Martin Gonda, starosta Benusa: - Skody boli hlavne na miestnych potokoch a ich regulaciach. Scasti boli zasypane zahrady a casti troch domov, znicene ploty a priepusty. Najviac postihnute bolo Gasparovo. Ked zoberieme skody, tak odhadom dovedna predstavuju 2 025 000 korun, u obyvatelov 225 000 korun a na majetku obce (cesty, regulacie, mostiky) 1 800 000 korun.

Mgr. Juraj Misani, starosta Myta pod Dumbierom: - Najviac su postihnute komunikacie a regulacia v miestnej casti Vrsky. Do sestdesiatich dvoch domov sa dostala voda, hlavne do ich suterenov. Vycislene skody predstavuju sumu 1 940 000 korun. Na komunikaciach a v zahradach sa vytvorili vyse metrove nanosy balvanov a strku. Povoden prisla nahle. Prva povodnova vlna o pol desiatej, ta bola len taka "cvicna". Za styri hodiny sme stihli odpratat balvany a nanosy, ktore naplavila, tok potocika sme zabezpecili vrecami a pieskom. Priblizne o tretej popoludni sa nahle dovalila druha povodnova vlna, ktora zmietla aj vrecia s pieskom a ulicou valala balvany. Na niektorych svahoch sa zosunula poda smerom do zahrad. Aj na Moridlach sa rozvodnil potocik z Frlajzovej, ktory narobil skody ludom v desiatich domoch a zahradach. Skody este stale odstranujeme. Povodnova komisia zasadala dvakrat denne, jednotlivi clenovia komisie mali na starosti useky toky.

Ing. Anna Porubska, prednostka Obecneho uradu v Podbrezovej: - Na Chalupkovej ulici boli zaplavene zahrady, ludia mali v suterenoch domov vodu. Povoden poskodila oplotenia, mostiky cez potok Hnusno a cast statnej cesty smerom do Hornej Lehoty. Na Kolkarni boli zaplavene sutereny obytnych blokov "deciek" a suteren hotela Podbrezovan. Na Skalici zaplavilo sutereny rodinnych domov a zahrady, cim je uroda prakticky znicena. Zaplavilo aj novovybudovanu kanalizaciu cistiarne odpadovych vod na Skalici, ale po intenzivnych pracach sa ju podarilo zachranit, takze sa to obislo bez skod. Voda zaplavila 6 ha ploch, z toho asi 5 ha polnohospodarskej pody. Okrem toho sa v Lopeji vylial Hron.

Frantisek Durcenka, starosta Polomky: - Do Polomky prisla povoden zo svahov Nizkych Tatier, teda nie z Hrona. Zaplavila nam ulice Komenskeho, Zdiarsku, Janosikovu, Bernolakovu a Odbojarov. Poskodila kanalizaciu, cesty a mnohym obcanom vnikla do suterennych priestorov. Skoda bola predbezne vycislena na milion korun, v com nie su zahrnute skody na kulturach polnohospodarskeho podniku Agrospol. Obcania nasej obce nepamataju na takyto prival vody.

PaedDr. Dusan Sliacan: - Od ihriska vo Valaskej odtrhlo topol z brehu Hrona, ktory presiel korytom az po opravovany most, kde sa zachytil o nosny pilier. Z koryta Hrona ho odstranili poziarnici z Brezna a z Banskej Bystrice za pomoci mechanizmov Povodia Hrona a vlastneho zeriava. V sucasnej dobe je koren tohto topola vytiahnuty na prijazdovu cestu potrebnu na opravu mosta a cakame, kedy pracovnici Povodia Hrona tento koren pridu odstranit. Dalsie vacsie skody neboli, len na ihrisku vytopilo satne, co si sportovci - clenovia futbaloveho oddielu - dali svojpomocne do poriadku.

(r)

po krajinach, kde tecie sneh a rastie voda

Folklorny subor Mostar, tento na buduci rok styridsatpatrocny jubilant, obdrzal na zaklade priatelskych kontaktov pozvanie na historicky prve (medzi breznianskymi umeleckymi subormi) vystupenie na uzemi Svajciarska. Ano, prave vdaka Slovakovi Marianovi Kucerovi, jeho rodine a priatelom sa clenovia suboru strnasteho jula kratko pred polnocou ubytovali v lausannskom hoteli de Marche. Sympaticky hotelik, dvesto metrov vzdialeny od historickeho centra Lausanne, poskytol Mostaru na tri dni ozajstny domov. Rovnako obe vystupenia, popoludnajsie v charitativnom centre i vecerne na brehu Zenevskeho jazera za ucasti clenov slovenskej komunity vonali domovom. S rovnakou srdecnostou i s obrovskym zaujmom sa stretol rozospievany Mostar v priestoroch olympijskeho muzea. Olympijsky ohen umocnoval tuto jedinecnu prezentaciu breznianskeho umeleckeho telesa.

