13. JUL 1999 Strana 3

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

...

Velmi vazna situacia v zasobovani liekmi v utorok 6. jula vyhrotila do strajku lekarni. Ako sa na toto radikalne riesenie pozeraju obyvatelia, pytali sme sa ludi, cakajucich pred lekarnou, ktora v tom case mala pohotovostnu sluzbu. Na jej dverach visel oznam: "V suvislosti so zlou ekonomickou situaciou v zdravotnictve pripajame sa 6. 7. k celostatnemu strajku. Lieky vydavame len na pohotovostne recepty."

S anketovym mikrofonom

 

o strajku lekarni

 

B. H. z Brezna:
- Myslim si, ze to nie je v poriadku, ale urcite treba uz nieco robit s ekonomickou situaciou na Slovensku.

 

Jan Gibala, invalidny dochodca, Jasenie:
- V tejto republike je taky bordel, ze to boh nevidel. Ak poistenie platim, tak aj lieky musim dostat, a nie ze ich nedostanem. Som invalid a lieky surne potrebujem, a teraz ked ich nedostanem, idem sa "vyvalit" alebo co?

 

Anna Boskova, upratovacka, Brezno:
- Co si myslim? Nie je to dobre. Napriklad teraz ma dcera velku hnisavu anginu, a ked mi nedaju lieky, neviem, co bude dalej. Nepaci sa mi to, no ale na jednej strane ich chapem...

 

Gabriel Jancik, futbalista Podbrezovej, Detva:
- Myslim si, ze je to spravne. Podporujem ich v tom, ale ked ide o akutne pripady, mali by podat lieky.

 

Jozef Mesiarkin, nezamestnany, Polomka:
- Myslim si, ze by stat mal davat viac na lieky, aby sa vyriesila tato situacia. Nemalo by sa to stavat, pretoze niektori ludia potrebuju lieky. Lekarne si to musia vyriesit a hlavne stat. Vlada ma peniaze. Ked mozu ist na ine veci, mali by ist aj na lieky.

 

Stanislav Sandor, elektrikar, Brezno:
- Mame som chcel vybrat lieky, ale podla mna to nie je take surne. Myslim si, ze nie je spravne, ze strajkuju. Co s tym robit? Neviem, to by mali oni vediet, co sedia na tych miestach.

 

Stefan Belko, robotnik, Brezno:
- Som robotnik a keby sme my vo fabrikach strajkovali, kde by sa tento stat dostal. Nemozu to tak robit, ze si vymyslia, ideme strajkovat. Ich vobec nezaujima, ci ludia maju lieky, ci nemaju, ci ludia zomru, ci nezomru. Nie je to spravne. Treba to inaksie riesit, a nie jednoducho ist do strajku a o nic sa nestarat. Doplatia na to zase len obycajni obcania. Ti ludia, co maju peniaze, si lieky kupia hocikde, maju kadejake ine zdroje, skade si ich zozenu.

(ria, ng)
hcitpisu.jpg (8894 bytes)

Dakovny list

Milovat to, co je krasne nie je tazke, ale priznat sa k jedincom, ktorym osud vtisol znak menejcennosti, si vyzaduje ludi celych, obetavych, ludi vysokej kultury srdca.

Viliam Gano

Formovanie osobnosti jedinca patri k najzlozitejsim otazkam v existencii ludskej spolocnosti. Vsetci pedagogicki pracovnici sa snazia o to, aby ziaci pocas celeho vyucovacieho procesu, ktory nesmie byt odtrhnuty od praxe, nadobudli co najviac vedomosti, ktore neskor zurocia vo svojom zivote, ci uz profesnom alebo osobnom.

Pre skoly a ucitelov je 30. jun tradicnym koncom skolskeho roka, ked sa zavrsuje ich praca zacata v septembri predchadzajuceho roka. Pre ziakov tretieho rocnika Odborneho ucilista vo Valaskej, ktori sa ucili v odbore opatrovatelska starostlivost so zameranim na pracu v socialnych zariadeniach a v zdravotnictve, sa skolsky rok skoncil 23. juna praktickym a teoretickymi zaverecnymi skuskami. V prvom rocniku ziaci praxovali v Domove dochodcov v Hronci a v Detskom domove vo Valaskej a v druhom a v tretom rocniku v Nemocnici s poliklinikou v Brezne, pocas ktorych vela pochopili, nacerpali mnozstvo vedomosti, zrucnosti a navykov.

Dakujeme riaditelke Detskeho domova vo Valaskej Marii Mesjarovej, riaditelovi Domova dochodcov v Hronci Dr. Danielovi Pinkovi. Zvlast sa chceme podakovat riaditelovi Nemocnice s poliklinikou v Brezne MUDr. Antonovi Buckovi, ktory nam vysiel v ustrety napriek ekonomickej situacii nemocnice. Osobitne dakujeme hlavnej sestre Soni Malusovej, ktora s nami stravila dva dni pocas teoretickych a praktickych skusok a ostatnym zdravotnickym pracovnikom, ze nas medzi seba prijali, aj napriek mentalnemu postihu deti, ako rovnocennych a s laskou nam vo vsetkom pomahali.

