Pramen S. Chalupku v novom sate

Skupinka obdivovatelov Sama Chalupku z Hornej Lehoty sa rozhodla pocas tohto leta v rekreacnej oblasti Krpacovo, nachadzajucej sa v katastri ich obce, zrekonstruovat pramen tejto vyznamnej osobnosti. Basnik Samo Chalupka v Hornej Lehote posobil ako evanjelicky farar a je tam aj pochovany. Pramen z roku 1925, ktory ma vydatnost priemerne patnast litrov za sekundu, daju do povodneho stavu a malo by sa pri nom objavit aj oddychove miesto pre navstevnikov tohto prekrasneho kuta Nizkych Tatier.

Vatra zvrchovanosti

Vatra zvrchovanosti sa tento rok v Pohronskej Polhore rozhorela v sobotu 31. jula. Mozno trocha neskorsie, ale o to uprimnejsie si pripomenuli tento vyznamny medznik v historii slovenskeho naroda. Na priprave celeho podujatia sa podielala ZO HZDS v spolupraci s ostatnymi politickymi stranami a Miestnym kulturnym strediskom v Pohronskej Polhore. Miestny park oziarilo svetlo plamenov a zucastnenym obcanom sprijemnila vecer svojim vystupenim hudobna skupina, ktora posobi pri Miestnom kulturnom stredisku v Pohronskej Polhore.

Stretnutie troch generacii

V prvu augustovu nedelu usporiadala Jednota dochodcov v spolupraci s Klubom dochodcov a Miestnym kulturnym strediskom v Pohronskej Polhore zaujimave podujatie. Na spolocenskom posedeni sa stretli stari rodicia, deti a vnucata. V kulturnom programe vystupila stvorrocna Maria Potancokova, ktora zaspievala svoje oblubene pesnicky. Po blahozelaniach oslavencom, ktori mali svoj sviatok v juli, na pocuvanie i do tanca hrali chlapci z hudobnej skupiny, ktori tuto svoju produkciu venovali dochodcom ako darcek k Medzinarodnemu roku starsich ludi. Opat jedno vydarene podujatie, ktore sprijemnilo dochodcom nedelne popoludnie. Pri chutnom obcerstveni a dobrej hudbe cas rychlo ubehol.

Zatmenie Slnka uz 11. augusta

V stredu 11. augusta nastane zatmenie Slnka. Z uzemia Slovenska budeme moct toto zatmenie pozorovat len ako ciastocne. Ak by sme chceli pozorovat uplne zatmenie, museli by sme vycestovat do susedneho Madarska alebo Rakuska. Z uzemia Slovenska budeme moct zatmenie pozorovat len ako ciastocne. V nasej oblasti bude v case najvacsej fazy zakrytych 96 percent slnecneho kotuca. Ciastocne zatmenie zacne o 11:27 stredoeuropskeho casu a najvacsia faza nastane devat minut pred trinastou hodinou. Vtedy bude zo Slnka pri dobrom pocasi vidiet len stvorpercentny kosacik. Nezabudnite, ze pri pozorovani tohto ukazu je dolezite chranit si zrak. V ziadnom pripade na to nestacia iba slnecne okuliare. Ako filtre su idealne ochranne skla pre zvaranie elektrickym oblukom, plastove disky z pocitacovych diskiet, vyvolane casti filmov alebo trojnasobna vrstva metalizovanej folie na aranzovanie kytic. Tento filter vsak treba pouzit pri pozorovani zatmenia dalekohladom.

V prvej casti nastavajucej sezony 1999/2000, ktora sa zacne v septembri sme pre vas pripravili opat bohaty a roznorody program filmovych predstaveni. Uvedieme desat filmov vyznamnych i doposial menej znamych tvorcov. Z reziserskych osobnosti sa vam svojimi dielami predstavia mag sucasnej filmovej postmoderny David Lynch, jeden zo zakladatelov francuzskej novej vlny Jean-Luc Godard, rusky klasik Nikita Michalkov, majster hrozy a napatia Alfred Hitchcock, ci slavny spanielsky surrealista Luis Bunuel. Z filmovo neznamych teritorii uvidite diela macedonskeho rezisera Milcho Manchevskeho a veducej osobnosti islandskej kinematografie, Fridrika Thora Fridrikssona. Na platne nasho kina zaziaria aj najjagevejsie herecke hviezdy filmovej oblohy. Mena ako Jean-Paul Belmondo, Gerard Depardieu, Jean Seberg, Kim Novak alebo James Stewart urcite netreba priaznivcom kinematografie zvlast predstavovat.

Program jesennej casti sezony je ladeny trochu oddychovejsie. Striedaju sa v nom rozmanite zanre, pocnuc skvelymi komediami (Zivot Briana, Pejme pisen dohola), cez napatie slubujuce filmy (Vertigo, Lost Highway), historicky velkofilm (Cyrano z Bergeracu), az po diela vyjadrujuce sa k zavaznym problemom nasej doby (Skryty povab burzoazie, Pred dazdom). V ramci Dni Francuzska v Brezne pripravujeme v oktobri prehliadku troch filmov francuzskej kinematografie, ktoru uvedie slavny film J. L. Godarda Na konci s dychom z roku 1959, patriaci do zlateho fondu svetovej kinematografie.

V sezone 1999/2000 zial, nebudeme moct udrzat doterajsie velmi nizke ceny listkov na predstavenia Filmoveho klubu. Od septembra je totiz pre kazdy film urcene minimalne vstupne priamo Asociaciou slovenskych filmovych klubov, ako distributorom vacsiny filmov. Toto minimalne vstupne sa pohybuje od 25 do 35 korun na jedno predstavenie. Z tohto faktu budeme musiet pri stanovovani vysky vstupneho vychadzat aj my a tak ceny listkov budu rozne kolisat. Clensky preukaz Filmoveho klubu v Brezne stoji stale 50 korun, plati na celu sezonu 1999/2000 a opravnuje k vstupu na predstavenia vsetkych filmovych klubov na uzemi Slovenskej republiky. Kupit si ho budete moct v pokladni kina Mostar alebo v kancelarii mestskeho domu kultury. Myslime si, ze jeho kupa sa vyplati, pretoze neclenovia Filmoveho klubu, ktori budu mat zaujem uvidiet niektory film, premietany v ramci FK, budu musiet zaplatit adekvatne zvysene vstupne, u niektorych filmov bliziace sa k hranici 50 korun.

Okrem tychto zakladnych informacii pripravujeme pre vas od septembra aj rozne novinky. Hned pri prvom premietanom filme by ste mali dostat zmenseny tlaceny program na polovicu sezony. Chceme usporiadat anketu, kde by ste sa mohli vyjadrit k premietanym filmom a uviest, ake filmy by ste chceli v buducnosti v nasom Filmovom klube vidiet. Pokusime sa tiez v priestoroch mestskeho domu kultury nainstalovat vystavu filmovych plagatov.

Vybor Filmoveho klubu kina Mostar

Ake zmeny nastanu v suvislosti s nasadenim novych triediacich liniek?

- Sucasny postovy sadzobnik v pripade jednotlivych druhov listovych zasielok urcuje postove sadzby len na zaklade hmotnosti zasielky, samozrejme v sulade s maximalne dovolenou hmotnostou podla Postoveho poriadku. Uvedene clenenie znamena, ze jedinym kriteriom na urcenie sadzby za konkretnu zasielku je jej hmotnost. Tento stav ma za nasledok, ze list i napriek tomu, ze jeho rozmery neumoznuju jeho strojne spracovanie, ale z hladiska hmotnosti dosahuje hranicu prvej hmotnostnej kategorie, je vyplateny najnizsou postovou sadzbou v danej kategorii, hoci naklady vzhladom na jeho spracovanie su nepomerne vyssie. Od 15. jula 1999 Slovenska posta, s.p., zaviedla novu strukturu urcovania postovych sadzieb pri listoch: do hmotnosti 20 g 5 korun, do hmotnosti 50 g 6 korun (v pripade, ze zasielka v tychto hmotnostnych kategoriach presahuje jeden z uvedenych rozmerov, dlzka x sirka x hrubka - 235 x165 x 5 mm, list je zaradeny do hmotnostnej kategorie do 500 g prislusnou sadzbou), do hmotnosti 500 g 10 korun a do hmotnosti 1000 g 12 korun. V praxi to znamena, ze zasielka, hoci ma hmotnost len do 20 alebo do 50 g, ale jednym z rozmerov presahuje rozmery definovane pre standardne zasielky, bude zatazena sadzbou ako zasielka s hmotnostou do 500 g. Z uvedeneho vyplyva, ze standardnymi listovymi zasielkami v podmienkach SP, s.p., budu listove zasielky, ktorych ani jeden rozmer nepresiahne (235 x 165 x 5) mm (dlzka x sirka x hrubka) a ich maximalna hmotnost bude 50 g. Uvedene rozmery uz naznacuju, ake typy obalok su z hladiska ich rozmerov vhodne na strojne spracovanie: C5 - 162 x 229, B6 - 125 x 176, C6 114 x 162, C6/C5 - 114 x 229, DL - 110 x 220. Listove zasielky podavane v tychto obalkach budu vhodne na strojne spracovanie samozrejme len s podmienkou, ze ich obsah nezvacsi ich hmotnost a rozmery stanovene pre standardne zasielky. Ide hlavne o vkladanie roznych drobnych predmetov (sutaze s vrchnakmi od flias) do obalok, ktore zvacsia vonkajsie rozmery zasielky nad stanovene limity. Obsah zasielok nesmie tiez zvysovat ich tuhost (napr. kovove predmety).

Na zasielkach do cudziny sa adresa pise podla zvyklosti krajiny, do ktorej je zasielka urcena. Miesto a krajina urcenia sa uvadza velkymi pismenami. Pri pisani adresata sa nesmie pouzivat cervena farba. Nevyhnutnou sucastou kazdej adresy je PSC. Rovnako je vsak dolezite, aby PSC bolo spravne z hladiska prislusnosti pod urcenu dodavaciu postu. Pise sa na poslednom riadku adresy dve medzery vlavo od nazvu dodavacej posty. Ma byt umiestnene vo zvislici s ostatnymi udajmi v adrese. Trojcislie a dvojcislie musi byt oddelene (napr. 977 01 Brezno). PSC nesmie byt podciarknute. Na zasielkach s predtlacenymi ramcekmi sa postove smerovacie cislo pise do tychto ramcekov s vynimkou zasielok do cudziny, kde na poslednom riadku adresy musi byt uvedena len krajina urcenia. Do brozurky s blizsimi informaciami mozete nahliadnut vo vestibule posty.