"Stala si sa dedickou tohto krasneho domu a..."
"Hlupost!" zvolala nahnevane. "Nic nechcem! Nic, co by mi pripominalo tych dvoch!"
"Vedel som, ze budes takto vystrajat," povedal doktor pokojne. "Pozri, Simona, vsetko je urobene tak, ze dedicstvo jednoducho musis prebrat. Kazdy zamestnanec dostane nieco. Koniec koncov - mozes s domom nalozit ako ti vyhovuje."
"Mozem ho predat?"
"Iba prenajat," pokrutil hlavou. "Neunahli sa v rozhodovani."

Simona vychutnavala davno zabudnuty pocit. Pocit volnosti, slobody, stastia. Zo vsetkych sil sa bude snazit vymazat z pamati manzela a jeho otca. Nevedela sa dockat, kedy ju Marko Velecky zovrie v naruci, kedy pozrie do jeho teplych hnedych oci, budu si sepkat slova lasky...

S doktorovou pomocou vybavili vsetko, co bolo nutne k prevzatiu dedicstva. Simona sa rozlucila so zamestnancami, kazdemu podala ruku a zazelala vela stastia. Ked prisiel rad na doktora, spontanne ho objala.

"Vy jediny mi budete chybat," sepkala s tvarou na jeho hrudi.
"Dufam, ze ma niekedy navstivis," potlapkal ju dobracky po chrbte. "Aj s manzelom a detmi. Vies, kde ma najdes."
"Slubujem."
Simona osamela vo velkom prepychovom dome.

Od pohrebu uplynulo niekolko dni. Andrea s Markom akoby zmizli z povrchu zemskeho. Telefony nedvihali, zufala Simona nevedela, v ktorych miestach ich ma hladat. Neozval sa Peter, neozval sa otec - nikto, absolutne nikto! Museli sa predsa uz dozvediet, co sa stalo! Sprava o smrti Galtugerovych bola vo vsetkych novinach! Ako to, ze nikto zo znamych nenasiel cestu, aby potesil mladu vdovu?!

Simone neostavalo nic ine, len im sama pripomenut svoju existenciu. Z telefonneho zoznamu si odpisala nazov a adresu klubu, v ktorom pracoval Marko.

Zabezpecila dom, zamkla vstupnu branu, sadla do auta a pustila sa do hladania. O desiatej pred poludnim zastala pred klubom. Vosla do tichej budovy a zaklopala na prve dvere, spoza ktorych sa ozyvalo pisanie na stroji. Muzsky hlas zakrical dalej

"Dobry den," povedala Simona plesatemu styridsiatnikovi.
"Dobry, slecna," premeral si ju od hlavy po paty.
"Hladam Marka Veleckeho."
"Hm, kto ste?"
"Priatelka."
"No," vstal od stola. "Nie je tu."
"Mohli by ste mi dat jeho adresu?"
"To by som mohol, ale neviem, ci ho najdete doma."
Nacmaral jej na papier adresu. Simona sa nezamyslala nad jeho cudnym spravanim a natesena vybehla z budovy.

(Pokracovanie)
Jarka Nuterova z Jasenia

55 SNP

Historicky kalendar udalosti protifasistickeho odboja a SNP v okrese Brezno od marca do konca roka 1944

(Pokracovanie)

4. augusta 1944: Delegacia SNR v zlozeni Karol Smitke a pplk. Mikulas Ferjencik odletela do Moskvy s ulohou podat zahranicnemu byru KSC, ostatnym csl. predstavitelom i sovietskej vlade informacie o pripravach a koncepcii protifasistickeho povstania na Slovensku a koordinovat povstanie s velenim Sovietskej armady.

5. august 1944: Pplk. gst. Jan Golian vydal prvy osobitny rozkaz pre sustredenie a obranu priestorov posadok strategickeho trojuholnika Banska Bystrica - Brezno - Zvolen a spravodajsky rozkaz pre posadky zapojene do priprav ozbrojeneho povstania.

