13. JUL 1999 Strana 4

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

...

Opat sme si raz podali ruky
Ako sme vas uz informovali v minulom cisle Horehronia, nedavno sa z velkeho programoveho zajazdu po Francuzsku vratil brezniansky detsky folklorny subor Stastne detstvo. Bol to naozaj velky zajazd, nielen poctom takmer 5500 prejdenych kilometrov, ci sestnastich dni stravenych na cestach, nielen prechodom a spoznanim piatich europskych krajin, nielen osemnastimi vystupeniami, ale hlavne vynikajucimi zazitkami s dokonalou prezentaciou nasich tradicii, spevu, piesni, tancov, hudby, mesta Brezna, regionu i Slovenska vobec.
Opat sa to zacalo priatelskym prepojenim na Daniela Compagnona v Meudone a manzelov Jozefa i Barbary Nivetovcov v Bretonsku. Obdivuhodne, co dokazali pre Stastne detstvo zariadit, aku divacku kulisu priniesli na vystupenia, co vsetko pre spestrenie programu a spoznanie ich krajiny urobili. Podakovanie na strankach Horehronia je len velmi malou odmenou za ich neuveritelnu aktivitu.

V to utornajsie popoludnie bezmala patdesiat clenov Stastneho detstva odchadzalo z breznianskeho namestia. Smer Vieden. Planovana bola i jej prehliadka, avsak prudky dazd nutil pokracovat v ceste. Zial i rano v Garmisch - Partenkirchene sa divalo smutnym okom. Osemhodinova planovana pauza pri Eibsee s vyhliadkou na najvyssie nemecke konciare, respektive kupanie v jazere, ostali snom.


h9928e.jpg (63526 bytes)
V bohatom programe Stastneho detstva nechybalo spoznavanie krajiny, historickych i prirodnych atraktivit. Urcite najvacsou bol divoky Atlantik. Sestmetrove vlny a silny vietor urobili z plavby plachetnicou nezvycajny
zazitok

Olympijsky stadion v GA - PA vsak tiez zaujal, nadseni boli vsetci ti, ktori si dozicili turisticku prechadzku uzasnym kanonom Partnachklamm. Trochu dazdive, ale nadherne boli kralovske zamky Neuschwanstein a Hohenschwangau. Cesta smer Zürich, Basilej, Nancy, Pariz. Teda zatial Disneyland. Rozpravkovy svet bez vekovych hranic. Len vojst a divat sa detskymi ocami. Vecerny Pariz, tradicne "randevous" s Danielom pod Eiffelovkou, Meudon. Mesto priatelov Stefanika, zaujemcov o nase vystupenie. Okrem tych "velkych" boli i celkom malicke, parminutove. Daniel mal totiz zaujem predviest nas folklor vsade tam, kde boli ludia. Na trhu, na ulici, v obchodnych a sidliskovych castiach. Malo to svoj vyznam. Prichadzali ludia, obdivovali, pytali sa. Nadherny pocit sprevadzal rozhovory s ludmi, ktori vedeli, kto bol Stefanik, kde je Brezno, ze sa podpisala priatelska zmluva. Rovnako tesila navsteva nasho vystupenia primatora Meudonu. Brezno ma v Meudone ozaj vynikajuceho priatela. Priatelia vsak ziju aj asi 40 km juzne, v Perthes, kde Stastne detstvo uz niekolko rokov chodi ako domov, medzi svojich. Nadherne stretnutie s blizkymi ludmi z La Gatinaise, perfektna atmosfera na vystupeni, dojatie pri rozlucke. Nocou odchadzame do Bretonska.

Rano vietor, zima, dazd, rozburene more. Ano. Sme v Bretonsku, najzapadnejsom vybezku Francuzska. Cap Rosellier, pre niektorych chutne slimaciky priamo z mora, vetrisko - spoznavame Bretonsko. Na obed nas ocakavaju v Lamballe Jozef a Barbara. Nasi drahi. Prvy vstup do Bretonska nam sprostredkovali uz vlani. Po vysoko pozitivnych ohlasoch na vystupenie nasli podporu v mnohych priateloch, primatoroch miest, veducich folklornych suborov. Zalozili Asociaciu Bretonsko - Slovensko. To vsetko, aby spolupraca sa mohla dalej uspesne rozvijat.

Obed v St. Alban spolu s minulorocnymi kamaratmi - folkloristami - chutil znamenite. To samozrejme plati o kazdom jedle, ktore nam v Bretonsku ponukli. Ocarujuce, pestre a znamenitej chuti. Prvy vecer a noc stravime v rodinach u priatelov z folklorneho suboru Fleur dŽAulne. Mame tak moznost spoznat blizsie ich sposob zivota v tejto prekrasnej, aj ked drsnej bretonskej prirode. Prevladajuce vetry a voda biju pobrezne utesy, more odchadza niekde az do dialky dvadsat kilometrov, znovu sa priblizne kazdych sedem hodin vracia, narastie az o strnast metrov vysky. Aka je krasna bretonska priroda, taki su i ludia. Rybari, rolnici. Ludia s otvorenym srdcom, tuziacim po spoznani toho druheho, ludia tesiaci z rozdania sa. Obrovske ovacie na vystupeniach, kde ludia vstavali, kricali bravo, kde sa pridavalo, opakovalo... K spoznaniu nasej krajiny vzdy prispel Jozef svojim predhovorom. A tak sa vystupenia tesili velkemu zaujmu publika. Videli sme ludi, ktori prisli dva - trikrat. Yffiniac, St. Alban, Pleneuf val Andre, Erquy, Plenee, Jugon, Lamballe, Planquenoval, Plurien, Morieux... To boli mesta, kde Stastne detstvo rozdavalo radost, poznanie, ziskavalo srdce Bretonska. Potesujuci bol fakt, ze zaujem o spolupracu prejavili mnohi primatori, senator i prefekt spravneho strediska Cote dŽArmor v St. Brieuc. Prijatia a recepcie boli podakovanim, mali vsak aj za ciel nadviazat dalsiu spolupracu medzi Breznom, resp. regionom Horehronia a Bretonskom.

Zajazd Stastneho detstva, aj ked bol narocny, bol oddychovy a spoznavaci. Tyzden sa nasim domovom stal Camp Verte (Zeleny kemp) v Berneuf s vyhliadkou na more a nedaleke Erquy. Piesocnate plaze, vzdialene nie viac ako patsto metrov, ranne ci vecerne kupanie, plavby lodou, vystupy i prechadzky na pobrezne utesy, majaky, prilivy a odlivy, zoznamenie sa s florou a faunou Cote dŽArmor. To vsetko su zazitky, na ktore sa nezabuda.

Tazkosti lucenia, prisluby dalsich stretnuti. Opat dojatie, spevy. Vdaka Nivetovci, vdaka priatelia z asociacie, z folklorneho suboru Fleur dŽAulne. V novembri by sme ich radi privitali na Francuzskych dnoch.

Vraciame sa domov plni zazitkov a nadhernych pocitov. Vdacnost patri vsetkym, ktori prispeli , aby sa tento zajazd uskutocnil. Velka vdaka vsetkym ucinkujucim, umeleckemu a oganizacnemu vedeniu Stastneho detstva i perfektnym soferom. Prave ti nas so zastavkou vo svajciarskych Alpach , s gulovackou snehu na Oberallpasse, stastne v posledny junovy den doviezli na to iste breznianske namestie so sochou generala Stefanika, presne takou, aku sme navstivili v Meudone.

Mgr. Jaroslav Surina 

 

K jeho konicku ho nepriamo prinutil vlastny syn Jano

Bolo to asi pred piatimi rokmi. Syn Jano si zariadoval novu obyvacku a poziadal otca, ci by mu nemohol od niekoho zohnat alebo kupit miniaturne jarmo, sane s vozom alebo s hilom. Nepovedal na to nic. Pomyslel si, ved od zakladnej skoly s otcom aj sam chodil na vyvoz s konmi alebo volmi. Ak sa nieco pokazilo, pretoze kolar a kovac boli daleko a ak nieco na voze zlomil, musel si to urobit sam. Syn bol prekvapeny, ked mu na jeho narodeniny odovzdal sane s vlacuhami, s drabinami a s jarmom. Ked prezradil, ze to sam urobil, bol velmi prekvapeny a samozrejme, ze takyto dar potom chceli aj dalsi dvaja synovia Mikulas a Jurko. Tym sa to vlastne zacalo.

"Doteraz som za tych pat rokov urobil asi tridsat sani, vozov, jarma, vlacuhy a podobne. Polovicu som z toho daroval bratrancom a znamym," - vyznava sa Juraj Hrabovsky. "Durko," - hovorim mu, "ved ty si hotovy ludovy umelec." Pousmial sa a povedal mi krasnu vetu: "Ked sa chytim do dacoho, tak nenecham, kym nedokoncim svoju robotu. Musim ju dokoncit." "A mas z toho radost?," - znela dalsia otazka. "Radost ma kazdy zo svojej prace, ked ju dobre urobi." Prezeral som, pozeral na tie krasne vyrobky, pocuval nazvy, ako sane s vlacuhami, sane s drabinami, jarmo, cesadlo, nos, sekera, oje, podhrdlica, stipak, zatky, capin, brco, vahy a podobne.

Od malicka robil na pode, mal voly, potom kone a znova voly. Prislo druzstvo a kupil si traktor. V lesoch, v kamenolome odpracoval sest rokov, dvadsatsedem rokov na zeleznici v Cervenej Skale. Pomahal aj na druzstve ako brigadnik. Druzstevne seno bolo ako chlieb, ale ked na traktore od stodoly priviezol do druzstva seno Juraj Hrabovsky, bolo krasne vysusene a zelene. Durkovo seno je pre sumiacke kravy ako maslo na chlieb. Boli by sme si podebatovali aj dlhsie, no jeho zena pripomenula, ze ma robotu, nuz pocuvol ju a isiel na dvor opravovat kosacku.

V minulosti bolo v Sumiaci niekolko sto parov koni a volov. Dnes nikto voly nepriaha, kone ma nieco vyse patnast obcanov, ktori robia v lese pri priblizovani dreva. Je dobre, ze medzi nami ziju taki skveli ludia ako Juraj Hrabovsky a zachovaju nam vozy, vlacuhy, sane, drabiny aspon v miniaturnej podobe na ukazku buducim generaciam.

Vladimir Cupka


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT