ZP a.s. NEWS

Z rokovania odborarov

Odborarska konferencia, ktora sa uskutocnila 15. februara 2001, dosiahla za ostatnych desat rokov rekord v dlzke svojho trvania. Delegati diskutovali takmer pat hodin. Zo 180 pozvanych prislo okolo150, zaverecne slova vsak pocuvalo uz o tretinu menej pritomnych.
V uvode predseda ZO OZ KOVO Peter Duriancik predniesol spravu o cinnosti i o hospodareni za uplynuly rok. Delegati diskutovali o kolektivnom vyjednavani a uzhodli sa na potrebe poziadat vedenie spolocnosti o jeho pokracovanie. Velka diskusia sa rozvinula okolo vyuzitia osobnych uctov. Viedla k rozhodnutiu osobne ucty clenov ponechat a vyuzit ich na poskytovanie bezurocnych poziciek svojim clenom. Situacia v hoteli Biela medvedica a sposob hospodarenia boli predmetom dalsieho bodu programu. Hospodarenie Bielej medvedice bude overene hlbkovym auditom, ktory sa uskutocni v marci a nasledne by mal byt hotel ponuknuty do prenajmu. Z diskusie vyplynul aj navrh novych pravidiel volieb predsedu i podpredsedu ZV OZ KOVO. Volby predsedu a podpredsedu ZO OZ KOVO sa v buducnosti budu uskutocnovat tajnym hlasovanim za ucasti celej clenskej zakladne. Hostami konferencie boli predseda OZ KOVO Emil Machyna a clenka predsednictva Rady OZ KOVO Terezia Durikova. Predseda OZ KOVO sa zapajal do diskusie pri takmer kazdom bode programu a z jeho vystupeni v urcitych momentoch nezainteresovany mohol nadobudnut pocit, ze sa nachadza v ZTS v Martine ci v inej fabrike, ktora sa bori s existencnymi problemami a zamestnanci potrebuju riesit svoju holu existenciu, a preto ich bolo treba prist povzbudit. Atmosfera po konferencii tiez nasvedcovala, ze mnohi zostali zaskoceni. Nebolo totiz kazdemu celkom jasne, preco by mali volit formu protestnych akcii, ked pracuju vo firme, ktora im na siroko daleko jedina poskytuje socialne zazemie a v ktorej nachadzaju istoty pre existenciu svojich rodin. Z diskusnych prispevkov sme pre vas vybrali niektore uryvky:

Sprava citana predsedom zakladnej organizacie odboroveho zvazu KOVO Petrom Duriancikom:

