Neznama pani:

- Tych opitych treba zastavit, nech sa naucia poriadok.

Rado Fasko, nezamestnany, Brezno:

- Pravdaze treba zachytku. Videl som uz zopar ludi potrundzenych, ktori by mohli skoncit v nej. Na jednej strane by to bolo dobre, aspon by "nesvietli" na ulici, na druhej zle pre nich, ze by museli platit pokuty za stravenu noc v zachytke.

Jana Slezakova, zeriavnicka, Podbrezova:

- Podla mna treba zachytku. Zrusili ju, lebo nieto penazi, ale opiti su hocikde, na lavickach, zle sa na nich pozera. Nechodim vecer vonka, neviem ako to vtedy vyzera, ale zachytku treba.

Monika Ramsakova, zdravotna sestra, Helpa:

- Myslim si, ze treba, lebo ked nie je zachytka, potom ich vozia napriklad v Bystrici na traumatologicke oddelenie, kde by mali byt uprednostnovani ini pacienti, a nie opiti. Dnesna doba je tazka. Ma stat peniaze na zachytky, ked teraz zdravotnictvo a ine zlozky potrebuju financie na prezitie? Neviem sa k tomu vyjadrit, ci by sa mali najst na to peniaze.

Milan Skladany, dochodca, Valaska:

- Myslim si, ze bude treba osobne kazdy chlap a zena, aby sa zamysleli nad pitim alkoholu. V Brezne je uz krciem vela a ostatne zalezitosti sa neriesia. Netreba ziadnu zachytku, lebo to stoji vela penazi a v tomto nasom state musime setrit kazdu korunu. Zalezi na kazdej osobnosti, aby sa neopijali, zili slusnym sposobom a neukracovali o chlebik svoje deti.

Pavla Kokavcova, dochdkyna, Brezno:

- Ja by som povedala tak, ze by bolo lepsie, keby bola v Brezne. Lebo odvazat ich do ineho mesta, to su financie a sme stat velmi chudobny. Myslim si, ze je vela takych, co by mohli skoncit v zachytke. Co sa teraz robi? Kradne a pije.

Lucia Tyciakova, predavacka, Michalova:

- Zachytku treba. Ked idem rano do roboty, alebo vecer z roboty, bud pri ceste lezi nejaky opity, alebo v parku po lavickach sa povaluju, takze by bolo velmi dobre, keby takychto nasich spoluobcanov niekto zobral a nechal ich vyspat sa. Samozrejme s tym, ze by za takyto noclah zaplatili.

Fantazii sa medze nekladu

Unia zien v Bacuchu uskutocnila v tomto roku prvy rocnik sutaze Najkrajsie okno, balkon a zahrada, ktorej v roku 1998 predchadzal nulty rocnik. V nom ziskali cenne skusenosti, ktore im pomohli pri organizovani tejto peknej akcie.

Sutaz bola vyhlasena v maji a prebiehala do konca augusta. Pocas styroch mesiacov komisia niekolkokrat navstivila osemnast prihlasenych sutaziacich hlavne v tom case, ked ich kvetinova vyzdoba a zahradky hyrili krasnymi farbami rozlicnych druhov kvetov a roznej zelene. Boli urobene fotograficke snimky, ktore neskor pomohli pri zaverecnom hodnoteni sutaze. Prekvapili prekrasne tahave muskaty Anny Betkovej, vkusne aranzovana predzahradka Zdeny Riaposovej, ci celkovy vzhlad a mnozstvo kvetov v zahrade Marie Cesnakovej. Ostatne sutaziace sa tiez predstavili svojou fantaziou a jedinecnostou v kombinovani farieb a v aranzovani roznych kvetnych druhov.

Zaciatkom septembra sa uskutocnilo slavnostne vyhodnotenie prveho rocnika tejto sutaze v Kulturnom dome v Bacuchu, na ktore boli pozvane vsetky sutaziace a clenky vyboru Unie zien. Na pripravenej nastenke si mohli vsetci prezriet fotografie okien, balkonov a zahrad, ktore vyhotovila Mgr. Maria Cesnakova. Na uvod stretnutia vsetkych privitala predsednicka Unie zien Elena Cesnakova, oboznamila ich s priebehom sutaze a predstavila hodnotiacu komisiu. Jej predsednickou bola akademicka maliarka Erika Sandorova a clenky Mgr. Stefania Jancova a pracovnicka Obecneho uradu v Bacuchu Marta Zlukyova.

Predsednicka komisie prejavila svoju radost nad uskutocnenou peknou akciou v obci, ktorou vsetci prispeli k skrasleniu svojho i obecneho prostredia. Vyjadrila presvedcenie, ze v dalsom rocniku bude zapojenych viac milovnikov kvetov a prirody. Nakoniec vyhlasila vysledky sutaze a odovzdala vitazkam i ostatnym sutaziacim drobne darceky. Za financnu vypomoc pri tejto akcii patri podakovanie Obecnemu uradu v Bacuchu a Drahomire Betkovej, veducej Minimarketu v obci.

Neskor pri posedeni s kavou a v druznom rozhovore vsetci pritomni svojim tajnym hlasovanim rozhodli o dvoch najkrajsich fotografickych zaberoch, ktore dokumentuju sutaz: predzahradka Zdeny Riaposovej (na snimke) a predzahradka Ireny Piliarovej. Vysledky sutaze v tomto roku: najkrajsie okno alebo balkon: 1. Anna Betkova, 2. Elena Orovcikova, 3. Maria Pliestikova, najkrajsia predzahradka: 1. Zdena Riaposova, 2. Anna Piliarova, 3. Irena Piliarova a Estera Kanova, najkrajsia zahrada: 1. Maria Cesnakova, 2. Anna Kanova, 3. Maria Kanova.

