Kultura a Sport |
jubilantom V septembri si pripominaju pracovne jubilea 35-rocne 30-rocne 25-rocne 20-rocne zivotne jubilea 55-rocne 50-rocne |
Turisti do tretice v Dolomitoch V druhej polovici jula sa skupina clenov TJ ZP Sport, a.s., zlozena z clenov turistickeho a horolezeckeho oddielu, zucastnila na zajazde DOLOMITY 2000. Zajazd bol organizovany Klubom slovenskych turistov Namestovo, a po Alpach, Dolomitoch, Skandinavii, Sardinii, Korzike, Dolomitoch a vlanajsich Pyrenejach spojenych s rychlym odskocenim si na Mont Blanc bol uz siedmy v poradi, na ktorom sa zucastnili aj nasi turisti. Na rozdiel od Dolomitov z rokov 1994 a 1998, ked boli cielom zajazdov severne Dolomity so svojim najvyssim vrchom Punta Penia, tentoraz sme zamierili do juznej casti tohto pohoria, do oblasti Brenty, ktora je casto nazyvana aj Mekkou horolezcov. Po zhruba dvadsatdva hodinovej ceste, spestrenej kratkou
prehliadkou Bolzana, sme sa v sobotu 15. jula zastavili na parkovisku v Madonne di
Campiglio, ktore sa stalo na tri dni nasim zakladnym taborom. Privitanie
v podobe pohladov na zasnezene vrchy nad nami a prudkeho studeneho dazda
s krupami, ktory sa spustil hned po prichode, potvrdilo informacie, ze nami
navstivena oblast je najdazdivejsou z celych Dolomitov a nevzbudzovalo vela
optimizmu do dalsich dni. Pohlad na udaj +2 na displeji teplomera uz o piatej poobede
jasne prezradzal, aka noc nas caka a vyvolal dokonca diskusie o moznosti zmeny
trasy zajazdu. (Pre mnohych zacala nova alternativa urychleny presun do Neapola
a odtial trajektom na Lipary s nocnou turou na sopku Stromboli mimoriadne
lakava a nakoniec stroskotala len na tom, ze pre kazdeho by sa zajazd
predrazil zhruba na raz tolko). Ing. Jan Kmet |
Vitazom Pavol Fasko 5.
augusta, sa nasi bezci zucastnili III. rocnika Majstrovstiev sveta veteranov, ktore boli
zaroven aj Majstrovstvami v behu do vrchu. Trat merala 8 km a viedla od obce
Pruske na Vrsatec. Za ucasti 500 pretekarov nasi bezci dosiahli - v hlavnej
kategorii do 40 rokov bol Pavol Fasko 18., Ladislav Molnar 21., v kategoriach
od 45 do 50 rokov Stefan Ziak 16., od 50 do 55 rokov Dezider Smitka 15., Jozef
Frgelec 22., od 55 do 60 rokov Stanislav Bobak 19., od 60 do 65 rokov
Jozef Babka 21. |
19. a 20. augusta sa konali v polskych Duszniki Zdroj Majstrovstva Europy v letnom biatlone. Farby nasej ZP Sport, a.s., reprezentoval Matej Kazar, ktory v prvy den v rychlostnych pretekoch, skoncil na 6. mieste, kde ho odsunula zla strelba (2,4). Na druhy den, v stihacich pretekoch sa startovalo na zaklade umiestnenia dosiahnuteho v predchadzajucom dni. Matej strielal s vysledkom 1,0,1,0 a to znamenalo pri jeho bezeckej urovni posun dopredu a vybojovanie si bronzovej medaile. Ovela lepsie sa darilo jeho reprezentacnemu kolegovi - Miroslavovi Matiaskovi z Dukly Banska Bystrica, vitazovi v rychlostnych i vytrvalostnych pretekoch. |
Rovner - Vysocina 2000 Clenovia
cyklistickeho klubu ZP Sport, a.s. sa 11. - 13. augusta zucastnili IV. rocnika
medzinarodnych cyklistickych pretekov ROVNER - VYSOCINA 2000 v Zdari nad Sazavou.
Pretekov sa zucastnilo 96 cyklistov z Ceska, Rakuska, Slovenska a tiez pat profi
timov. |
Horna Lehota Hradok- II. cast Pokracovanie z minuleho cisla. Poloha ako aj nazov lokality oddavna lakal ludi z blizkeho, ale aj vzdialenejsieho okolia. Soliter vrchu Hradok a jeho okolie poskytuje moznosti na oddych v prirode, cestou na Krpacovo alebo Tale. Uz v polovici minuleho storocia lokalitu navstevovali hlavne obyvatelia z Hornej Lehoty. Ako sa v uchovanych spravach pise, lehotske dievcata na jar kazdu sobotu chodievali na Hradok po pieza (kytice), lebo tam rastli take kvety, ake inde nevideli. Mnohi zase svoje vylety spajali s hladanim starozitnosti, ktore v tom obdobi bolo nielen modnou, ale aj narodnostne orientovanou aktivitou, hladajuc najstarsie dokazy osidlenia nasho uzemia. K nim patril aj vyznamny slovensky narodovec a evanjelicky farar z Hornej Lehoty, Samo Chalupka, ktory vylety na Hradok spajal s hladanim starozitnosti spolu so svojim otcom. Casto robili spolocne vylety do lokality s priatelmi, medzi ktorych patrila aj znama spisovatelka Bozena Nemcova. O jednom takomto vylete napisala: Jednoho rana, kdyz sme videli, ze nema Baba kapku a hory jsou jasne, vybrali jsme se na Hradek. Stary Blazo, soused Lehotansky sel s nami, dalej pokracuje: Po zorane, ale i travnate pûde videli plno strepû z popelnic, nekteri neobycejne tloustky, nektere s okrasami. Z toho vyplyva, ze uz v tomto obdobi eroziou pody sa odkryli niektore miesta so stopami osidlenia, ktore sa dali identifikovat na zaklade crepov a pravdepodobne urcit aj kulturne zaradenie. Kedze v texte sa hovori o crepoch s okrasami, predpokladam, ze islo o vyzdobu crepu podla ktoreho sa urcuje priblizne obdobie jeho vzniku, ako aj kultura ludu, ktory ho vytvoril. |