Denisa Hrnciarova, studentka, Zvolen:

- Ja si hrozbu rakoviny akosi neuvedomujem, napriklad v lete sa nebojim opalovat, fajcim. Ale na druhej stane sa zdravo stravujem, pretoze moja mama je vegetarianka.

Michaela Lalikova, nezamestnana, Sliac:

- Snazim sa zdravo zit. Aj ked este dlho nefajcim, snazim sa len prilezitostne. Na druhej strane som pocula, ze v rodine muz fajcil, pil, jeho zenia nie a zomrela a on stale zije. O opalovani som citala, ze nema taky vplyv, slnenie len podporuje, ked uz rakovina je. Cize o tuto problematiku sa zaujimam, lebo je to dost velky problem spolocnosti.

Katarina Petrekova, skolnicka, Brezno:

- Osobne nefajcim a stravu musim prisposobit tomu, ze som chora, mam vysoku hladinu cukru a cholesterolu. Teda kvoli tomu sa musim zdravo stravovat ci to financne vychadza alebo nie. Clovek kvoli zdraviu musi urobit vsetko, ked chce zit.

Mgr. Lubomir Kresak, stredoskolsky ucitel, Brezno:

- Myslim si, ze zijem zdravym sposobom zivota. Som ucitelom telesnej vychovy v hotelovej akademii. Teda uz z mojho povolania vyplyva zdravy sposob zivota, plus este hram za Valasku futbal. Nefajcim, pijem len prilezitostne, pri stravovani by sa dalo snad nieco vylepsit.

Lydia Furdikova, dochodkyna, Brezno:

- No, neda sa povedat, ze by som zila celkom zdravym sposobom zivota. Rozhodne sa snazim obmedzovat tuky, uzivat racionalnu vyzivu, sportujem iba v lete a v zime lyzujem.

M. Kubacka, robotnicka, Jasenie:

- Nezijem zdravym sposobom zivota, fajcim, aj ked nepijem. Ked je clovek v zamestnani, neda sa zdravo stravovat, musime jest to, co nam daju. Ale doma tiez nie, tuky mame radi, ale zatial sa drzime a choroby nas obchadzaju. Raz hovoria, ze su tuky zle, inokedy oleje, takze clovek sa v tom nezorientuje. Na rastlinach by som sa ja neuzivila, ja mam rada maso.

Ked ste mi zmarnili najlepsiu nosnicu, budete ju musiet zjest

Ero bata Hloska, ucitel z Klenovca, bratranec mojej mamy zavse chodieval k nam do Tisovca na rodinnu navstevu. Raz prisiel na motorke, 500-tovke, s tym, ze pojdeme na ryby. Ja som tuto ponuku s potesenim prijal. Ked nastartoval motocykel, povedal som mu: "Ujko, ja sa viem dobre bicyklovat. Ja by som vedel viest vas stroj." On suhlasil, ja som si sadol ako sofer a on za mna na tandem. Bola to pre mna lahodka ist bez namahy hore Furmancom, a nie ako na bicykli. Ked sme prisli pod Diel, ujo mi povedal, ze este nesiel tak rychlo na tom motocykli, co sa mne ani tak nezdalo. Ujo si pripravil rybarsky prut, na hacik natiahol hlistu, prehodil si ho cez plot dvora a vosli sme do horarne, kde byval s rodinou ujko Julius Golat, bratranec mojej matky. Jeho mama, teta Ilonka, nas hned pohostila chutnym kyslym mliekom a maslovym chlebom, co nam velmi pochutilo. Ako sme sa takto hostili, na dvore zacali sliepky skriekat. Vo vedomi, ze jastrab si uz zase prisiel po korist, vysli sme von. Velke bolo nase prekvapenie, ked sme videli, ze sliepka sa chytila na udicu. Stara teta Ilonka zalomila rukami a povedala: "Ach, vy nestastnici, ved ste mi zmarnili najlepsiu nosnicu." A po malej chvili teta opakovala: "Ked ste mi zmarnili najlepsiu nosnicu, tak ju budete musiet zjest."

Teta musela sliepku zarezat a kym sme boli na rybacke, pripravila zo sliepky vybornu pochutku. Pri navrate sme uz na chodbe horarne citili dobru vonu slepacieho paprikasa. A potom sme sliepku museli, a nielen museli, ale aj s chutou zjedli. Za pohostenie sme sa podakovali a prosili sme tetu Ilonku za odpustenie nasho hriechu. Teta nam pripomenula: "Ked pride moj syn, tak custe, nehovorte nic o sliepke, lebo by sa velmi hneval a vas by poriadne vyhresil." Mrzelo nas, ze sme urobili taku skodu a opatovne sme prosili o odpustenie. Teta nam vsak ako zhovievava osoba nasu nedbalost odpustila. Ked sme odchadzali povedala: "Coby som mala robit, aj tak by som vam bola musela urobit dake pohostenie."

Pri ceste naspat som este vbehol do krdla a jednu som usmrtil. Moja mama musela zaplatit majitelke za skodu. Nas styk s hydinou bol nepriaznivy.

Rudolf Valent, Tisovec

Spomienka na dovolenku v Taliansku

Prostrednictvom vas a vasich novin by sme sa chceli velmi pekne podakovat nasmu helpianskemu duchovnemu otcovi, vdp. Janovi Gnipovi, ktory nam vybavil dovolenku pri mori v Taliansku, v meste Lido di Jeselo, na ktoru budeme radi spominat, lebo sa nam vydarila. Mali sme pekne pocasie pocas celych desiatich dni. Teplota vystupila az na 45 stupnov Celzia, no dalo sa to vydrzat. Ked nam bolo horuco, isli sme sa ochladit do mora, alebo sme sa skryvali pod slnecnymi dazdnikmi. V Taliansku sme mali aj slovenskych delegatov, ktori nam usporiadali vylety do Benatok, kde sme boli oboznameni s historickymi pamiatkami. Velmi sa nam pacilo Namestie sv. Marka. Sme radi, ze sme sa vsetci na Slovensko vratili zdravi s krasnou do hneda opalenou pokozkou (ako sa hovori cokoladovou).

Chceli by sme sa podakovat aj cestovnej kancelarii Fifo Piestany, pobocka Banska Bystrica, a este raz nasmu duchovnemu otcovi za vybavenie tohto zajazdu. Ani jedna obec na Horehroni nebola tak castokrat v zahranici ako obec Helpa, ci uz to bol Rim, Fatima, Lurdy, Costa Brava a mnoho dalsich prekrasnych miest. Za to vsetko vdacime prave nasmu duchovnemu otcovi a prajeme mu, nech mu da Pan Boh vela zdravia a sily do jeho dalsej prace.

Dovolenkari z Helpy