Slavnostnu svatu omsu celebroval dekan Jozef Palusak z polomcianskej farnosti. K pritomnym sa prihovoril spravca lomskej farnosti Jan Blahovsky, ktory ich oboznamil s historiou obce a farnosti.

Prvy kostol v Lome nad Rimavicou bol dreveny a v roku 1799 ho z milodarov veriacich asi pre seststo ludi postavili na mieste, kde v sucasnej dobe stoji kaplnka svatej Anny. Terajsi klasicisticky kostol je z rokov 1812 az 1818. V roku 1932 bol o sedem metrov predlzeny a k nemu pristavili i vezu.

V roku 1826 mala cirkevna obec 3334 a v roku 1930 az 4000 veriacich. Patrili k nej okrem Lomu nad Rimavicou Drabsko, Sihla, Kysuca, Javorina, Polianky, Biele Vody, Vrchslatina a dalsie lokality. Prvym spravcom farnosti v rokoch 1799 az 1802 bol Andrej Pavlovic. Pocas II. svetovej vojny tuto farnost spravovali "tesitelia bozskeho srdca", neskorsie farari. Medzi spravcov farnosti patril napr. Gabriel Platkovic a v rokoch 1954 az 1982 dekan Jan Labanc. Zaujimavostou je, ze sa v tejto farnosti konali i pasiove hry v prirode, ktore organizovali nad Sihlou ucitelia a lesnici. Prve predstavenie sa uskutocnilo 14. jula 1936 za ucasti banskobystrickeho biskupa Andreja Stralika.

Sucastou cirkevnych oslav v tejto najvyssie polozenej obci nasho okresu bol i tzv. Lomovsky odpust, kde nechybali napr. clenovia detskeho folklorneho suboru pri tamojsej zakladnej skole. Spolocnost veselych sermiarov Casanova z B. Bystrice, vyrobcovia ludovych vyrobkov, medzi ktorymi bol i vyrobca ludovych hudobnych nastrojov Tibor Koblicek z Cinobane. Deti sa povozili na konskych povozoch, a ti skor narodeni si zaspievali pri ludovych hudbach Alexandra Daska a Juliusa Bartosa-Suka z Cierneho Balogu. Za zorganizovanie tohto vdacneho podujatia a obnovenie niekolkorocnej tradicie treba podakovat najma starostom obci Lom nad Rimavicou, Drabsko a Sihla.

Daniel Rakyta

V Bacuchu si v tychto dnoch pripominaju 725. vyrocie prvej zmienky o obci a 60. vyrocie zalozenia farnosti sv. Jozefa. Pri tejto prilezitosti sa 25. septembra uskutocni spomienkova oslava za ucasti tych, ktori pomahali budovat lepsi zivot tejto peknej horehronskej obce. Ponukame vam preto medzniky historie a sucasnosti Bacucha.

Obec Bacuch zacala pisat svoju historiu uz v roku 1274, kedy sa o nej objavuje prva pisomna zmienka. Ako osada bola zalozena Bogomerom Comesom - liptovskym zupanom a majitelom bani v Boci a na okoli za ucelom ryzovania zlata a dolovania medenej a zeleznej rudy. Dokazom toho je nalez stareho zelezneho hamra v rumovisku na terajsich Hutkach - zo zapisnice pisanej pri prehliadke hor v roku 1563.

Za roky trvania obce sa vystriedalo mnoho generacii, ktore nemali svoj zivot vzdy lahky. Aj ked obec postihlo niekolko nicivych poziarov (1836, 1921), vzdy sa dokazala postavit na nohy. Za zmienku stoji poziar v roku 1953, kedy zhorelo dvadsatstyri obytnych domov s hospodarskymi budovami a bez pristresia ostalo styridsattri rodin. Dodnes sa na Horehroni hovori: "Zhoris ako Bacuch."

Po roku 1921 obec meni svoju tvar. Z drevenej zastavby sa zmenila na dedinu s rovnymi ulicami, na ktorych vyrastli moderne domy. Dnes uz vidiet len niekolko ojedinelych chalupok, pripominajucich nedavnu minulost, ktore ostavaju ako pekna spomienka.