Vazeni hostia, kolegyne, kolegovia, stojime na prahu noveho milenia a ako jednej z mala generacii sa nam postastilo prejst z jedneho storocia do druheho a taktiez z jedneho tisicrocia do druheho. Zaroven sme generacia, ktora prezila a preziva rozne politicke systemy, politicke hadky, skriepky, rozne osocovania, ktore neprispievaju k pokojnemu zivotu nas obcanov. Tato atmosfera sa potom automaticky prenasa do kazdodenneho zivota nas a nasich rodin. Namiesto zblizovania, zjednocovania a upokojovania nazorov riesime veci celkom opacne a tym zbytocne komplikujeme uz aj tak napatu atmosferu. Sme generacia lahostajna a ocakavame, co s nami urobi osud. Namiesto toho by sme nemali cakat na priazen osudu, ale urobit kroky, ktore su nevyhnutne na zlepsenie a upokojenie nasho kazdodenneho zivota. Mozno ze je to nezvycajny uvod spravy, ale bohuzial je to realita nielen poslednych dni, mesiacov, ale aj minulych rokov. Aj teraz v poslednych dnoch sme dostali darcek v podobe balika opatreni a vsetci sa tvarime, ako keby sa nic nestalo. Aj ked vieme, ze niektore upravy su potrebne, ti ktori to pripravili, mali uvazovat nielen s vydavkovou, ale aj prijmovou strankou, aby bola urcita kompenzacia rodinnych rozpoctov. Velmi ucelne to hodili na zamestnavatelov a odborarov, aby sa “vybili” v kolektivnych zmluvach, ci podnikovych alebo vyssich. Radovi odborari ocakavaju od funkcionarov, ze ti vybavia a vyjednaju vsetko za nich a funkcionari zase ocakavaju podporu od radovych clenov. Tato podpora musi byt jednoznacnejsia, pretoze za posledne roky sme boli svedkami toho, ze velmi malo protestnych akcii malo pozitivny dopad a nie vzdy sme dosiahli, co sme chceli. Druha podstatna vec bola ta, ze skoro vsetky sa konali neskoro, ked vlada a parlament schvalili, co uznali za vhodne. Tu sa musime zamysliet nad funkcnostou Konfederacie odborovych zvazov, v ktorej je zaregistrovanych 37 odborovych zvazov. Odborovy zvaz KOVO ako jeden z mala sa snazi ovplyvnovat verejnu mienku na svoju stranu, pretoze sa snazi presadzovat zaujmy svojich clenov, aj ked to ide velmi tazko. Jasnou zmenou v praci konfederacie mal byt vlanajsi stvrty zjazd. Uz priprava samotneho zjazdu nasvedcovala skor to, aby sa neudiala ziadna podstatna zmena a vsetko zostalo viac – menej po starom. Nase uvahy sa len potvrdili a teraz je na zamyslenie nas vsetkych, ako dalej s konfederaciou. Vieme, ze dalsi zjazd bude o styri roky a necinne cakat sa uz asi neoplati. Terajsi balicek opatreni a posledne vyhlasenia celnych predstavitelov konfederacie, ani nie tak o balicku opatreni, ako o generalnej dohode na rok 2001 su toho dokazom. V terajsej podobe a v tomto zlozeni je konfederacia nefunkcna. Ak si chce odborovy zvaz KOVO zachovat urcity kredit, nemal by byt dalsou sucastou konfederacie. Kriticky nazor nemam len na celnych predstavitelov konfederacie, ale aj na pracu jednotlivych odborovych zvazov a ich vrcholnych predstavitelov. Pre ilustraciu vam poviem, aky je skutkovy stav clenskej zakladne v niektorych zvazoch zlucenych v konfederacii. Vyse 20 odborovych zvazov ma nizsiu clensku zakladnu, ako je v nasom podniku a niektore odborove zvazy maju len po par desiatkach clenov. Najvyssi organ odboroveho zvazu KOVO - zjazd, ktory sa uskutocni v aprili, by mal rozhodnut o dalsom smerovani nasho odboroveho zvazu, ci uz to bude v ramci konfederacie alebo mimo nej. Ustredne heslo: Dostojna zivotna uroven je nase pravo – by malo platit aj nadalej, pretoze ine nam neostava, len stupnovat tlak pri presadzovani nasich cielov, aby neklesla zivotna uroven nasich clenov. Vsetky vlady mali svoje programy. Tie velmi malo mysleli na obycajnych ludi a v parlamente si schvalili, co chceli. Zamestnavatelia sa chovaju ekonomicky. S nadobudnutym kapitalom nakladaju trhovo a v ramci setrenia nakladov pre lepsie hospodarske vysledky usetria vacsinou v mzdovych nakladoch, pretoze tam je to aj najjednoduchsie. Treti clanok tripartity ak nechce na svojich pleciach niest to, na com sa dohodne vlada a zamestnavatelia, ostava mu jedine – prestat prijimat balicky opatreni tak, ako doteraz bez kompenzacii a konecne sa tymto praktikam vzopriet. Kompenzaciou myslim samozrejme cenu prace. Viem, ze bude velmi tazke sa vzopriet, pretoze sme nejednotni a politicky rozdeleni. Spomeniem este raz zjazd konfederacie, kde pri schvalovani uznesenia delegati neschvalili navrhy rezolucie, ktore boli adresovane vlade a zamestnavatelom. V tychto navrhoch bola vyjadrena nespokojnost s postupom vlady, s plnenim generalnej dohody a jej spoluzodpovednost so zamestnavatelmi za nepriaznivy vyvoj socialnej situacie zamestnancov a ich rodin. Mozno niekto nadobudne nazor po mojom precitani, ze nas sa to v podniku netyka. Ja hovorim, ze ano, pretoze sme sucastou Slovenska a priemerna mzda v podniku triedy R je na urovni priemernej mzdy priemyslu na Slovensku, je to zhruba na urovni 12 200 korun. Hovorim zhruba preto, ze sme nedostali priemerny zarobok triedy R vo fabrike, hoci sme si ho ziadali. Zaciatok roka 2000 sa stal pre mnohych nasich zamestnancov urcitym medznikom. Po rokoch priprav vacsina zamestnancov podniku mala moznost vstupit do doplnkoveho dochodkoveho poistenia. Ti, ktori do tohto systemu vstupili, urobili urcite lepsie ako vahavci alebo ti, ktori dochodkovemu poisteniu neveria. Do dnesneho dna vstupilo do systemu 2475 nasich zamestnancov, co v percentach cini nieco cez 60 percent. Po obdrzani osobneho konta kazdy jeden zisti ucelnost vstupu do dochodkoveho poistenia a aj urocenie svojich korun. Myslim si, ze za takych podmienok, ako boli vytvorene v podniku od vstupu do systemu, je tych 60 percent poistenych pomerne male percento. Urcite to vyplyva aj z tej lahostajnosti a prilisnej nedovercivosti. Aj ked socialna situacia rodin je tazka, mali by sme predsa mysliet aj na svoju buducnost.
