Osmicka. Su to vlastne dve nuly nad sebou. Zdanlivo je dvojitym zaporom a dva zapory sa v matematike rusia, a preto su kladom. Osmicka patri ludom, ktori menia silu svojho podvedomia v uspesne skutocnosti.

Osmy v kalendari - august - srpen - mesiac putnicky, tiez ma moc menit ludsky, prirodny kolobeh zivota. Karel Capek naznacil, ze ... "malo by sa mu hovorit zvucny august. Najvacsmi zvuci ludskym hmyrenim". Ma pravdu. Vsetko dozrieva. Urodu beru ludske ruky a kde su ruky, tam je vrava, smiech, spev. Skolska mladez este plnymi duskami "pije" prazdniny, hubarom tiez nas osmy obcas vyjde po voli, ale ... Ukradomky si uz podava ruku so septembrom a sychrava jesen je na priedomi.

Aj august ma "vychytene" mena: Vavrinec, Bartolomej, Augustin ... Vsetky (mena) maju docinenia s jesenou. Dokonca aj Nora - posledny den, dostal sa do ludovej mudrosti: - Aky je (den), taka ma byt aj cela jesen. Pranostik o augustovych dazdoch je neurekom. Tato je sympaticka: - Dazd v auguste je ako zensky plac. Kratky, vydatny, burky co-to posramotia (ach, julovej vody bolo privela) a je ich i pomenej. Tomu sa tesia najma vinari, lebo ked hrozno nabera slnecne luce, palit bude aj vino. V auguste, uz ci v blizkej minulosti alebo v davnejsej, odohrali sa i dolezite udalosti. Spomenme august 1944. Bol velmi rusny na celom uzemi Slovenska. Na strednom Slovensku zvlast. Stalo sa ono stredobodom, centrom SNP. Rok co rok sa v tomto mesiaci ludia stretavali, aby zaspominali na to, co este stale boli, rezonuje, varuje ... Aj teraz sa stretnutie uskutocni. Hovorit treba najma o mieri, o porozumeni. V auguste (1937) zomrel Martin Razus. Knaz, basnik, politik, Slovak z Liptova. Vari styri dni pred smrtou ho prisli navstivit, pookriat ho na dusi, basnici J. Smrek, E. B. Lukac, V. Beniak, J. Ponican. Pri rozlucke im Razus z pamati zarecitoval verse z poslednej svojej basne Stretnutie.

V tomto mesiaci nas prekvapi i Slnko. Jedenasteho budeme mat moznost pozorovat jeho zatmenie. Cas - cez poludnie. Pozor, pouzit tmavy filter - radia odbornici.

Kedze sa rok konci deviatkou, jedna "stara" perlicka. V roku 1659 gemerski pastieri si vytvorili spolocenstvo Valaska sloboda, ktora ich chranila proti velkym narokom muranskeho panstva. Otazkou zostava - kolki pastieri z horneho, gemerskeho Horehronia boli v tomto spolocenstve.

Osmy v kalendari nabada na cajoviny. Siahnime po salvii lekarskej. Jej aroma vraj vie urobit cloveka nesrmtelnym (ale to v jednej stredovekej rozpravke), je symbolom dlhovekosti. Pre Rimanov bola posvatna. Nech jej carovna moc aj nam pomoze, aby sme mohli povedat: - Osmy, vydaril sa.

(sg)

Narodil sa v roku 1745 v Hronci, kde bol aj spravcom zeleziarni. Znamy je najma ako tvorca tzv. hroncianskej metody skujnovania zeleza. V roku 1804 v Hronci postavili podla jeho projektu druhu vysoku pec. V Hronci aj zomrel.

"... V Hronci sa v polovici 18. storocia pouzivalo tzv. vylamovacie skujnovanie, od 80. rokov skujnovanie napustacie. Tieto metody boli zdlhave a boli spojene aj s velkou stratou zeleza a so znacnou spotrebou paliva... V Hronci sa v druhej polovici 18. storocia spotrebovalo na vyrobu 100 kg zeleza 280-300 kg dreveneho uhlia, potom spotreba klesla na 230 kg. V 70. - 80. rokoch velmi vzrastol dopyt po kujnom zeleze, preto sa statne zeleziarne snazili vyrabat pre trh co najviac. Prekazkou bola zdlhava a nakladna skujnovacia metoda, preto sa zacalo experimentovat so skujnovacimi metodami, ktore sa pouzivali v rakuskych krajinach. Pokusy boli zvacsa neuspesne. Povodcom uspesneho a vyznamneho zlepsenia skujnovacej metody bol spravca hroncianskych zeleziarni Jan Nepomuk Schwarzkönig. Jeho pokusy vyvrcholili v roku 1804. Tato metoda bola hned zavedena do praxe. Autor zakratko zomrel a vysledky pokusov sa nedostali k nadriadenym organom, dokonca boli umyselne znevazovane. Az v 20. rokoch obnovil pokusy novy spravca M. Jaczkovsky, ktory sa na nich zucastnil ako mlady manipulant uz za Schwarzköniga. V roku 1827 nariadila viedenska komora prestavat vyhne a v roku 1835 bolo uz v statnych zeleziarnach na Pohroni patnast skujnovacich vyhni a len styri stareho typu. Produkcia skujnovania sa takto zvysila o dvadsatdva percent. Tato nova metoda sa pod nazvom "hroncianska metoda skujnovania" dostala aj do svetovej zeleziarskej literatury. Novy sposob sa pouzival az do zavedenia pudlovania."

(Uryvok z publikacie Dejiny hutnictvi a zeleza v Ceskoslovensku, 3zv., Praha, Academia 1984, v 1. zv., s. 223-226)