|
"Otec ma druhu zenu, presvedcila som sa o tom. Mama o tom nevie a ja neviem, ako jej to povedat..." Zn: Co robit? Nevie? Mozno naozaj nic nepostrehla, mozno naozaj nic netusi. Mozno vsak nechce vediet. Mozno tusi a caka, ze cas nieco vyriesi. Je tu totiz jeden problem: aj jej niekto o manzelovej nevere povie, bude sa od nej ocakavat, ze zacne problem riesit. Znamena to urobit nieco, co by malo potrestat manzela, ukazat, ze jej bolo ublizene, proste konat. Spominam si na jednu klientku, ktoru okolie tlacilo k tomu, aby manzelovi dala ultimatum, aby ho vyhodila z domu, aby mu nedavala deti - a ona to nedokazala urobit. Ked sme spolu rozoberali ich manzelstvo a manzelovu povahu, aj z mojho pohladu bolo najlepsie nerobit nic z toho, co jej radilo okolie. Ona chcela dat manzelovi cas, aby sam spoznal, kde je jeho miesto. Dat mu cas a priestor. Hovorila, ze len ked sa sam vrati, bude mat istotu, ze uz nikdy neodide. Niekedy zena nechce vediet o nevere, pretoze jedinym moznym riesenim by bolo podat ziadost o rozvod a ten by vzhladom na bytovu situaciu nebol ziadnym riesenim (ten, komu po rozvode zostava byt, je povinny zabezpecit byvalemu manzelovi primerane byvanie), pripadne by rozvod znamenal predaj rodinneho domu, v ktorom casto byva vlozene pol zivota. Su aj ine zavazne veci, pre ktore je lepsie "nevediet" o probleme. Pokuste sa najprv zistit, ci o nieco take nejde aj u mamy. Nevery a rozvodov dookola je dost na to, aby ste zistili mamkin postoj k nim, ku konaniu zien v podobnych situaciach, k vysledkom riesenia tychto situacii. Neviem, kolko sil mate, ale uz ste uprostred problemu a chcete ho riesit. Poznate rodicov a mozno sama vidite, co by sa dalo urobit, aby sa nieco zlepsilo. Nepisem "aby otec skoncil s neverou" ale "aby sa nieco zlepsilo". Mozno prave vasou iniciativou zaziju spolu nieco nove, prijemne, co uz sami roky nedokazali urobit. Mozno vasim jemnym smerovanim dokaze mama otca menej kritizovat. Mozno dokazete otvorene povedat otcovi, ze viete o ich nevere a ze s nou nesuhlasite, ze ste na maminej strane a ze straca aj vas (ak viete, ze mu na vas zalezi). Pokuste sa o nieco, aby ste potom neskor nemali pocit, ze ste len prehodili horuci zemiak do ruky niekomu inemu. Mgr. Marcela Skultetyova,
psychologicka
|