(mc)

Pamatnik po Havasovcoch

Valastanom chcem pripomenut a ich pozornost uputat na pamiatku, ktora si zasluzi, aby sa o nej napisalo. V strede Nadraznej (teraz Tatranskej) ulice vo Valaskej stoji od roku 1846 kaplnka, ktoru dala postavit rodina Havasovcov. Z tejto rodiny uz zije velmi malo dost vzdialenych potomkov. Stare uz vymrelo a mladez sa rozisla za pracou do sveta, odkial posielali peniaze na stavbu kaplnky. Bol to ich zavazok. Pred odchodom totiz povedali, ze ked budu mat stastie a najdu si robotu, aspon nieco budu posielat na podporu vystavby kaplnky. Aj vtedy bolo treba na stavbu dost penazi, ktorych ani v tu dobu nebolo nadostac. Ked uz bola kaplnka hotova, postupne nakupili potrebne veci, obcania urobili zbierku na doplnenie obrazov a svateho Jana ako patrona kaplnky. Jej kapacita je patdesiat ludi. Projektoval ju nemecky architekt. Zvon vo vezi oznamoval kazdy den cas obeda, umrtie, ale tiez poziare a volanie o pomoc. Kaplnka prezila bez porusenia aj druhu svetovu vojnu, ale bez zvona a dvoch krasnych lip, ktore po fronte z neznamych pricin zlikvidovali. Na kaplnke su aj slnecne hodiny. Len nedavno na popud mladeze a Matice slovenskej na jej celnej strane upevnili pamatnu tabulu A. Banikovi, tajomnikovi Matice slovenskej, rodakovi z Valaskej.

Kaplnka vznikla z tazko zarobenych penazi usilovnych ruk Havasovcov a ich prislubu pri odchode. Valastanom zanechali splneny odkaz pokory a ucty, odkaz buducim generaciam, ktore ho podporili a chcu ho zachovat pre svojich nasledovnikov.

Julius Laubert z Bratislavy, rodak z Valaskej

Pan Neznamy je obcan ako kazdy iny, chodi do prace, vychovava svoje deti a rad si posedi pri pohariku dobrej "palenej". Na rozdiel od nas, ma vsak dve zvlastnosti. Tou prvou je to, ze casto meni adresu trvaleho pobytu, raz zije v malej zabudnutej dedinke, inokedy zasa vo velkomeste. Tou druhou, a velmi vyznamnou zvlastnostou je, ze sa stal vitazom ankety Amoral ´99. A prave preto som si s panom Neznamym pohovoril.

Stali ste sa vitazom ankety Amoral ´99, zmeni tato skutocnost vas doterajsi zivot?

- Myslim si, ze nie. Snazim sa zit tak, aby som si kazdy vecer mohol spokojne povedat "ta pobehlica ma opat nedostala". K tomu vychovavame aj svoje deti. Som presvedceny, ze budem zit tak, ako doteraz.

Takze slova ako pomoc v nudzi, ucta k starsim, solidarita su vam uplne nezname?

- Vobec nie, prave naopak, vzdy sa snazim pomahat ludom. Uz v detstve som pravidelne chodieval po lieky svojej starej mame do lekarne, ona mi za to odlozila nejaku tisicku z dochodku. Len pred tyzdnom som susedovi pomohol vyriesit problem so zavlazovanim travnika, vyschynal mu, tak som odtok zo svojej strechy vyustil na jeho pozemok.

Prikladov mozete uviest urcite omnoho viac. Mna vsak zaujima, ako reaguje na tieto skutocnosti vase najblizsie okolie - rodina?

- Musim sa pochvalit, uplne kladne. Manzelka s tym problemy nemala. Pracuje vo firme, kde "donasanie", ohovaranie a mensie premiestnovanie veci patri k firemnemu koloritu. Horsie to bolo s detmi, ktore obcas mali snahu poddat sa tej (hlboke zamyslenie sa) moralke. Nastastie im to uz nehrozi (slastny usmev otca, hlavy rodiny). Olamovanie krikov v parku, navsteva v susedovej zahradke, nadavanie ucitelovi a zalovanie su samozrejmosti, bez ktorych nedokazu existovat.

Mate nejakeho "konicka", napr. zahradkarstvo, chovatelstvo...?

- Velmi rad mam prace v zahradke, najma zber plodov, prace na jesen. Ako spravny zahradkar, aj ja zacinam uz na jar. Vsimam si, kde sa ako ujali zemiaky, kde bude bohata uroda ovocia, ci este nie je prezreta kukurica na zavaranie. Je to sice tazka prace, ale pohlad do zaplnenej komory mi dodava energiu.

Najde si taky zaneprazdneny clovek ako vy cas aj na sport?

- Samozrejme, cela rodina velmi rada jazdi na bicykloch. A kedze mame radi aj hudbu, nasadime si najprv sluchadla z volkmena na usi, vysadneme na horske bicykle a "brazdime" krizom-krazom nasou prekrasnou prirodou.

Vlastne sme este nespomenuli vasu pracu, zamestnanie. Poviete mi o nej nieco?

- Praca je zaroven mojim "konickom". Pracujem vo vyskach, co ma velmi bavi. Fascinuje ma pohlad zhora, ludia tam dolu su taki mali prizemni, ako mravceky. Ked niekedy zidem dolu (na obed alebo kvoli poruche) dam im tu "malost" aj patricne "pocitit". Zdravim sa s nimi len vopred nacvicenou grimasou (hore mam na to dost casu), na pripadne otazky odpovedam protiotazkou a komunikujem iba s kolegami, ktori prisli tiez "zhora". Dufam len, ze zeriav, na ktorom teraz pracujem nenahradia inym novsim.

Mate nejaky tajny sen, zelanie?