Skor, ako budem hovorit o kolektivnom vyjednavani u nas, odcitujem zopar stati, o com kolektivne vyjednavanie a socialne partnerstvo je: Najvyznamnejsou metodou na vytvorenie socialneho zmieru vo vyspelych krajinach a hlavnym prostriedkom, ktorym mozu pracujuci ovplyvnit svoj pracovny zivot a socialne istoty je kolektivne vyjednavanie. Vlady v mnohych krajinach sa snazia podporovat kolektivne vyjednavanie preto, lebo je to prostriedok, ako riesit kompromisom konflikty medzi zaujmami kapitalu a prace. Nie vsetky vlady, ci zamestnavatelia sa pozitivne pozeraju na kolektivne vyjednavanie a roznymi metodami mali a maju zaujem oslabit odbory. Inklinuju viac k provokovaniu konfliktov nez k hladaniu socialneho konsenzu. Napriek tomu sa vsak vo vacsine krajin zapadnej Europy socialny dialog stale poklada za zivotne dolezity prvok vyrovnavajuci nespravodlivost, ktoru produkuju trhove ekonomiky. V tychto krajinach sa po II. svetovej vojne vytvorila bohata prax uzatvarania kolektivnych zmluv a kolektivneho vyjednavania vobec. Zodpoveda to skutocnosti, ze sa v nich zvacsa postupne potvrdila potreba spoluprace medzi zamestnavatelmi a zamestnancami ako predpoklad socialneho zmieru, ktory sa povazuje za nevyhnuty a casto rozhodujuci faktor uspesneho spolocenskeho rozvoja. Vo vacsine vyspelych krajin maju kolektivne zmluvy zakonom uznanu zavaznost, no zvycajne iba pre clenov odborov a organizacii zamestnavatelov, ktore ich uzavreli. Tu v podniku zacal v poslednych dvoch rokoch prebiehat presne opacny proces, ako sme v tychto statiach poculi. Dost sa tomu cudujem, pretoze na jednej strane mame eminentny zaujem o vstup do Europskej unie, na strane druhej robime vsetko preto, aby sme sa tam nedostali. Socialne partnerstvo je v jednej kapitole prvoradou temou, ktora sa ma prebrat este v tomto roku pre vstup Slovenska do Europskej unie. Asi vsetci viete, co tymto myslim. Kolektivne vyjednavanie v roku 2000 bolo zdlhave a podmienene splatenim zavazku cca 3,5 miliona korun za nas zavodny klub. Toto rozhodnutie bolo ucelove a nemalo nic spolocne s kolektivnym vyjednavanim. Treba zaroven povedat, ze z roka na rok stupa vyznam kolektivnej zmluvy vyssieho stupna a to z toho dovodu, ze v poslednych rokoch, co sa v nej dohodne, to plati skoro vo vsetkych podnikoch, ktore pod nu spadaju. Kedze boli v priebehu roka dost podstatne zmenene ekonomicke podmienky, bola to vysoka inflacia na urovni 15 percent aj vyssie, skusili sme znovu vyjednavat dodatok kolektivnej zmluvy vyssieho stupna o mzdovom vyvoji. No zamestnavatelia s tym nesuhlasili. Prakticky nasledne sa zacal vyjednavat dodatok kolektivnej zmluvy vyssieho stupna na rok 2001. Aj tu v podniku aj vo vyssej kolektivnej zmluve sme isli s navrhom navysit priemernu mzdu oproti vlanajsej skutocnosti o 10 percent a taktiez navysit tarifne triedy taktiez o 10 percent. Kolektivne vyjednavanie pokracuje stale a bolo zatial neuspesne uz aj prve rokovanie pred sprostredkovatelom. Dnes bolo druhe rokovanie pred sprostredkovatelom a konecne a vysledok bol taky, ze jednoducho sa obe strany na vyssej kolektivnej zmluve nedohodli, ale k tomu bude dalsi bod programu osobitne kolektivne vyjednavanie. Poviem este jednu zavaznu novinku, s ktorou vysli zamestnavatelia do vyjednavania kolektivnej zmluvy vyssieho stupna. Aj oni si uvedomili vyznam kolektivnej zmluvy vyssieho stupna a preto dali oficialny navrh, aby sa cela mzdova cast vynala z kolektivneho vyjednavania. My sme s tym rezolutne nesuhlasili. Uz aj z tohto pohladu si mozete urobit obraz, co nas bude ocakavat v buducich rokoch pri kolektivnom vyjednavani. Jediny sposob, ako sa bude dat tomu celit, je jednota a solidarita vsetkych zainteresovanych. Tu by som chcel povedat, ze sme mali vyssiu kolektivnu zmluvu platnu tri roky a tymto rokom prakticky kolektivna zmluva vyssieho stupna pada, takze ku koncu roka budeme vyjednavat dalsiu kolektivnu zmluvu platnu na neviem kolko rokov, ak sa vobec dohodneme. Aj ked kolektivne vyjednavanie je najdolezitejsou cinnostou odborarskej prace v priebehu roka 2000 prebehlo v ramci dalsej cinnosti zakladnej organizacie 32 zasadnuti clenov ZV a predsedov dielenskych vyborov s percentualnou ucastou zasadnutia ZV 79 percent a zasadnutia predsedov dielenskych vyborov 76 percent. V zasadnutiach su zapocitane aj valne zhromazdenia spolocnosti a skolenia clenov zavodneho vyboru a predsedov dielenskych vyborov. Dalej prebiehala cinnost niektorych komisii. Kazdy mesiac sa schadzali clenovia odskodnovacej komisie, ktori riesili priebeh kazdeho urazu a potom sa navrhovali a schvalovali percenta odskodnenia jednotlivych urazov. Tato komisia je z nasho pohladu najdolezitejsia, no vacsinou nebyvala ucast jednotlivych clenov komisie adekvatna jej dolezitosti. Komisia bytova sa schadzala vzdy podla potreby, aj ked ziadatelov o pridelenie bytov je vela, z roka na rok sa prideluje coraz menej bytov. Dalsia komisia paritna sa v poslednom obdobi este nezisla. Mozno sa schadzali paritne komisie prevadzkove, ale od tych nemame