Jozef Varga, prevadzkovy elektrikar, Brezno:

- Teraz to bolo tusim tridsiaty druhykrat. A preco darujem krv? Neviem, len tak. Prvykrat to bolo asi pred desiatimi rokmi, kolega bol darcom a zavolal aj mna. Odvtedy sem chodim stale. Vyhody vlastne nemam ziadne, v robote nam za to nedaju nic.

Jan Suhajda, straznik, Dolna Lehota:

- Zacali sme to v robote a uz je to tradicia, dnes som tu bol tridsiaty tretikrat. Beriem to uz ako povinnost. Robim v Zeleziarnach Podbrezova a tam mame vyhody, zaplatia nam cas tu straveny a mame aj vikendovy pobyt v chate na Taloch. Uz som to aj vyuzil

Jan Kristek, robotnik, Podbrezova:

- Osemnastykrat dnes darujem krv. Bol som operovany a odvtedy si uvedomujem cenu tejto tekutiny. Robim v zeleziarnach a raz som uz vyuzil vikendovy pobyt na Taloch.

Milan Ridzon, strojny zamocnik, Brezno:

- Krv som uz daval sestnast ci sedemnastkrat, citim sa dobre. Darcom som preto, aby som ludom pomohol, ved neviem, kedy to budem potrebovat aj ja. Doteraz ma z Cerveneho kriza este nezavolali na nejake posedenie. Robim v Mostarni a tam nieto na platy, a nie este na dake vyhody.

Jan Hulik, robotnik, Stiavnicka:

- Clovek daruje rad, ved druhemu sa zide. Za sebou mam uz vyse dvadsattri ci dvadsatstyri odberov a mne to nechyba, ono to dokonca pomaha. Zavse ma bolievala hlava a kamarat ma napravil, aby som dal krv, ze mi to pomoze. Tym to vlastne zacalo a odvtedy chodim pravidelne. Vyhody z toho nemam ziadne, okrem toho, ze to mam zaplatene. Inac nic. Vo velkomestach to maju lepsie.

Jan Dlholucky, reprodukcny grafik, Bravacovo:

- Krv som daroval patkrat a robim to pre zachranu ludskych zivotov, ak to niekto bude potrebovat. Zacal som asi pred dvoma rokmi v Liptovskom Mikulasi, kde som bol na vojne. No, vyhody su minimalne. Podla zakona mi zmenu zaplatia, ale inac nic. Ak to mozem porovnat s Liptovskym Mikulasom, tak tam to bolo trosku lepsie zorganizovane, dostavali sme listky do restauracie.

Co robia ochranari?

Denne chodim najmenej raz do mesta po trase "cinsky mur" - namestie. Na ceste na Sladkovicovej ulici c. 2 a 4 a na druhej strane pred bytovkami patriacimi Malinovskeho ulici prezivam nieco zarazajuce. Kazdy den od rana do vecera z okna bytu na Malinovskeho ulici brese, zavyja, place opustene psica. Divim sa susedom tohto cinziaka a okolia, ze sa nezlutuju nad tymto zvieratom a neupozornia majitela. Ved to je tryznenie tvora. Co robia ochrancovia prirody, ze za cele tyzdne, mesiace nepresiel tadialto ani jeden z nich? Priatelska navsteva v rodine mohla by odstranit pachanu krivdu na zvierati a mozno by priniesla aj prispevok do mestskej pokladnice, ak majitelia za psa dan nepriznali.

Ak si niekto moje riadky vsimne a pojde tadialto, prekvapi ho dalsia rarita, pred cinziakom c. 2 a 4 ma trvalu dielnu autoservis.

Magdalena Horniackova

Sused Jarko Kajel ma raz vzal so sebou na "kychtu" zeleziarne v Tisovci s jedlom pre otca. Dospievajuce deti vtedy nosievali svojim rodicom veceru. Na straznici pri vchode do objektu nas bachtar pustil s tym, aby sme si cestou davali pozor a aby sa nam nic nestalo. Po mnohych zeleznych schodoch sme vystupili na "kychtu" pece, kde nas uz cakal baci Kajel so spolupracovnikom bacim Porubancom. Pocas vecerania sme pozorovovali cely objekt tovarne, kancelarie, kostol, skolu a cele osadenstvo - Hamor. Ludia, pohybujuci sa na ulici, boli mali a ich chodza sa nam zdala zvlastna. Zaujimavy bol pohlad na Hradovu, Kaster, Kozi chrbat, Voniacu, Ceremosnu a Trstie, chraniace nasu kotlinu, v ktorej lezi Tisovec. Bol som velmi stastny, ze to mozem vidiet z vtacej perspektivy. Ked sme zisli dolu, prave odvazali posledne kusy predtym vyliatej liatiny zo "salov", ktore boli este teple. Moj sused baci Lajo Grilli, majster pod pecou, nam povedal: "Ostante tu chlapci, urobime hostinu a vas tiez pohostime." Zvedavo sme cakali, co sa bude diat. Priniesli kosik zemiakov, ktore riadne umyli a vysypali na teple "sale". Voda sa rychlo vyparila a coskoro sme zacitili prijemnu vonu pecucich sa zemiakov, ktore zavse obratili drevenym ohrablom. O chvilu sme vyhrnali upecene vonajuce zemiaky. Ako chladli, hostili sme sa na nich. Velmi nam pochutili. Ani predtym, ani potom som uz nejedol take dobre pecene zemiaky. Podakovali sme sa hostitelom a dlho sme spominali na vylet na "kychtu" a na pochutku pri peci.

