|
|
| Skoloviny
Koniec skolskeho roka je tu. Vsetci sa nan
velmi tesia, nevedno Jan Amos Komensky bol ucitelom narodov preto, lebo vyucoval ... Otec sa pyta v den vysvedcenia: - Tak Jozko, ake bolo vysvedcenie? - Mas stastie ocko, nemusis kupovat nove drahe ucebnice! Budem opakovat rocnik! ... Povoden je, ked pod vodou su iba podvodnici. ... Otec mi slubil, ze ked budem u babicky cez prazdniny dobry, kupi mi bicykel. No ja som sa podplatit nedal. ... Vystava exotickych vtakov sa mi pacila. Najma kaktusy. ... No povedz, kam pojdes ked skoncis skolu? - pyta sa stary - Ako vzdy starky, do druziny. ... Maly Janko pride zo skoly domov a postavi sa do kuta. - Co robis, prosim ta? - To som sa dnes naucil v skole, - hovori chlapec. ... Pletenec hornej koncatiny sa sklada z klucnej kosti, lopatky .... Dievcata, ktore nosia stvorky, zo skoly nosia jednotky! |
Medzi susedkami: - Vy dovolite vecer pozerat detom televiziu? - Hej. Ale len ked dostanu zle znamky. ... Otec kara syna: - Zasa patka z geometrie? Tak pocuvaj synak! Ak nebudes vediet geometriu, nikdy sa nenaucis hrat biliard. ... - Janko, tvoja slohova praca je najhorsia z celej triedy. Oznam to otcovi. - Dobre pani ucitelka, mozno si na buduce da viac zalezat. ... ... Objavit Ameriku nebolo tazke, lebo je tam vela mrakodrapov - vidiet ich zdaleka! ... - Moj manzel je velmi roztrzity. Dnes vecer isiel do skoly na rodicovske zdruzenie a az tam si spomenul, ze nemame deti. ... Kral ma korunu vzdy, ja iba niekedy. ... Uplne holohlavy rodic konstatuje: - Pri citani tvojho vysvedcenia mi vstavaju vlasy na hlave! ... - Mama, ja budem novinarom. - Ale novinari sa musia dobre ucit. - No, tak ja budem roznasat noviny.
Zozbieral: Jozef Pupis |
| Pokyn na ochranu urody pred poziarmi |
| Odbor poziarnej ochrany Okresneho uradu v Brezne v zmysle
§ 28 zakona SNR c. 126/1985 Zb. o poziarnej ochrane v zneni neskorsich predpisov vzhladom
na nastavajuce obdobie zberu a uskladnovania obilnin a objemovych krmovin zo strany
obcanov, sukromne hospodariacich rolnikov ako aj ostatnych polnohospodarskych subjektov
prostrednictvom Mestskeho uradu v Brezne dava na vedomie tento pokyn za ucelom plnenia
uloh a povinnosti na useku poziarnej ochrany zo strany obcanov a ostatnych subjektov,
ktori budu tuto cinnost vykonavat a zabezpecovat. Pri zbere a uskladnovani obilnin a objemovych krmovin je potrebne dodrziavat: - zakaz fajcenia a manipulacie s otvorenym ohnom na miestach so zvysenym poziarnym nebezpecenstvom (napr. v blizkosti sennikov, stohov sena a slamy, v blizkosti obilneho lanu a pod.), - stohy slamy a sena, resp. objekty senikov do 100 m3 umiestnovat v bezpecnej vzdialenosti od okolitych objektov (min. 20 m), - udrziavat v riadnom technickom stave zberovu techniku (kosacky, zberacie vozy, traktory a inu mechanizaciu - zvysenu pozornost venovat motorovemu priestoru, vyfukovemu potrubiu a stavu elektroinstalacie), - obstaravat a udrziavat v pouzitelnom stave hasiace pristroje, hasiace latky, poziarne vodovody a ine vecne prostriedky poziarnej ochrany, - umoznit kontrolnym skupinam vykonat preventivne poziarne kontroly a odstranit nedostatky v urcenej lehote, - neposkodzovat a nezneuzivat hasiace pristroje a ine vecne prostriedky poziarnej ochrany, nezatarasovat pristup k hlavnym uzaverom plynu, elektriky a vody, - nevyvolavat bezdovodne poziarny poplach, resp. privolanie poziarnej jednotky.
Upozornujeme obcanov a pravnicke osoby, ze nerespektovanie uvedenych uloh moze mat za nasledok postih v zmysle zakona SNR c. 126/1985 Zb. o poziarnej ochrane v zneni neskorsich predpisov. Fyzickej osobe, ktora sa dopusti priestupku na useku poziarnej ochrany, moze byt ulozena pokuta do vysky 10 000 korun, pravnickej osobe a fyzickej osobe vykonavajucej podnikatelsku cinnost do vysky 500 000 korun. Ing. Vladimir Fasko, primator Brezna |
Sme nablizku |
| Kava je u nas velmi oblubeny napoj. Ma naozaj take
priaznive ucinky, ako sa hovori, alebo aj skodi? Zn: Kava - liek alebo jed? "Kava nech je cierna ako diabol, horuca ako peklo a sladka ako laska," hovori arabske prislovie. Hlas povolany, lebo podla starej povesti vdacime za objav kavy prave Arabom, etiopskym pastierom koz bolo napadne, ze ich stada boli vzdy zive, bujne a nespali celu noc, ak sa napasli na listoch urciteho kra. Skusili to tiez, no zuvanie listov nebolo prave prijemne, a tak okusili semena. Neskor ich prazili a varili vo vode. A po tomto napoji boli aj oni culi, zhovorcivi a nepotrebovali vela spanku. I ked napoj nebol mimoriadnej chuti, jeho obluba sa rychlo sirila a lud chvalil Allaha, ze im namiesto zakazaneho alkoholu zoslal "bozsku" rastlinu, ktoru nazvali podla naleziska v provincii Kaffa. K nam do Europy prisla okolo roku 1660 vdaka Benatcanom a rychlo si nasla privrzencov, hoci ju casto zakazovali pit. Znamy je napriklad verdikt grofa Deshelmskeho, ktorym dal este v roku 1780 znicit vsetky zasoby kavy a dokonca i nadoby, v ktorych ju varili. Zakaz podporil aj prislusny arcibiskup. Ale marne. Ludia pili kavu dalej a na protest dokonca verejne na namesti z velkych nadob a bujare veselie potlacilo az privolane vojsko. Aj genialny politik a basnik Goethe kavu nenavidel a brojil proti nej este viac ako proti tabaku. Pritom vsak prave jemu vdacime za vedecke zistenie pritomnosti kofeinu v kave, ktory podmienuje drazdive a dalsie vlastnosti kavy. Velky basnik dal totiz znamemu chemikovi Rungovi preskumat plody kavovnika a tomu sa podarilo ziskat z neho kofein v cistej podobe. V tejto suvislosti sa viedli a vedu viac a menej ucene debaty o skodlivosti kavy. Ale ta sa pije veselo dalej. Zvykli sme si na nu ako na napoj nas kazdodenny... Hlavnou zlozkou kavy je kofein. Okrem neho vsak z kavy postupne izolovali okolo sedemsto roznych latok, ktore podmienuju jej ucinky, chut i vonu. Vypita salka s obsahom asi desiatich rozomletych kavovych zrniek, podrazdi v prvom rade nas ustredny nervovy system: zvysi sa koncentracia, dusevny i telesny vykon a zlepsi sa i celkova nalada. Preto ju pijeme rano na prebratie po nocnom spanku, poobede nou zahaname ospanlivost a pri najroznejsich posedeniach doma i na pracovisku nam posluzi ako doping dobrej pohody. Takto posobia, pravda, len male davky. Vacsie mnozstvo uz moze zapricinovat podrazdenost, nervozitu, bolesti hlavy i nespavost. Kava ma teda na nas organizmus prevazne priaznivy ucinok. Ale v nijakom pripade nanahradi pobyt na cerstvom vzduchu, v prirode, sportove hry a otuzovanie. Zdravemu cloveku kava pri miernom piti v podstate neskodi. Prilis horuca vsak moze vyvolavat neprijemne zvysenie tvorby zaludocnej kyseliny, ba aj zapal zaludocnej sliznice. Ale ak sa do kavy prida trochu studeneho mlieka, toto nebezpecenstvo pominie a navyse sa zvysi pozitok z aromy a osviezenie sa doplni dodanim energie i vitaminov. U chorych moze skodlivost kavy posudit vyhradne osetrujuci lekar. Len ako priklad uvedme odporucanu opatrnost s konzumaciou kavy u pacientov so sklonom k zlcovym kolikam, ktori lepsie znasaju caj, kavoviny, ci kavu bez kofeinu. Nervovy system zien je okrem vynimiek citlivejsi a drazdivejsi ako u muzov. Plati to najma pre vegetativne nervstvo, ktore sice neovladneme svojou volou, ale ktore ovlada zivotne dolezite dychanie, krvny obeh a zazivanie. A ako varite kavu? Kanvica na kavu by mala byt medena, aby dobre viedla teplo a rovnomerne sa prehrievala. Na pitie potom pouzivame vyhradne pravu porcelanovu salku. Vo vlaku alebo v poulicnom stanku servirovana "kava" v papierovom pohariku je a zostane len ciernou vodickou. Odbornici radia varit kavu z makkej vody, pripadne aspon pridat do vody trochu cukru alebo soli. Voda nema prudko vriet. Konecny vysledok zavisi aj od pouziteho materialu: v hrubo pomletej kave zostava znacna cast aromatickych latok. Naopak, na prach zomleta kava zanasa chutove bunky. A kava narychlo zomleta v obchode sa v elektrickom strojceku nadmerne prehreje a kym pridete domov, vasi spolucestujuci v hromadnom dopravnom prostriedku sa osviezia takmer vsetkou jej aromou - pre vas zostanu len nepatrne zvysky.... Radsej si teda zomelieme doma kavu sami, najlepsie na rucnom mlynceku - ani na jemno, ani na hrubo. Kava ako hnojivo? V mnohych krajinach zbieraju kavovu usadeninu vo velkom v kaviarnach a restauraciach, aby posluzila - pripadne s pridanim pilin, zvieracich exkrementov, ci po vyfermentovani - ako vyborne hnojivo. (ro) |
Oznamenie Okresny urad v Brezne, katastralny odbor ako prislusny organ v zmysle § 3 odst. 2 pism. a/ zakona c. 180/1995 Z. z. o niektorych opatreniach na usporiadanie vlastnictva k pozemkom zacina v zmysle §5 zakona dnom 19. maja 1999 konanie o obnove evidencie niektorych pozemkov a pravnych vztahov k nim v katastralnom uzemi Brezno. Urcenym operatom je operat pozemkoveho katastra, do ktoreho mozno nahliadnut v Mestskom urade v Brezne. Urcuje: Vlastnikom a dalsim ucastnikom na predkladanie listin a pravnych vztahov k pozemkom, ktore nepredlozia osoby uvedene v bode I. tohto uznesenia, lehotu do 30. septembra 2000, a to v pracovnych dnoch takto: pondelok od 13. do 16. hodiny a v stredu od 8. do 16.30 hodiny. Listiny budu predkladat komisii Mestskeho uradu Brezno, I. poschodie, c.dv. 26-32. Poucuje: Ucastnikov konania o moznosti podat navrh na vydanie rozhodnutia o nadobudnuti vlastnictva k pozemkom vydrzanim podla §11 odst. 1 tohto zakona a to aj dedicom opravneneho drzitela. Navrh mozno podat len na ucely tohto konania a najneskor s podanim namietok proti vypisu z navrhu registra obnovenej evidencie pozemkov. Navrhy sa podavaju v komisii v dnoch tak, ako je uvedene vyssie. Mestsky urad Brezno |
| Danovy urad informuje Danovy urad Brezno informuje platitelov dane z pridanej hodnoty, ze od zdanovacieho obdobia kalendarneho mesiaca jul 1999 sa danove priznania budu podavat na novych tlacivach. Tlaciva budu k dispozicii v Danovom urade Brezno. |
 |