ziadne spravy. Komplikovanejsie je to so stravovacou komisiou. Chceli sme pre nu vypracovat statut a z tohto dovodu sme sa zucastnili rokovania na okresnej hygiene. Bolo nam oznamene, ze zo zakona takato komisia nema opodstatnenie, pretoze na kontrolu stravovacich a potravinarskych zariadeni je obchodna inspekcia. Z tohto dovodu a bez akychkolvek pravomoci je zbytocne, aby sa stravovacia komisia schadzala. Aj napriek tomu sme sa rozhodli a dali sme do navrhu podnikovej kolektivnej zmluvy na rok 2001, aby bola zriadena stravovacia komisia a mala zastupenie obidvoch stran – zamestnavatela a aj nas odborarov. Tato komisia by mala urcite co riesit, ved napriklad sest rokov sa snazime, aby sa zrusili hlinikove pribory a nasiel sa system, aby sa nekradli antikorove pribory, aby sa kulturnejsie stravovalo. Bohuzial, pri tych korunach, ktore sa davaju do investicii, ako ste citali aj v Podbrezovane, 300 milionov korun, ja si myslim, ze je to kvapka v mori, aby sa tento problem vyriesil. Ked sa nieco chce, tak sa urcite da. V oblasti bezpecnosti prace uplatnuje odborova organizacia svoje posobenie najma prostrednictvom zastupcov zamestnancov, ktorych je v sucasnosti 163. Aktivita jednotlivych zastupcov zamestnancov aj vdaka stvrtrocnym odmenam stupla z 36 percent za tri roky posobenia na 63 percent. Ich cinnost a posobenie riadi komisia, ktora zaroven vykonava periodicke previerky bezpecnosti v jednotlivych prevadzkarnach a utvaroch. Urcite by sme boli vsetci radi, keby so stupajucou aktivitou zastupcov zamestnancov klesala pracovna urazovost, co sa v porovnani roku 2000 s rokom 1999 da aj povedat. V roku 2000 bolo 54 pracovnych urazov, co je o 7 menej ako v roku 1999 s tym, ze bolo vymeskanych o 152 kalendarnych dni menej. S bezpecnostou a ochranou zdravia pri praci uzko suvisi aj vyhodnotenie planu ozdravnych opatreni. Za rok 2000 bolo splnenych 53 akcii v celkovej hodnote 26 316 431 korun. Vacsina akcii bola zamerana na zlepsenie zivotneho, pracovneho prostredia a ramci bezpecnosti prace. Jednym z bodov uznesenia vlanajsej konferencie bolo zatvorenie zavodneho klubu k 1. 3. 2000. Skor ako sa to stalo, o zavodny klub prejavil zaujem manazment zeleziarni s tym, ze kupna cena by bola vo vyske zavazku zavodneho klubu voci zeleziarnam. Pred tymto ukonom bola zaplatena suma 1 662 474 korun podla uznesenia konferencie a zostatok 2 131 763, 70 Sk bola kupna cena podla oficialnej zmluvy podpisanej 26. aprila 2000. Podpisom tejto zmluvy bol urobeny zapocet a vyrovnane vsetky zavazky voci zeleziarnam. Bola urobena vzajomna dohoda, podla ktorej dan z prijmu vo vyske asi 526 tisic korun splatime my a dan z predaja nehnutelnosti vo vyske 1 800 000 korun splatili zeleziarne. Zavodny klub bol otvoreny v roku 1974 a az do roku 1990 bol jeho chod bezproblemovy, pretoze tam kazdorocne z FKSP plynuli miliony korun. Po roku 1990 to uz bolo horsie, ale aj napriek tazkostiam ci v podniku alebo v zavodnom klube sa ten milion rocne na zavodny klub vzdy nasiel a poskytol. Bohuzial, poslednych sest rokov to neplatilo a myslim si, ze tam, kde si jeden partner vazi druheho a kde je spolupraca aspon taka, ako bola od roku 1974 do roku 1995, nemohlo by sa stat, ze take zariadenie, ako je zavodny klub, muselo skoncit pre nedostatok prevadzkovych penazi. Poznam viac mensich a ucelnejsich kulturnych zariadeni a vo vacsich mestach, ktore bez dotacie a prenajmov len velmi tazko prezivaju a aj preto sa urcite nemame clenovia zavodneho vyboru hanbit, ako ste to precitali v Podbrezovane, ako sme so zavodnym klubom hospodarili, ale urcite este budu aj v ramci diskusie ostatne otazky ci o Bielej Medvedici alebo aj o zavodnom klube.
Nesplnenym bodom uznesenia vlanajsej konferencie bol predaj hotela Biela Medvedica. Uz samotne hlasovanie o predaji hotela skoncilo velmi tesne, ale najvacsi dovod nezrealizovaneho predaja bola nerealna predajna cena. Nerealna z tohto dovodu, ze zariadenie, ktore je v prevadzke 15 rokov a za poslednych 9 rokov nebola do neho vlozena ani jedna odborarska koruna, jedine co si zariadenie zarobilo samo na seba. Nasa zakladna organizacia prebrala pioniersky tabor Bystra v januari 1992 roku. Od 1985 do 1992, za tych sest rokov prevadzkovania bolo zariadenie v ubohom stave a precitam aspon niektore zavady, ktore su zaevidovane v preberacej inventure a k tejto inventure som sa dostal pred par mesiacmi. Takze ani ja som o tom nevedel, co sa prakticky v roku 1992 preberalo. Boli zatecene stropy na poschodiach, na chodbach v kupelniach, vyduta dlazba, vypadane dlazdice, zariadenie izieb bolo vo velmi zlom stave, pri vacsine izieb boli poskodene socialne zariadenia, nefunkcna cisticka odpadovych vod, kde este v roku 1993 bol prikaz generalneho riaditela na jej dokoncenie, no ani doteraz cisticka nebola dokoncena. Dalsie skryte zavady, ktore sa objavili neskor, to ani nehovorim, vodovod a kanalizacia. Kazdy na zaklade uvedenych skutocnosti si moze urobit skutocny obraz o spominanom zariadeni. Teraz je vylozene na nas, aby sme rozhodli, ako s Bielou Medvedicou dalej. Dufam, ze zmeny, ktore sa urobili vo vedeni, pomozu k lepsiemu. Len chyba jedine, a to su peniaze na rekonstrukciu a urcite sa k tomu vratime v diskusii. Zaverom len tolko, po jedenastrocnom hladani miesta nas, odborarov, v spolocnosti dokazme vlade a zamestnavatelom, ze aj my odborari so svojimi rodinami chceme zit dostojny zivot bez stresov a nervozity.

<<<

Slavomir Stromko, podpredseda ZV OZ KOVO

- Dalsim bodom je informacia o priebehu kolektivneho vyjednavania pre rok 2001.To je ta najpodstatnejsia cast nasho diania, ktorej by bolo potrebne venovat najvacsiu pozornost. Vcera bolo stretnutie zavodnych vyborov v Hlohovci.
Co sa tyka tej akcie, ktora bola v Hlohovci, zucastnili sa jej vsetci, ktori su vo zvaze hutnickej sekcie, t. j. vyssia KZ, ktora plati aj pre nas, boli to zavodne vybory. Od nas, az na dvoch – troch, bol cely ZV. Vsetci zucastneni informovali, aky priebeh kolektivneho vyjednavania v podnikoch je. Podmienky vyjednavania su tazke vo vsetkych podnikoch – okrem nas Ziar nad Hronom, Hlohovec, Istebne, Povazsku Bystricu a Kovohuty Krompachy. Podmienky na kolektivne vyjednavanie su zlozite, ale jednu vec musim povedat aj ja. Je velkym paradoxom, najvacsim problemom su podniky, kde su najlepsie hospodarske vysledky. Pretoze podnik, v ktorom su vacsie problemy, jeho zamestnavatel skor suhlasi s navrsenim, ako tu bolo spominane ... Bolo tam povedane viac postrehov. Bola tam jedna dobra myslienka, aby sme sli do spolocnych akcii a presadili zaujmy, ktore sa tykaju nas vsetkych, aby sme presadili ten narast, ktory rodiny potrebuju.... V buducnosti by tie akcie mali vyzerat asi tak, ze vzhladom na strach o zamestnanie, opodstatneny ja si myslim, zucastnovali by sme sa navzajom protestnych akcii, poviem priklad, ked bude protestna akcia u nas, podporia ju a pridu spominani kolegovia odborari zo vsetkych podnikov a budu presadzovat nase poziadavky a nasi zamestnanci nemusia mat obavu, ze ich niekto bude identifikovat a hladat tym alebo tym sposobom, kto sa tohto zucastnil. Tato myslienka mala podporu vsetkych zucastnenych, je velmi dolezite, aby sa ujala v praxi a aby sme ju podporili a urobili vsetko pre to, aby sme nieco dosiahli. Pretoze jedna vec je protest proti vlade a druha vec je poziadavka, ktoru si musime presadzovat tam, kde sme zamestnani a kde odvadzame pracu. Pretoze cena prace stupa tak, ako vsetko ostatne, len nie je ochota akceptovat tuto poziadavku.

<<<

Terezia Durikova, clenka predsednictva Rady OZ KOVO:

- Ked pocujem Horehronie, tak po deviatich rokoch prace v odboroch mam pocit, ze sa na Horehroni nic nezmeni a bodaj by som sa po tejto konferencii presvedcila, ze tomu tak nie je. Chcem vam povedat, co som prezila vdaka tzv. mentalite alebo tomu, ze sa vraj ludia na Horehroni boja. Uvediem priklad Mostarne Brezno a Strojarni Piesok. Tam som pocuvala od zaciatku, ked sa dostal majetok do ruk – konkretne v Mostarni - bol majetok v rukach byvaleho statneho podniku, ze ked sa nechaju vsetky dlzoby v tej byvalej spolocnosti, podnik zacne zit a ludia musia pre to urobit vsetko, vratane toho, ze som tam bola pozvana na zavodny vybor a vycistili mi zaludok, ako som si mohla vobec dovolit povedat, co sa tam deje. Takze v poriadku, stichlo to, pripravilo sa vsetko tak, ze sa urobil tunel a vznikla Mostaren Industria. Ked som na rokovani s vedenim povedala, ze je to cisty tunel, ktory zaplatim ja, moje deti a vsetci ostatni, bolo povedane, ze je to pre dobro horehronskych podnikov. Po necelom polroku v Mostarni Industria sa uz znovu neplatilo ludom , nehovoriac o mzdach, ktore sa neplatili predtym a vtedy urobili dalsi tah. Radovi ludia, ktori sa na Horehroni boja, urobili to, ze 30. maja (ked som sa hnala zo Ziliny autom do Mostarne, aby som to aj s pravnikom zastavila), podpisali sami vypovede voci firme a uzatvorili pracovnu zmluvu s novou firmou, ktora nemala absolutne nic k dispozicii, aby ich mohla platit. Znovu bolo povedane, ze sa nemame do toho pliest, pretoze je to v rezii ludi a ti su ochotni urobit kvoli zamestnaniu vsetko. Ked som nastupovala pred deviatimi rokmi do odboroveho zvazu KOVO, bolo ich 1800, dnes je ich 300. Boja sa. Otazka Piesku. Vedome to hovorim o Horehroni, pretoze si myslim, ze to ohananie sa, ze vy ste jediny zivy podnik, nepomaha ani tym ostatnym. Pozeraju sa na vas ako na cosi, co ak zamava Horehronim, tak nieco dokaze, ak nie, tak vsetci ostatni vlastne neurobia nic, pretoze nikdy nemohli nic a znovu nic nemozu. Ak niekto moze, tak pracovnici zeleziarni. Piesok – bola som pri tom, ked sa podnik predaval partii Skropek, Jagercik a spol. Vtedy bolo dokonca povedane, ze zachranili zamestnanie na Horehroni. Mali zavazok z kupnej zmluvy 650 ludi. Po necelom roku ich bolo 300 a my blbci v Narodnom urade prace sme im este odsuhlasili na 300 ludi cez 8 milionov korun na to, aby sme im zachranili pracovne miesta. Dnes ich je tam 130. Nebudem pokracovat Slovpumpom Zavadka a druhym tunelom - Zlievarnou Hronec....

<<<

Emil Machyna, predseda OZ KOVO:

- Je velmi zle, ze v regionoch ako je Orava, Horehronie , Kysuce, su podniky, ktore prosperuju a doslova vydieraju ludi, ktori v nich pracuju. Plati take krasne heslo:” Ak sa ti nepaci, nech sa paci”. Mame tu vela ludi, ktori chcu pracovat a vy budte stastni, ze pracujete za to, co tu dostavate. Lenze aj ta druha strana musi vidiet, ze ked ludia chcu robit, dat svoju invenciu, napad do tej roboty, musia byt zabezpeceni. Bez toho to nejde. Kto sa nestara o veci verejne, nestara sa o seba. Neplati ani to, ze ak budeme tlacit na mzdy, pojdeme do velkych cisel, podniky jednoducho padnu a bude sa prepustat. Prepusta sa aj tak. My sest rokov nebojujeme, co sa tyka ostrych strajkov, ze by sme zablokovali podniky a povedali zamestnancom dost! Napriek tomu firmy padaju, zivotna uroven klesa. Vytvarame perfektny priestor pre vlady, ze mozu slusne vladnut a pre podnikatelov, ze mozu solidne podnikat. Nie je to tak. Podnikaju solidne, ale do vlastnych vreciek. To je pravda, niektori likviduju podniky, ale to nie je vas pripad...

.... my zatial cusime. Hovorime, je zla situacia, je problem, chceme, aby ludia boli zamestnani. Povedali sme, ze s nejakym narastom cien suhlasime, lebo aj v energetike, aj na zelezniciach, aj v doprave pracuju tiez ludia, pretoze mame tam 120 tisic clenov, hovoria - nam nieco dajte, lebo nam hrozia tiez prepustanim . Jednoducho sa to neda a musime ist aj my s narastom, isli ceny energii, plynu hore, dolar siel neumerne hore, ovplyvnuje to ekonomiku a je treba. My hovorime, ano, nieco treba dat, ale musime vyzadovat. Zamestnavatelia musia zvysovat mzdy minimalne o vysku inflacie. A vlada musi riesit dane. Ak zvysi danove pasma vo vyske inflacie, ak zvysi odpocitatelne polozky a ak zabezpeci rast socialnych davok, myslim si, ze dosiahneme to, co potrebujeme.

... mozno zvolime ine formy a mozno vyclenime, uvazujeme nad tym a ja si myslim, ze to spravime, 50 milionov korun na to, aby sme uz teraz stavali ozaj blokacie, ktore poskodia ekonomiku v jednotlivych podnikoch a ja som presvedceny, ze to spravime. Ked treba, zablokujeme Volkswagen na jeden den a dari sa im velmi slusne, maju platy 22 tisic mesacne a viac, ale zase dodavka tovarov je ozaj na minutu, na hodinu, tak to sposobi velmi vazny problem u strojarov. Som presvedceny. A dalsie firmy, ktore mam vytypovane. Viem, ze sa dohodneme, a to iste spravime aj u hutnikov. A mozno aj vo vasom podniku. Mozno zablokujeme na tri dni, na co mame pravo v ramci kolektivneho vyjednavania, ak sa nedohodneme, aby sa spamatali, ze ti ludia, ktori tu robia a chcu robit, slusne robia a chcu pomoct, ale chcu aj oni za to nieco, aspon tych desat percent... A taketo pravo mame. Len treba teraz ist medzi ludi a presvedcit ich, ze toto pravo je a treba zabojovat. A presvedcime sa mozno navzajom spolocne a skusime to. Mozno k vam pridu ludia zo Ziaru, mozno z Krompach, kde sme si uz vyskusali, ako je to s protestmi a so strajkami, pridu sem a pomozu. A vas poprosime, aby ste aspon ticho suhlasili, ci to chcete, lebo jedna sa o vas. A dokonca sme uvazovali nad tym, ze kupime kazdemu masku. Je cas karnevalov, plesov, aj maskarnych, kazdemu dame tu nasu vestu modru a budeme vyzerat vsetci rovnako...

Podobne akcie sme mali trebars v niektorych podnikoch, zoberiem OTF Orava. Tam tiez manazment povedal, ked budeme robit protesty, zle pojdeme, podnik padne. Vlieklo sa to dlhe roky. My, ako odbory, sme dali podnik do konkurzu len preto, aby sme zlych majitelov dali prec. A tiez nechceli vyplacat zmluvy, tak sme sa nahnevali, zablokovali sme administrativnu budovu a povedali, ze nikto odtial nevyjde von, pokial peniaze nebudu na stole. O piatej sa uz rozdavali peniaze kazdemu do ruky, lebo inak by boli spali tam vsetci. Cize su cesty. Podobne Kysucke Nove Mesto. Pan riaditel Jezik povedal, ze ak budete protestovat a vyhodili nas z podniku von... Ja to iste v Kysuci som isiel a hovorim, vyneste ma. Nie som az taky lahky, takze skuste ma odniest. Keby ma neboli presvedcili kolegovia, tak ma ochranka vynasa. Ale nie je lepsia reklama ako zbity a vyneseny odborar. Takze niekedy treba postupit aj taketo riziko a ist aj do takych veci, aby si ludia uvedomovali, ze treba bojovat... ale dopoviem o tej Kysuci. Na druhy den ma cakalo osemsto ludi na vratnici. Povedali, ak vas nepustia, vratnica tu nebude. Isli sme pred budovu a z vysky platu, styroch alebo piatich percent, ktore navrhovali, bolo dvanast. A teraz, ked pridem, pan riaditel caka na vratnici: “Dobry den pan Machyna. Tento rok sme sa dohodli trinast percent narast mzdy - nie je problem.” Prepustaju ludi – osemsto mali prepustit teraz . Nepodarilo sa vsetkych zachranit, lebo my, odbory, nevytvarame pracovne miesta a nedokazeme ich ustrazit, ak jednoducho nie je praca, podnik skonci, nemame tu silu, aby sme to udrzali, to jednoducho nejde. Prajem vsetkym, uprimne, zamestnavatelom, ktori slusne podnikaju, aby sa im darilo, lebo tym padom sa moze darit aj nam, odborom a zamestnancom.

... mozno sa nam v juni podari znizit tie dane, ak nas ludia trosku podporia. Chceme robit dalsie kroky. Ideme zablokovat hranicne prechody. Robili sme teraz protest v Bratislave neohlasene. Dostal som list od pana Pittnera, ministra vnutra, ktory povedal: - Pan Machyna, pozor! Ked chcete toto robit, ste zodpovedny zato a budeme voci vam vyhodnocovat sankcie. Ak spravite blokaciu tych hranicnych prechodov, tak policia vas odtial vytlaci.” Tesim sa. Tesim sa na policiu, ze nas bude vytlacat von z hranicnych prechodov, lebo neviem, ako politik, ci minister, premier alebo hocikto vysvetli tomuto narodu, ze su tu ludia, ktori chcu, aby boli vytvorene pracovne miesta, aby pracovali a chcu, aby zivotna uroven neklesala. Niet takeho politika, aby to vysvetlil. Niet, a pocitam, ze verejna mienka bude na nasej strane. Podobna situacia je v Bratislave. Dostali sme pokutu tridsattisic korun za ten neohlaseny pochod. Ja hovorim – fajn. Keby sme ich aj hned zaplatili, este mame jednanie, tak minuta sotu v televizii stoji okolo sto az stopatdesiat tisic korun. Boli sme vo vsetkych televiziach, vo vsetkych novinach, bola to super lacna reklama. Za tridsattisic, perfektne. A povedali sme panovi primatorovi. Pan primator, rozvesiame plagaty po celej Bratislave a ak dostaneme pokutu, vieme si predstavit aj ineho primatora, ktory pokuty odborarom nedava zato, ze protestuju za mzdu a za zamestnanost. A budeme robit vsetko preto, aby o rok a pol bol iny primator, ktory sa bude k ludom, ktori chcu zmenit stav, ktory tu je, ovela lepsie spravat. Takze mozno aj on zvazi, ci ta pokuta je primerana alebo nie.

...my sme sa rozhodli na tom vyjednavani v Hlohovci, ze nezoberieme tu ponuku, ktoru dali zamestnavatelia, budeme trvat na tej svojej, co je uroven 10 - percent rastu miezd a aj tarif a ideme robit kroky a protesty na to, aby sme to dosiahli. A tu treba uz vasa podpora. Cize, ak suhlasite s tymto aby vasi kolektivni vyjednavaci to nebrali, tak musite povedat – ano. A treba prijat take uznesenie, ze trvate na svojich poziadavkach a zacneme pripravovat aktivity. A urcite pridem aj ja medzi vas, a to nielen na konferenciu, ale urcite pridem aj do podniku – medzi ludi, mam na to pravo zo zakona, pridem. Aj napriek tomu, ze by ma niekto chcel vyhodit, pridem a nepridem sam, urcite zoberiem aj televizne staby, aby videli, akym sposobom sa riesi zakon.

... ja som bol vcera velmi rad, ze vybory zakladnych organizacii vsetkych podnikov hutnickeho priemyslu suhlasili s tym, ze sa pokusia ist do takychto protestov a takychto akcii. Lebo, poviem vam pravdu – lame sa chlieb. Ak tento rok sa nam nepodari, aj tlakmi, ci uz u strojarov alebo hutnikov vyjednat narast, dohodnut tie zavazky, ktore platia, tak na dlhe obdobie si zablokujeme hocijake solidne vyjednavanie. Hocijake, a nedosiahneme mozno ani to, co teraz zamestnavatelia navrhuju. Lebo oni vedia, ze ak nie je sila, nedaju ani korunu naviac a pritom si myslim, ze by mali dat a je to ich povinnostou. Kto chce podnikat, napr. v Taliansku, tak musi minimalne dat vsetky tarify, ktore su dohodnute medzi odbormi a zamestnavatelmi. Musi dat, lebo kto ich neda zo zakona, podnik sa rusi. Lebo hovoria, nechceme tu vytvarat ludi, ktori budu pracovat a su chudaci. Ak podnikatel chce podnikat, je to jeho moznost – nie povinnost. Tu moznost ma len vtedy, ked splni take a take podmienky.

...povedali sme si nekoncime, ideme dalej. Ci sa to podari – neviem, zalezi na ludoch, ale my do toho pojdeme, zablokujeme hranicne prechody a ideme blokovat firmy, ktore nieco znamenaju, podnikaju. A ideme dalej – mozno spravime hodinove vystrazne protesty, ale nie v podnikoch, lebo tam je strach velky, tam to este nedokazeme zmenit, mozno na namestiach. Mozno fakt pozveme ludi na namestia, mozno aj tu k vam do vasho mesta, a vyzveme aj nezamestnanych a dalsich, z celeho Horehronia – “Podte a povedzte svoje nazory...”, lebo v tom dave sa to skryje a mozno a to urcite vyclenime na to velke peniaze, aby sme to dokazali, lebo bez tych penazi to jednoducho nepojde. Jedna velka akcia v Bratislave stoji nie stotisic, ale milion a viac, takze tie zdroje, ktore idu od vas z toho 1 percenta, su na to a myslim, ze je to super investicia. Ak dnes dohodneme 10 percent zvysenie miezd, tak mesacne je to 1000 Sk a vy platite jedno percento – mozno sto, je to 1:10... ale musime to dosiahnut. A na to su odbory. Rakusania, mali sme teraz jeden seminar ohladne majetku a vyuzivania, maju zhruba pol az tri stvrte roka financne zdroje na strajk. Nestrajkovali – lebo vlada a zamestnavatelia sa ich tak boja, ked vedia, ze pojdu, ze vedia tych ludi zaplatit a ze to dokazu. Ale ak zistia, ze nemame peniaze, jednoducho bez penazi ziadna muzika, ani strajk nie, to uz ludia musia byt strasne nahnevani.
V Martine uz nespravime nic, firma skoncila, aj ked sme protestovali, ale islo sa neskoro, malo sa ist vtedy, ked bol ovela lepsi cas, ked sa dalo nieco zmenit. A dnes je cas u vas zmenit veci a treba ist. Postupne, mozno pojde 50 ludi, mozno pojde dalsich 500 z ineho podniku. Ale vas aspon poprosim, ak sa rozidete medzi ludi – povedat im: “... dnes je situacia zla, robia si z nas dobry den, ludska dostojnost neznamena absolutne nic. Ideme za tieto veci bojovat!” a vas vsetkych prosim, aby ste to povedali tym ludom, ktori su dolu, aby, ked mozno novinari pridu a budu vychadzat z fabriky, ked sa budu pytat, ze co tu robime, aby ste im povedali jedno ... suhlasim, lebo bojuju za mna. Nic viac. Aby aspon takato odvaha sa nasla. Potom urcite sa to podari a potom urcite presvedcime aj dalsich na tej dielni, ze budu mat ochotu ist, lebo je tu urcity priklad. Verte mi, aj ja mam strach. Vy mozno strach, ze stratite zamestnanie, ja mozno ze zivot. Lebo po tej akcii, ked som v Martine vykrical tych zamestnavatelov z Horehronia, z Martina a dalsich, ze vedu podniky do upadku a ze aby si davali dalsi podnikatelia na nich pozor, ked budu pocut ich mena, aby boli velmi opatrni, tak som mal telefonaty – a prave tu odtial z Horehronia, ze aby som na Horehronie nechodil, lebo mam auto a ze mozem zle dopadnut.

...myslim si, ze treba podat staznost, to mozeme urobit my, lebo predsa na nas sa nemozu tak vrsit ako na vas, ja poviem, ze som sa to do dozvedel na konferencii, podam to ja, potom to moze ist pred sprostredkovatela. Sprostredkovatel si sadne a dohaduje veci v ramci navrhov a moze odporucat, co sa moze prijat. Ale ak jedna zo stran nesuhlasi, rokovanie pred sprostredkovatelom sa skonci a potom je moznost – zamestnavatel ma moznost dat vyluku, cize moze povedat, nerobi sa a posle vas domov a prinalezi vam 50 percent mzdy, alebo druha strana moze povedat, ze ide do strajku, kedy je potrebne splnit tiez niektore nalezitosti. Musi byt suhlas viac ako 50 percent clenov, podpisy, mena... Su rozne ine formy, protesty, zhromazdenia, blokacie niektorych casti. Ja, ked som hovoril o protestoch, nehovoril som hned o strajku. Ten pripravit je velmi vazna a dolezita vec, priprava niekedy trva pol roka, rok, stoji to vela financii. Strajk, ktory by nebol uspesny, nerobime. Nemozeme si dovolit vyhlasit, ze tu bude zajtra strajk, ze sa dohodneme, ze ludia zajtra nepridu do prace a 80 percent ich do prace pride. Taky strajk nespravime. My musime byt isti, ze ti, ktori to podpisu do strajku aj pojdu. Preto sa niekedy zda, ze ideme malo razantne do akcie, my by sme aj chceli, ja by som bol strasne rad, keby bol na Slovensku aspon hodinovy generalny strajk. Konecne by to zahybalo aj zamestnavatelmi aj vladami, ktore tu boli, ale jedno je vyhlasit a druhe zrealizovat. My mame pripravene v suvislosti s vyssou kolektivnou zmluvou – neverim totiz, ze v tejto atmosfere, ktora tu je, ze okamzite by sa dali robit akcie aj u vas. Postupne mozno ano. Chceme vsak robit najskor vonku v suvislosti s vyssou KZ a tam chceme ludi zo vsetkych podnikov. Prva bude mozno blokacia vstupov na jeden den. A mozno od vas pojde predseda s podpredsedom a pojdu z inych podnikov, mozno 800 az 1000 ludi. U vas bude stacit, ked nas podporite a mozno tym, ze si napichnete koliesko, cim podporite vyjednavacov. Ja vam poviem to, co sa stalo vo Volkswagene. 80 percent ludi malo nalepeneho toho mravca, kde je zarobok vyse 20 tisic. Pan Uhrik si ma zavolal a hovori: “Pan Machyna, dufam, ze u nas sa strajkovat nebude.” Hovorim, pan Uhrik, nevylucujeme, ak sa nedohodneme, ste predsedom Zdruzenia strojarskeho priemyslu, takze konajte. Nerobte nic, do troch dni sa KZ podpise. Obisiel zamestnavatelov a do troch dni sme KZ podpisali, nestrajkovali sme, iba sme si nalepili mravcov na pracovne odevy. Ak pojdeme do tuhsich veci, prideme sem, mozno nie do fabriky, sadneme si do restauracie, budeme sa radit, ako budeme uspesnejsi. Vy nam poviete, aka je situacia a co sa da robit. O vsetkych krokoch vas budeme informovat letakmi, ktore si kazde rano najdete na vratniciach. Taketo formy chceme zvolit. Mame pripravene aj dalsie kroky, ale to uz nie je blokacia ciest a hranicnych prechodov, ale to su ovela tvrdsie. Spomeniem aspon jeden priklad – kolegovia v Dansku robili protest tak, odblokovali cele mesto od elektrickej energie na cely den . Spravili to dvaja ludia. Boli vyhodeni z roboty, ale danski odborari im zaplatili tolko penazi, kolko by zarobili do konca zivota. Bola to super lacna zalezitost, lebo jeden strajk stoji omnoho viac. Mozno keby sme dali ludom po dva miliony, aby zablokovali elektriku v niektorom podniku na cely den, garantujem vam, ze by to spravili, lebo do konca zivota by do roboty nesiel a mal na ucte dva miliony. Aj tu by sa mozno za tie dva miliony nasli, ale to som hovoril ako priklad a nemusi sa udiat.