V noci z 5. na 6. augusta 1944 v chotari Jasenie - Prasiva, kota 1648, bola vysadena patnastclenna organizatorska partizanska skupina por. Ladislava Kalinu. V skupine bolo sedem sovietskych partizanov a osem Slovakov. Prislusnikom vysadku sa podarilo nadviazat kontakty s horehronskymi ilegalnymi pracovnikmi Marekom Smidom z Hornej Lehoty a Janom Pekarom, velitelom Zandarskej stanice v Brezne.

7. augusta 1944 na Velkej jasenskej holi bola vysadena osemclenna desantna organizatorska skupina Janosik, ktorej velil npor. Ernest Bielik. V skupine boli styria Slovaci. Pri zoskoku sa zranila sovietska partizanka doktorka Jachinovova. Po dohovore s prvou spojkou Cyrilom Demeterom z Jasenia ju preniesli a povozom previezli k horarovi Cibulovi, kde zostala styri tyzdne, az kym sa nevyliecila. Velitel Ernest Bielik nadviazal kontakty s ilegalnymi pracovnikmi KSS a RNV v Jaseni, v Brezne a v Harmanci.

V tomto priestore bola vysadena aj osemclenna desantna organizatorska partizanska skupina npor. Michala Secanskeho, styria prislusnici desantu boli Slovaci. Skupina nadviazala kontakty s obyvatelmi pohronskych obci.

V noci zo 7. na 8. augusta 1944 v chotari Jasenia v priestore Velkej holi bola vysadena dvadsatdva clenna organizatorska skupina kpt. A.S. Jegorova. V partizanskej skupine boli traja Slovaci. Skupina nadviazala spojenie s odbojovymi pracovnikmi z Brezna a z Banskej Bystrice.

8. augusta 1944 v chotari Jasenia na Latiborskej holi sa zisli vsetci prislusnici organizatorskych skupin na porade, kde zosuladili vymedzenie bojovych priestorov a ich odchod do operacnych priestorov, kde medzitym ilegalni pracovnici pripravovali vhodne podmienky.

9. a 10. august 1944: Velitel Ernest Bielik nadviazal spojenie s prislusnikmi Zandarskej stanice v Predajnej.

10. august 1944: Z rozkazu Ministerstva narodnej obrany v Bratislave zacala sa rozsiahla protipartizanska akcia v Nizkych Tatrach. Mala negativny vysledok. Partizani boli vcas upozorneni, pripadne stretnutia vojakov s partizanmi boli priatelske. V tom case armada prestava byt poslusnym nastrojom ludackeho rezimu.

11. august 1944: Ludacka vlada vyhlasila na uzemi Slovenska stanne pravo, ktore malo zamedzit dalsim akciam partizanov a ostatnych antifasistov. Jeho realizaciu vsak nemal kto zabezpecit, pretoze nizsie clanky statneho aparatu boli uz rozlozene.

13. august 1944: Velitel Ernest Bielik sa prostrednictvom Cyrila Demetera stretol v Jasenskej doline Kysla s politickym poradcom velitela Vojenskeho ustredia SNR pplk. Jana Goliana, s kpt. Milanom Polakom. Na stretnuti prerokovali dodavky zbrani, vojenskeho materialu i financnu podporu pre partizanov na Prasivej.

14. august 1944: K velitelovi Ernestovi Bielikovi do Jasenskej doliny Kysla prisiel velitel Zandarskej stanice z Brezna (spolu s Demeterom) Jan Pekar, ktory ho v ten den skontaktoval s ilegalnymi predstavitelmi KSS a clenmi ilegalneho RNV v Brezne. Dohovorili konkretnu spolupracu najma pri zasobovani partizanskch skupin. Jan Lehotsky - pokladnik RNV a riaditel banky Jozef Jurkovic poskytli peniaze zo zbierky na zakupenie potravin, ktore Jan Pekar sluzobnym autom priviezol do partizanskeho tabora. Aj v dalsich dnoch pokracovalo dohovorene zasobovanie. Muku dodavali obchodnici firmy Lopusny a Micovsky, Liptak a spol. a pekar Kachnic piekol chlieb. Potraviny ziskavali od obchodnika Pavla Ciza. Z kasarni v Brezne dostavali konzervovanu kavu. Ernest Bielik v spomienkach uvadza, ze i pri dalsich cestach za povinnostami do Brezna sa zoznamoval nielen s ilegalnymi pracovnikmi, pripravoval sa s nimi na zvladnutie uloh, ale poznaval aj jemu predtym neznamy slovensky kraj a usiloval sa pochopit jeho svojraz a mentalitu jeho ludu.

