rodak z Trebisova Peter Beres, ktory tejto praci zasvatil uz tretie leto. O svojom kolektive nam povedal: - V tomto turnuse sa zucastnuje dvadsattri dobrovolnych pracovnikov v podstate z celeho sveta. Cele to organizuje mladeznicka organizacia Inex Slovakia so sidlom v Bratislave, ktora uskutocnuje vymenne pobyty slovenskych ucastnikov do zahranicia a naopak. Je tu naozaj siroka skala krajin, Japonsko, Kanada, USA, Anglicko, Francuzsko, Spanielsko, Slovensko. Spolocnym jazykom je anglictina a ostatne komunikacne prostriedky, ktorymi sme schopni dohovorit sa . Ake su dojmy nasich zahranicnych partnerov? Zvacsa pozitivne. Vidia, ze ich praca ma zmysel, ze sa da spravit s minimalnym, resp. skoro ziadnym rozpoctom, iba s materialom a ludskou pracou. Uspokojuje ich, ze prazdniny a volny cas prezivaju zmysluplne, davaju nieco prostrediu, v ktorom ziju, ktore ich hosti a mozem povedat, ze sa im tu paci. Ludia a okolie vplyvaju na nich pozitivne.

Dvadsatstyrirocny Tom z Velkej Britanie sem prisiel po patmesacnej stazi v Rumunsku a Madarsku, kde pracoval

ako manazer a na ceste spat sa zastavil na Slovensku: - Kedze som pat mesiacov velmi tvrdo pracoval, dva tyzdne na vidieku povazujem za vynikajuci oddych, kde mozem manualne pracovat a trosku sa obcerstvit. Praca sa mi pozdava, miesto, kde pracujeme, je nadherne. Paci sa mi, ze okamzite vidime vysledok svojej prace. Podielame sa na budovani niecoho uzitocneho. Pritazlive je robit s ludmi z roznych krajin na tej istej ulohe. V tomto prostredi sa citim fajn, okolita priroda posobi na mna ako balzam po praci v Rumunsku a v Madarsku.

V skupinke sme oslovili troch Japoncov, dvadsatjedenrocneho Kojiho a dvadsatdvarocne Kyoko a Yoko. Koji je v Europe po prvykrat a je to jeho prvy pracovny tabor. Nadchla ho okolita krajina, aj ked vidi rozdiely v europskej a japonskej kulture, je to prenho zaujimave porovnavanie. Aj napriek jazykovym problemom sa dokazal zaclenit do tohto medzinarodneho spolocenstva. Dievcata su v Europe uz po druhykrat, v tabore po prvykrat. Praca je pre tieto utle Japonky namahava, ale dokazu si s nou poradit. Na Slovensko prisli s otaznikmi, ale kazdym dnom je to lepsie, ziskavaju pozitivnejsi obraz o krajine a ludoch.

Vyspovedali sme aj Slovenku, studentku ekonomie, Danku z Popradu: - Som tu uz druhy rok. Mam rada pracu s mladymi ludmi, nadvazujem s nimi nove kontakty. Dorozumievame sa rukami - nohami, ako sa da. V Ciernom Balogu, podobne ako vlani, ma caka uloha hospodarky, postaram sa o stravu, ranajky, desiate, vecere.

Kazdorocne do Lomu nad Rimavicou prichadzaju nove tvare s cielom nielen spoznat nasu prirodu, ale aj pomoct jej. Necaka ich tu nic prepychove, spanie vo vlastnych spacich vakoch na lezadlach v triedach. Popoludnia byvaju rozne.

Ked ich premoze unava, maju do tretej klasicku siestu ako Spanieli alebo Taliani. Potom bud tura po oznackovanych chodnikoch alebo rozne sportove aktivity, atypicke timove hry, ale aj volejbal, futbal, atraktivne zmiesane zapasy. O kulturu sa na tomto opustenem mieste musia postarat sami, zaspievaju si pri taboraku, zahraju sa rozne hry.

Tento tyzden sa presunuli do stanoveho tabora vo Vydrovskej doline, kde pracuju na zeleznicke. V piatok odchadzaju do Bratislavy a odtial niektori priamo do svojich krajin, ale hlavne Kanadania a Japonci chcu vyuzit prilezitost a navstivit dalsie europske staty.

Praca im sla skutocne od ruky. O jej vysledku sa navstevnici lesoparku mozu presvedcit na vlastne oci.

(ria, ng)