Zo Svajciarska Mostar odchadzal s prislubom navratu. Za sebou nechal pohlady na prekrasne, terasovite Lausanne a priatelov v nom, Chaplinove Vevey, filmovo-festivalove Montreux, slnkom rozziarene Zenevske jazero i strmymi vinohradmi obkolesene Martigny. Cesta priesmykom Col de la Forclaz bola pomala. Odmenou sa stali uchvatne pohlady na stvortisicovky masivu Grandes Jorasses. O chvilu tecuci obrovsky ladovec Mer de Glace prinasa nadheru slnkom zaliateho 4807 metra vysokeho Mont Blancu. Kolki precestovali pri ceste do Chamonix tisice kilometrov a nevideli jeho vrchol. Mostaru sa to podarilo na prvykrat. Niektori ho mohli obdivovat z vod termalneho kupaliska, patica si nenechala ujst prilezitost a dostala sa na jeho predvrchol, leziaci vo vyske 3842 metra. Aiguilles du Midi. Neopakovatelne zazitky stat v tom jedinecnom pocasi a na dosah mat vrchol Mont Blancu. Na dohlad je Vallotova utulna (4362 m), kde bol castym navstevnikom i Stefanik. On osobne niekolkokrat pracoval na vrchole tohto najvyssieho stitu Europy. Tritisic metrov pri pohlade dole pomedzi oblaky badat vecerne Chamonix. Mostar ho opusta vo chvili, ked slnko sfarbilo vrchol "Bielej hory" do cervena.

Smer Zeneva, Macon, Bourges, Tours Le Mans. So zvonenim zvonov poludnia na goticko-romanskom kostole v St. Albane vita Mostar veduci bretonskeho folklorneho suboru Fleur d´Aulne Christian Lucas. Ano prave toho, ktory pocas francuzskych dni budeme mat moznost privitat v Brezne. Prichadzaju rodiny zo sirokeho okolia. Budu hostitelmi Mostaru pocas deviatich dni stravenych v Bretonsku. Prichadzaju Barbara a Jozef Nivetovci, prave ti, ktori maju najvacsiu zasluhu na tom, ze Mostar dostal pozvanie na ucinkovanie k brehom Atlantiku. Ano, tam kde rastie voda. Zhruba kazdych sedem hodin pri maximalnom koeficiente vyrasta do vysky az strnast metrov. Nebezpecny priliv a odliv urcuju sposob a cas zivota Bretoncov. Bretoncov, ktorych zeny na vysokych utesoch cakavali za prilivu muzov - rybarov. Mnohi sa nevratili, kroje podnes nezmenili farbu - ciernu. Ludove piesne su pomale, baladicke. Mostar vsak prisiel rozdat radost, veselost. Hned prvy vecer v St. Albane mu tlieskalo na slavnosti viac ako tritisic ludi. A kto este tlieskal? Philippe Naudot, francuzsky akordeonista s Petrom Vidom, huslistom z Vodopadu. Prisli tuziaci po stretnuti. Potesili.

Na nedelne vystupenie v St. Pol de Leon Mostar cestuje vyse sto kilometrov. Pred popoludnajsim defile este odskocenie do Roscoffu. Pristavneho mesta, odkial plavaju velke spolocnosti do Anglicka, Irska, na Island. Mesta, ktoreho mosty koncia v mori a prechod na okolite ostrovy je mozny len pocas odlivu. St. Pol de Leon oslavuje articoky, zeleninu, ktoru tu pestuju a mesto je nou zname. Articoky su vsade. Rovnako ako hudba, spev a tanec Mostaru. Tlieskalo im viac ako pattisic ludi, medzi nimi i niekolko Slovakov.

Plaze Cotes d´Armor su uzasne krasne. Krasne su pobrezne prechadzky za hukotu mora, neustale bicujuceho vetra, prekrasne jeho utesy s kvetenstvom prevladajuco fialovym, divoky, ale ocarujuci Cap Frehel, vaznica Fort la Latte, nadherne ruzove skaliska na Cote de Granit Rose pri Perros-Guirec, navsteva keltskej dediny, slnkom oziareny Cap d´Erquy, samozrejme klenot Le Mont St. Michel, v tom case centrum plachetnic z celeho sveta St. Malo. Zostanu spomienky umocnene pohladom na fotografie. Spomienky na bretonske speciality, pre niektorych gastro raj predstavovali musle, slimaky, ustrice ci lastury. Az natolko, ze ich potom uz vychutnavali priamo z mora. Mostar vsak pripravoval pochutiny i na slovensky sposob a predstavil svoju kuchynu v najlepsom slova zmysle. Harula, kysle zemiaky, podavane so slovenskou piesnou, uvarene pre stodvadsat osob chutili znamenite.

Najlepsie spomienky vsak zostanu na priatelov. Na tych, ktori zabezpecovali cely pobyt Mostaru, ktori sa stali vynikajucimi hostitelmi i rodicmi zaroven. Na tych, ktori neunavne tlieskali temperamentnym vystupeniam vo Frehel, St. Jacques ci v starobylom Moncontoure. Z pamati nevymizne Daniel Compagnon s manzelkou Monikou. Nasli clenov Mostaru na plazi v Pleneuf Val Andre. Prisli z patsto kilometrov vzdialeneho Meudonu. Prisli medzi svojich. Spomienky ozivi archaicky sprievod v Morieux, prezentacia techniky a prac niekolkych generacii. A ludia. Fantasticki, srdecni. Pocas vystupenia i po nom, ked slzy lucenia sa leskli v ociach.

Vdaka Nivetovci, vdaka Christian i starosta Morieux Jean Pierre. Vdaka priatelia z asociacie Bretonsko - Slovensko. Vdaka vsetkym, ktori opat pomohli posilnit vztahy medzi Breznom a Francuzskom. Vdaka pan Kucera za skvely pobyt vo Svajciarsku.

Celodenne kupanie v Lac du Der-Chantecoq pri St. Dizier zavrsilo posledny den vynikajuceho programu zajazdu folklorneho suboru Mostar. Umelecky uspesny Mostar je teda po takmer sesttisic kilometrovej ceste znova doma. S vyslovenim odkazu do Svajciarska a Francuzska. Dakujeme, dovidenia v Brezne, priatelia.

Mgr. Jaroslav Surina