Obec zacala postupne budovat dolezite stavby pre zlepsenie zivota. Bol vybudovany obecny vodovod, postavena hasicska zbrojnica a postupne bezprasne cesty. Prinosom pre obcanov bolo zriadenie prvej autobusovej linky Bacuch - Polomka v roku 1959. V tomto roku bola otvorena Osemrocna stredna skola v Bacuchu a starsie deti uz nemuseli dochadzat do skoly do Polomky. Pre kulturne vyzitie obcanov bola opravena kulturna sala, v ktorej sa zacali premietat filmy, usporaduvat divadelne predstavenia a tanecne zabavy.

Rozsiruje sa elektricka siet, objavuje sa nove verejne osvetlenie a oplotenie budovy skoly. Pri prilezitosti 100. vyrocia narodenia B. Nemcovej bol pramen mineralnej vody Kysla pomenovany jej menom na pamiatku navstevy tejto znamej spisovatelky v obci. V roku 1970 sa zacalo s vystavbou noveho kulturneho domu, pretoze stary uz nevyhovoval. Jeho vystavba vsak trvala dost dlho a obcania odpracovali mnoho brigadnickych hodin, kym bol dokonceny. Slavnostne ho otvorili v roku 1981. V novych priestoroch bol umiestneny miestny narodny vybor, posta, kniznica, najvacsie priestory vsak zaberala kinosala pre dvestodvadsat navstevnikov so zasuvacim hladiskom prisposobenym na tanecne zabavy. Kulturny dom bol vybudovany za posobenia predsedu miestneho narodneho vyboru Jana Pravotiaka.

V byvalej budove miestneho narodneho vyboru a posty bola zriadena skolska jedalen pre ziakov zakladnej a materskej skoly. Jednota v obci zrekonstruovala svoje priestory a postavila novu pristavbu, v ktorej umiestnila predajnu zeleniny a priemyselneho tovaru. Bolo vybudovane kadernictvo a krajcirstvo.

Po zlomovom roku 1989 nastali dalsie zmeny v obci. Rychlo sa rozsirila siet obchodov a dalsich sluzieb z radov sukromnych podnikatelov. Davnym prianim obcanov bolo vybudovanie domu smutku, ktory bol pod vedenim starostu obce Pavla Cesnaka postaveny v kratkom dvojrocnom obdobi a vysvateny 7. novembra 1993. Zrekonstruovala sa elektricka siet, zaviedla kablova televizia aj so satelitnym vysielanim. Zavedenim novej digitalnej telefonnej ustredne sa zvysil pocet ucastnickych telefonnych stanic na dvestodvadsatpat. Niektore ulice dostali novy asfaltovy povrch a vybudovali sa rigoly vedla cestnych komunikacii.

V dalsom volebnom obdobi za starostovania Vlastimila Turosika bol zrekonstruovany dom sluzieb, zavedene elektricke vykurovanie budovy skoly, do ktorej po zruseni vyssieho stupna zakladnej skoly bola premiestnena materska skola. Vdaka zbierke farnikov boli v roku 1992 stare zvony kostola roztavene a zhotovene vacsie. Na juznom okraji obce bol vytvoreny ovocny sad za ucasti Slovenskej polnohospodarskej univerzity v Nitre, kde bolo vysadenych priblizne seststo jabloni. V roku 1997 sa zacalo s plynofikovanim obce a prvu zimu malo kurenie okolo devatdesiat domacnosti. V sucasnom obdobi je snahou obce a jej starostu Jan Turosika dokoncit plynofikaciu poslednych casti.

Este v rokoch 1984-86 sa zacalo s vystavbou kanalizacneho zberaca, prace vsak boli pre nedostatok financii zastavene. Ministerstvo zivotneho prostredia SR vsak schvalilo dotaciu na pokracovanie danej stavby, a tak sa postupne buduju jej dalsie casti.

V kulturnej oblasti stoji za zmienku cinnost folklorneho suboru Bacusan, ktory vystupoval na roznych slavnostiach po Slovensku, cinnost divadelneho suboru. V poslednom obdobi sa konaju rozne sportove podujatia, najznamejsim je zimny prechod na lyziach z Certovice do Bacucha. Aktivnou cinnostou sa mozu pochvalit poziarnici a Unia zien.

Nie je mozne v kratkosti zaznamenat vsetko dolezite za take dlhe obdobie, ale uprimne podakovanie patri vsetkym, ktori sa akymkolvek sposobom pricinili o zveladenie obce Bacuch.

(mc)