Pouzite pramene a literatura: Brezno 700-rocne (1965), casopis Horehronie (1945), Z. Janotkova: Historiou slavy a utrpenia (1986), E. Bielik: Partizansky velitel spomina (1989), J. Jablonicky: Povstanie bez legend (1990)

Jan Zemko

Prveho jula 1904 zomrel v Brezne znamy autor "Slovenskych prislovi...", ucitel a zberatel ludovej slovesnosti Adolf Peter Zaturecky. Ako spomienku na 90. vyrocie jeho smrti vam ponukame clanok Konstantina Pavlovica o vztahu Zutureckeho k slovenskemu jazyku. Clanok "A. P. Zaturecky a slovensky jazyk" bol uverejeneny v periodike Slovensky jazyk a literatura v skole v roku 1982.

Zatureckych rod ma korene v Turci. Vyznamny zberatel slovenskej ludovej frazeologie A. P. Zaturecky sa narodil 25. novembra 1837 v Liptovskej Sielnici, kde posobil jeho otec ako ucitel. Studoval na gymnaziu v Kezmarku a v Modre a ucinkoval ako ucitel v rodisku, od r. 1864 v Brezne, kde aj 1. jula 1904 zomrel. Popri ucitelskej praci svoju cinnost zameriaval na oblast pedagogicku, redakcnu, zberatelsku (najma narodopisnu) a jazykovednu.

Zaturecky ako pedagog vydaval skolske ucebnice (slabikar, dejepis, gramatiku, ustavovedu), zbierky vychovneho citania, vinsov, rozpravok pre deti, napisal vychovnu knizku pre rodicov, pisal clanky do rozlicnych periodik, redigoval pedagogicke casopisy. Pedagogicke ciele sledoval aj vydanim (r. 1894) zbierky Slovenske hadky (hadanky), v ktorej pod menom Borovohajsky uverejnil vyse sesto hadaniek dovtedy znamych, ale aj neznamych, novych, zo zbierok vlastnych, ako aj svojich spolupracovnikov. Tym vzbudil zaujem o tento zaujimavy utvar ludovej slovesnej tvorby, ktory sa dal dobre vyuzit pri vyucovani.

Najvyznamnejsim Zatureckeho edicnym cinom bola zbierka slovenskej frazeologie, ktora vysla r. 1867 za pomoci Frantiska Pastrnka v Prahe. Slovenske prislovia, porekadla a uslovia sa dodnes vydavaju v rozlicnych ediciach. Svedci o tom, ze tato zbierka nielen prislovi, porekadiel, prirovnani, pranostik a inych frazeologizmov, ale aj expresivnych vyrazov a rozlicnych folklornych utvarov je nevycerpatelnym pramenom slovneho bohatstva pre ucitelov, ziakov a pre kazdeho, kto sa usiluje o zivy a ucinny jazykovy prejav. Toto monumentalne dielo je vysledkom Zatureckeho mravcej usilovnosti, vytrvalosti a doslednosti, ale aj jeho organizacnych schopnosti, ktore sa prejavili v zainteresovani velkeho mnozstva spolupracovnikov a zberatelov. V rukopise ostali male zbierocky tureckych a latinskych prislovi a zbierky ineho folklorneho materialu (ludove piesne, balady a i.).

So zaujmom o ustnu slovesnost (folkloristiku, suvisi aj Zatureckeho narecova zberatelska cinnost vyplyvajuca zo spoluprace s moravskym dialektologom Frantiskom Pastrnkom. V rukopise sa zachoval jeho slovnicek nazvov rastlin z Brezna, kratky zoznam nazvov obci Liptova a Turca a styri zosity prispevkov k slovenskemu slovniku. Ide o tematicky usporiadane zoznamy slov z oblasti domacich zvierat, mliekarenstva, chorob, jedal, expresivnych vyrazov, ako aj slov zoskupenych podla zakoncenia (napr. slova na -z, -v). Material moze aj dnes posluzit ako pramen pre chystany Slovnik slovenskych nareci.