Pedagogicky kolektiv a ziaci OU Valaska


Prejde este vela vody


V nedelu 4. jula clenovia Slovenskeho zvazu ochranarov prirody a krajiny zorganizovali akciu - poznavanie liecivych rastlin a ich zber a cistenie dvoch Libicovskych chodnikov, navstevu starych banskych stolni na Hornych lazoch. Zraz ucastnikov bol pred nemocnicou pri zastavke. Odtial sme sa vybrali cistit Libicovsky chodnik od odpadkov. Pre zaujimavost nebolo ich tak vela, hoci ide o primestsku oblast. Tieto sme zbierali do igelitovych vreciek a na Ancinej luke pri pramenistej vode (ktoru tiez do zliebka zachytili Stefan Libic, rodak z Bravacova) sme tieto odpadky spalili. Potom sme si urobili ohen na opekanie spekacikov a pustili sme sa zbierat huby. Aj sme nasli, hoci nie velkych rozmerov.

Bola to vydarena akcia, na ktorej sa v hojnom pocte zucastnili ochranari, urobili uzitok pre okolie, nazbierali a poznali liecive rastliny a prezili prijemnu nedelu v lone nasej prekrasnej nizkotatranskej prirody. Bolo by chvalyhodne, keby kazdy navstevnik prirody nerozhadzoval to, co uz nepotrebuje, ale odniesol to tam, kam patri "do kontajnera" a nemuseli by sme upratovat.

Prejde este vela vody, kym prevychovame ludi k tomu, aby neznecistovali prostredie, v ktorom zijeme. Stale sa hovori o ekologii, ale sa zvacsa nedodrzuje. Hrstka priaznivcov to veru neunesie, ak sa o to nepricinime vsetci.

M. Vrbovska
clenka vyboru SZOPK


Pozdrav z Kanady

Opat som sa rozhodol napisat vam. Posielam vam horehronsko-slovenske pozdravy z Kanady.

Podla mna Horehronci vedia pracovat a tvorit. Tento krasny kut Slovenska dal narodu vela. Dufajme, ze pridu lepsie casy, Horehronie si nezasluzi byt hladova dolina. Ved tam ziju ludia prace a umu, iste so mnou suhlasite, ved som svetobeznik, poznam tento kraj, svet, viem, co pisem. Vzdy si verte!!! To je moj odkaz vam. Viete, ludom, co sa pohybovali po svete, cestovali, hoc je to uz davnejsie, spomienky na tu prekrasnu prirodu, pohostinnych ludi zostali. Konstatovali: toto je zazitok, spomienka na cely zivot, chcem sa tam vratit. My, zial, to berieme akosi polahky, niekedy nevieme ocenit to, co ini obdivuju, co ich nadchyna. Radi sa obzerame po cudzom a ten dar zit, byt z tohto prostredia, nevieme spravne ocenit.

Tesi ma, ze sa opravuju v Bacuchu tajchy, pevne verim, ze Ciernohronska zeleznica, poklad - magnet nielen Horehronia, bude premavat. Horehronie ma velku perspektivu v novom svetovom priemysle v turistike. Slovaci su znami ako pracovity, pohostinny narod. Verme, ze tej prace bude casom viac. Poznam zelania navstevnikov. Chcu povacsine zazit, vidiet to svojske toho - ktoreho statu, regionu. Tu ma zaraza, ked citam nazvy, mena firiem, pohostinstiev, hotelov. Nie slovenske mena, ale cudzie. Skoda. Ved zakaznika nepritahuje meno, ale kvalita sluzieb. Cudzinec chce poznat kraj, stat. Bum - bac to, co hlada, nenajde to typicke, najde nazvy vo svojej reci. Sluzby, hotely, zmenarne, cestovne agentury maju propagacne materialy, mapky v cudzich reciach. On vie, ze tam a tam je sluzba taka, onaka, chce kvalitu. Oceni domaci nazov, najma kvalitne sluzby. Spominam si, ked som cakaval na autobus do Balogu, tak som zasiel aj do Nezabudky - krcmy oproti. Nie je to pekny nazov? No a nezabudol som na nu. Ten tuzexovy syndrom je este aj v nazvoch. A momentka, co je zial nemeniace sa po celom Slovensku, co kazdy navstevnik konstatoval, to je: verejne zachody v strasnom stave. Citit ich uz zdaleka. Zmeni sa to vobec? To je na skodu, lebo patrime medzi stare europske kulturne narody a toto zanedbavame. Bodaj by si to majitelia restauracii, hotelov, kazdy spravca vsimal viac. Srdecne vas pozdravujem a drzte sa vsetci Horehronci.

Pavel Datko,
Windsor, Ontario


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT