55
SNP

V jubilejnom roku 55. vyrocia SNP sa opat vraciame k udalostiam a k dynamickym dnom povstania, kedy Brezno a jeho okolie boli svedkami mnohych pohnutych udalosti. Z nich su to chronologie (bez naroku na uplnost) vybrate tie, ktore najma z regionalneho i sirsieho dosahu mozno pokladat za vyznamne.

(Pokracovanie)

4. augusta 1944: Delegacia SNR v zlozeni Karol Smitke a pplk. Mikulas Ferjencik odletela do Moskvy s ulohou podat zahranicnemu byru KSC, ostatnym csl. predstavitelom i sovietskej vlade informacie o pripravach a koncepcii protifasistickeho povstania na Slovensku a koordinovat povstanie s velenim Sovietskej armady.

5. august 1944: Pplk. gst. Jan Golian vydal prvy osobitny rozkaz pre sustredenie a obranu priestorov posadok strategickeho trojuholnika Banska Bystrica - Brezno - Zvolen a spravodajsky rozkaz pre posadky zapojene do priprav ozbrojeneho povstania.

V noci z 5. na 6. augusta 1944 v chotari Jasenie - Prasiva, kota 1648, bola vysadena patnastclenna organizatorska partizanska skupina por. Ladislava Kalinu. V skupine bolo sedem sovietskych partizanov a osem Slovakov. Prislusnikom vysadku sa podarilo nadviazat kontakty s horehronskymi ilegalnymi pracovnikmi Marekom Smidom z Hornej Lehoty a Janom Pekarom, velitelom Zandarskej stanice v Brezne.

7. augusta 1944 na Velkej jasenskej holi bola vysadena osemclenna desantna organizatorska skupina Janosik, ktorej velil npor. Ernest Bielik. V skupine boli styria Slovaci. Pri zoskoku sa zranila sovietska partizanka doktorka Jachinovova. Po dohovore s prvou spojkou Cyrilom Demeterom z Jasenia ju preniesli a povozom previezli k horarovi Cibulovi, kde zostala styri tyzdne, az kym sa nevyliecila. Velitel Ernest Bielik nadviazal kontakty s ilegalnymi pracovnikmi KSS a RNV v Jaseni, v Brezne a v Harmanci.

V tomto priestore bola vysadena aj osemclenna desantna organizatorska partizanska skupina npor. Michala Secanskeho, styria prislusnici desantu boli Slovaci. Skupina nadviazala kontakty s obyvatelmi pohronskych obci.

V noci zo 7. na 8. augusta 1944 v chotari Jasenia v priestore Velkej holi bola vysadena dvadsatdva clenna organizatorska skupina kpt. A.S. Jegorova. V partizanskej skupine boli traja Slovaci. Skupina nadviazala spojenie s odbojovymi pracovnikmi z Brezna a z Banskej Bystrice.

8. augusta 1944 v chotari Jasenia na Latiborskej holi sa zisli vsetci prislusnici organizatorskych skupin na porade, kde zosuladili vymedzenie bojovych priestorov a ich odchod do operacnych priestorov, kde medzitym ilegalni pracovnici pripravovali vhodne podmienky.

9. a 10. august 1944: Velitel Ernest Bielik nadviazal spojenie s prislusnikmi Zandarskej stanice v Predajnej.

10. august 1944: Z rozkazu Ministerstva narodnej obrany v Bratislave zacala sa rozsiahla protipartizanska akcia v Nizkych Tatrach. Mala negativny vysledok. Partizani boli vcas upozorneni, pripadne stretnutia vojakov s partizanmi boli priatelske. V tom case armada prestava byt poslusnym nastrojom ludackeho rezimu.

11. august 1944: Ludacka vlada vyhlasila na uzemi Slovenska stanne pravo, ktore malo zamedzit dalsim akciam partizanov a ostatnych antifasistov. Jeho realizaciu vsak nemal kto zabezpecit, pretoze nizsie clanky statneho aparatu boli uz rozlozene.

13. august 1944: Velitel Ernest Bielik sa prostrednictvom Cyrila Demetera stretol v Jasenskej doline Kysla s politickym poradcom velitela Vojenskeho ustredia SNR pplk. Jana Goliana, s kpt. Milanom Polakom. Na stretnuti prerokovali dodavky zbrani, vojenskeho materialu i financnu podporu pre partizanov na Prasivej.

14. august 1944: K velitelovi Ernestovi Bielikovi do Jasenskej doliny Kysla prisiel velitel Zandarskej stanice z Brezna (spolu s Demeterom) Jan Pekar, ktory ho v ten den skontaktoval s ilegalnymi predstavitelmi KSS a clenmi ilegalneho RNV v Brezne. Dohovorili konkretnu spolupracu najma pri zasobovani partizanskch skupin. Jan Lehotsky - pokladnik RNV a riaditel banky Jozef Jurkovic poskytli peniaze zo zbierky na zakupenie potravin, ktore Jan Pekar sluzobnym autom priviezol do partizanskeho tabora. Aj v dalsich dnoch pokracovalo dohovorene zasobovanie. Muku dodavali obchodnici firmy Lopusny a Micovsky, Liptak a spol. a pekar Kachnic piekol chlieb. Potraviny ziskavali od obchodnika Pavla Ciza. Z kasarni v Brezne dostavali konzervovanu kavu. Ernest Bielik v spomienkach uvadza, ze i pri dalsich cestach za povinnostami do Brezna sa zoznamoval nielen s ilegalnymi pracovnikmi, pripravoval sa s nimi na zvladnutie uloh, ale poznaval aj jemu predtym neznamy slovensky kraj a usiloval sa pochopit jeho svojraz a mentalitu jeho ludu.

Pouzite pramene a literatura: Brezno 700-rocne (1965), casopis Horehronie (1945), Z. Janotkova: Historiou slavy a utrpenia (1986), E. Bielik: Partizansky velitel spomina (1989), J. Jablonicky: Povstanie bez legend (1990)

(Pokracovanie)
Jan Zemko

Dvanasteho jula uplynulo 225 rokov od narodenia lesneho buditela, rodaka z Dobroce Jozefa Dekreta Matejovie

Kralovsky lesny dozorca Jan Dekret, ktoreho na Dobroci volali Matejovie, lebo v dedine bolo viac Dekretov, maval taketo letne rana velmi rad. Vykracoval si po lesnom chodnicku ako kral. Naozaj sa mu pozdavalo, akoby vsetko okolo bolo jeho, podriadene jeho voli, jeho rozhodovaniu, jeho ruke. Ukaze na strom, a padne pod rubacovou sekerou, snime pusku, jastrab odvisne nad horou, zmysli si a da zahatat horsky potok priehradou.

Kralovsky lesny dozorca uz nebol mladik. Vysoky, takmer bielovlasy, vazny a mudry clovek, co si vedel poradit s lesmi, horami, vodami v bystrinach i pri stavoch a splavoch a rizniach. A vedel aj s ludmi. V Dobroci zili rubaci-sedliaci a on. Rubali drevo pre Bystricu, zvlacovali ho zo strani do udoli k potokom, k vodnym nadrziam. Z nich potom voda odnasala drevo do Hronca a po Hrone dolu do Bystrice.

Rubaci, furmani i ti, co pracovali okolo splavov, mali radi Dekreta. Nejednemu mohol byt otcom, ba i dedom. Aj tak sa k nemu spravali. Ked prechadzal pruznym, pevnym krokom okolo, dvihali prepotene siraky, odkladali sekery, hrcili sa okolo neho naozaj ako okolo otca. Neraz ked ho zasla dobra vola, sam sa menil na rubaca. Bral do ruk sekeru a dal sa do roboty s ostatnymi, kliesnil, stiepal, ci mocnym stipakom navaloval brvna na vozy alebo do zlabov. A nezaostaval v robote.

Pani Dekretova bola z ineho cesta. Rada davala muzovi i sedliacikom najavo, ze pochadza zo zemianskeho rodu a domu. Obvysna, mocna zena, rozhodna a energicka. V jej spravani bolo nieco, coho sa rubaci obavali. Videli v nej zemiansku krv, ako ona v nich iba sedliakov.

Dekreta poznali ludia uz po otcovi, faktorovi v Ciernom Balogu. Oj, byval aj ten v hore ako doma. Obchadzal ich, zjednaval, najimal do roboty, kupoval, predaval, lifroval drevo z kralovskych lesov. Dobrocania ho dobre poznali, hrubeho chlapa, trochu nizsieho od syna. Hurtom chodil na ludi, ale v jadre bol dobry clovek. A spravodlivy. Potom sa dostal jeho syn Jan na Dobroc ako kralovsky lesny dozorca nad nadrzami a splavmi...

Pred ocami sa mu zjavil obraz, ktory videl rano. Nevsimal si uz faktora na koni. Nechal ho stat a odchadzal. Siel, siel ako v polosne, kym ho neprebudil clapot vody. Cesticka stupala, svahom hrkotal potok. Veselo stekal, kym ho nezastavila nevelka hradza z drevenych kolov a klad, vystlana vrstvami skal, brliny a haluzi, so sirokym stavadlom v strede. Inokedy byvalo okolo plno dreva. Dlhe plavkove, rostove pre tajovske huty, dubove, bukove, kratke stiepane, ziarove drevo pre medene huty v Bystrici, stiepy a dubove stample pre bansku vydrevu a mnozstvo stavebneho dreva. Teraz je okolie skoro ciste. Nebola podarena zima, sedliacikovia nemohli. Nuz nedalo sa. Tazko by ich bolo teraz zohnat, ked sa ich vacsina rozliezla s kosami po stranach za senom.

Rozladeny, znechuteny, podrazdeny sa vracal domov.

Uz sa stmievalo. Obloha potemnela. Vychadzali prve hviezdy. Pridal do kroku. Onedlho sa mu zjavila pred ocami dedinka, zastreta lahkym oparom. Zbehol dubravou, chodnikom k domu, kde byval.

Trochu ho udivilo, ked zbadal, ze sa v izbe svieti. Najprv zastal, potom opat pridal do kroku. Nakoniec skoro utekal.

Ked prisiel pred dom, postal. Citlivym uchom polovnika nieco zacul. Akoby nemluvniatko. Naozaj. Nemluvniatko place.

Vtedy vyjasnil tvar a prudko vbehol dnu.

V koliske lezalo dieta.

Chlapcek.

Maly Jozef Dekret Matejovie.

Otec zastal nad nim. Vonal horou. Vona naplnila celu izbu. Na rukach mal flak od smoly. Tak bolo, akoby sa bol dych hory sustredil na toto miesto. Chlapciatko vdychovalo jemny pach hory. Vona lesa presakovala zilkami a tepnami dietatka, rozlievala sa po jeho tele. Mozno uz v tychto chvilach vyrastalo v nom nieco, co ho bude po cely zivot putat velkou laskou k hore.

Len vtedy este nik nevedel, aka bude ta laska a ako zviaze tych dvoch. Jozefa Dekreta a hory.

Nemluvniatko lezalo so zatvorenymi ockami. Kedy-tedy sa mu drobne pery pomykali. Akoby sa bolo usmialo...

(ap)

Na Luckach Snimka: Peter Bercik