V Zatureckeho rukopisnej pozostalosti sa nachadza aj zbierka slovies. V 26 zositoch (po 8 stranach) su zoznamy slovies, ktore su usporiadane abecedne. Vychodiskom je infinitiv ako heslove slovo, nasleduje jeho vyznam, druha vidova forma, odvodene predponove slovesa, exepmlifikacia (sloveso v kontexte), niekde sa uvadza cesky ekvivalent alebo stylisticke hodnotenie, miestami aj substantivne a adjektivne odvodeniny (derivaty). V dvoch zositoch dodatkov su pripojene aj ine slovesne odvodeniny. Z usporiadania rukopisu vidiet, ze autor mal zmysel pre vyskum jazykovych javov a pripravoval dielo na vydanie.

Zaturecky mal zaujem aj o prakticke jazykove otazky, najma pravopisne. Znacnu pozornost im venoval vo svojej skolskej ucebnici Slovenska mluvnica (r. 1900, 41 stran). Obsahuje zakladne poucky z gramatiky (o vete a slovnych druhoch s tabulkami vzorov podst. mien - chlap, dom, mec, ryba, ulica, dlan, kost, pero, pole, kurca, prid. mien - dobry, otcov, matkin, osobnych zamen a slovies, v druhej casti su kapitoly o pravopise (o hranici slov, ich rozdelovani, o kladeni dlzok, makkosti, o pisani i, y, pisani hlasok po spodobeni, o pisani predloziek a predpon s/so, z/zo, pisani a, zdvojenych pismen, velkych pismen, "znaciek medzi slovami" - interpunkcie) i kratke poucenie o slohu a praktickych pisomnostiach (list, ucet, poistenie, "upis dlhu" a o vedeni prijmov a vydavkov). Uviedli sme podrobnejsie obsah jednej z prvych ucebnic materinskeho jazyka pre zakladne skoly, napisanej v case, ked sa vyucovanie slovenciny zuzovalo na cvicenie v citani. V knizke, urcenej okrem "pospolitych" skol aj pre samoukov, sa uvadzaju aj cvicenia.

V rukopise ostala Zatureckeho Nauka slovenskeho pravopisu z r. 1900 (50 s. + prilohy). Struktura rukopisu je podobna ako v jeho Slovenskej mluvnici, ale ma systematickejsie usporiadanie (rozsirene o dvojhlasky, pisanie cudzich slov i pisanie slov spolu a oddelene). Autor nadvazuje na Camblov (Czambel) Slovensky pravopis z r. 1890, niektore casti prebera, ine spracuva podla potrieb praxe samostatne. Pripaja cvicenia a tabulky o pisani i, y, predpony s/z- a l/l. Pozoruhodne su Zatureckeho gramaticke terminy. Pouziva napriklad terminy skutocne - konkretne, myslienkovite - abstraktne, premenitelne slova - ohybne, zamestka - zameno, jednorak - singular, viacerak - plural.

Z r. 1901 pochadza aj rukopis O tych odchodnych mienkach o pravopise (6 stran), v ktorom Zaturecky miestami polemizuje s Camblom a predklada na riesenie niektore pravopisne otazky. Cambel rukopis neodporucal uverejnit a vratil ho s poznamkami autorovi.

Zaturecky ako ucitel mal nezvycajne vyvinuty zmysel pre jazykove otazky a napriek nepriaznivym podmienkam doby a prostredia v case narodneho utlaku vykonal velky kus tvorivej a zberatelskej prace najma v oblasti frazeologie a narecovej lexiky. Svoje schopnosti a povahove vlastnosti potrebne pre takuto pracu prejavil vydanim reprezentacnej zbierky Slovenske prislovia, porekadla a uslovia. Najma pre tuto zbierku, ale aj pre mnohostrannu tvorivu cinnost si zasluhuje nasu vdaku a obdiv.