Rudolf Valent

Stanovisko obce Sumiac k basni Milana Kovacika
Fejtonovo o vatrach zvrchovanosti v Horehroni c. 30 zo dna 27. jula

Obec Sumiac, zastupena starostkou Ing. Mariou Betakovou k vasej basni, pan Milan Kovacik, dava toto stanovisko.
V Sumiaci sa Vatra zvrchovanosti Sumiac - Kralova hola konala uz sedemkrat, ale nie zo statneho rozpoctu, ale za prispenia sponzorov.
Zdoraznujem, ze Vatra zvrchovanosti v Sumiaci nerozsirila rady nezamestnanych a socialne odkazanych, pretoze nezastupuje manazmenty horehronskych podnikov a organizacii, ktore znizovali stavy zamestnancov. V tomto smere mate pan Kovacik mylny nazor. Podpisanie Deklaracie o zvrchovanosti SR je sviatkom vsetkych Slovakov a ked pre vas to nic neznamena a necitite sa byt Slovakom, je to vas nazor. Vatra zvrchovanosti v Sumiaci je dostojna a hostia ci z radov predstavitelov vlady alebo parlamentu si tu vzdy vypoculi nazory vsetkych, ktori k situacii na Horehroni chceli hovorit. Na minulorocnych vatrach sa zucastnovali tiez viaceri vladni ai parlamentni predstavitelia SR, teraz to bol predseda NR SR Jozef Migas a poslanec NR SR Dusan Svantner. Za ich ucast im dakujeme.
Je zaujimave, ze Vatier zvrchovanosti na Slovensku pribuda a vas pan Kovacik zaujal prave Sumiac. Nie ste Sumiacan, a tak si vyprosime, aby ste pracu Sumiacanov a tuto peknu akciu v Sumiaci negovali. Je otazne, co bude s financovanim v buducnosti. Kritiku za nezamestnanost zamerajte na tych, ktorym to patri a nie Vatre zvrchovanosti v Sumiaci.

Ing. Maria Betakova

 Alkohol - pliaga ludstva

Casto pouzivame takuto a podobne vety, ale, priznajme si, vieme si predstavit akukolvek oslavu bez alkoholu? Pozname vo svojom okoli aspon jedneho abstinenta? Alebo len pocuvame: "Fero sa dal zas na alkohol, aj Miso chodi domov s vrtulou." Ten, ci ten a dennodennne sa nam naskytuju obraty alkoholikov na uliciach.

Poviem vam, ze stat sa alkoholikom je casto velmi jednoduchy a rychly postup, ale dostat sa z pazurov alkoholu je strasne namahave, ba zdalo by sa, ze nemozne. Vacsinu alkoholikov uz pred absolvovanim protialkoholickeho liecenia odsudzujeme, ze im to nepomoze a ze budu pit nadalej aj ked sa vratia. Vlastne su aj take nazory, ze take liecenia su zbytocne a ze je to len vyhadzovanie penazi v nasom zdravotnictve. Kde je pravda? Nepoznam statistiky a neviem kolko pacientov v alkoholizme pokracuje, ale viem, ze prestat pit sa da! Mam vo svojom okoli jasny dokaz a som rada, ze urciti ludia to dokazu. Obdivujem ich a drzim im palce, aby to vydrzali, aj ked pridu co najnemoznejsie problemy. Zelala by som si vsak, aby tych ludi bolo viac, aby sa sami alkoholici dokazali zamysliet nad sebou, aby sami vedeli poziadat o pomoc, aby nezahadzovali prilezitost vratit sa medzi ludi, ktorym na nich zalezi, ktori ich maju radi, ktori si ich kedysi vazili i ctili a vdaka alkoholu ich stratili.

Poznam otecka, ktory by sotva dokazal stat na nohach nebyt kocika, co tisol pred sebou. Ten kocik ho doslova podopieral. Poznam toho mladeho muza davno a aj ked by sa urcite chcel zmenit, lebo takmer kazdy den je to s nim rovnake, zrejme to nedokaze. Moze byt tento clovek pre svoje deti prikladom? Viete si vobec predstavit domacnosti, v ktorych je panom alkohol?

Alkoholici casto sami pred sebou zakryvaju skutocnost a tvaria sa, ze je vsetko v poriadku. My vsak vieme, ze to tak nie je a najviac tym trpia ich najblizsi. A zacne to vzdy tak nevinne!