ZP a.s. NEWS

...ako primator Banskej Bystrice som hrdy na to, ze

Zeleziarne Podbrezova su vyznamnym podnikom v regione...

Primator mesta Banska Bystrica - Ing. Jan Kralik, dna 14. juna 2001 v sprievode generalneho riaditela ZP Ing. Vladimira Sotaka a riaditela pre kapitalovy rozvoj Ing. Ludovita Ihringa, navstivil stary a novy zavod, prezrel si nase hutnicke muzeum a sportoviska, kolkaren a golfove ihrisko na Taloch. Pri rozlucke nam povedal:

zela0113.jpg (29390 bytes) - Videl som novy a stary zavod, modernu stvordrahovu kolkaren a navstevu koncim v prekrasnom prostredi Talov. Ako Horehronec som predtym poznal zeleziarne, ale s takou kultivovanostou a s prezieravostou, s akou robia podbrezovske zeleziarne svoju politiku, som sa na Slovensku stretol po prvykrat, stretavam sa s tym len na svojich zahranicnych cestach. Po dnesnej navsteve ovela lepsie chapem vystupenia generalneho riaditela, pretoze skutocne vidim, ze nielen vyrobny program, ale aj vsetko to – co suvisi so zivotom tohto regionu, davaju zeleziarne do poriadku. Ponukaju regionu sportove a kulturne vyzitie nielen pre vlastnych zamestnancov, ale aj pre tych, ktori tu ziju, ako aj pre tych, ktori sem prichadzaju za sluzobnymi cielmi, alebo za turistikou. Zeleziarne som poznal inak, paci sa mi zmena kolkarne, zmena muzea, to co sa udialo s priestorom vstupu do stareho zavodu – dnes je to uzavrety kompaktny celok, kulturne vystavany a zrekonstruovany. Sposob, akym prezentujete tradicie, alebo vas vztah k historii, to dnes clovek malokde najde. A skutocne, tak ako sa hovori - kto si nevazi svoju historiu, nebude mat ani buducnost, a to, co som dnes videl - znamena, ze Zeleziarne Podbrezova a.s. aj s rozostavanymi akciami, maju pred sebou velku buducnost.

Chcem odkazat tym, ktori mozno s nedoverou pozeraju na dianie na Taloch, ze si myslim, ze nemaju pravdu a mali by verit generalnemu riaditelovi, lebo ako som povedal – presiel som svet. Nie, ze by sme sa chceli po niekom “opicit”, ale musime si uvedomit, ze nasa generacia buduje hodnoty pre nove tisicrocie. Kedysi nasi predkovia zacinali na Cervenej skale s nejakou pecou, ktora bola na vysku cloveka, vystacili s jednoduchymi koloniami, kde v obydliach – jednej miestnosti byvali, varili a vykonavali hygienu. Tretie tisicrocie je absolutne o inom. O tom, aby sme sa ocitli aj v prirode, aby sme vedeli podporit aj ducha, i svoju fyzicku silu, aby sme mali vztah k prostrediu aj cez kulturne a sportove aktivity.

A na zaver – “ klobuk dolu”, co ste tu dokazali za obdobie, co som tu nebol. Nikdy by som nebol povedal, ze za osem rokov sa da tak vela zmenit.

Zaznamenala V. Kukolova

<<<

Riaditel Produkcneho domu Forza Jan Kovacik navstivil nasu spolocnost. Pri prehliadke Hutnickeho muzea ZP a.s. povedal: - Pochadzam z Cierneho Balogu. Som fascinovany tym, ako to tu funguje, co z toho srotu v konecnej podobe vyjde. Odchadzam odtialto s velmi dobrym dojmom nielen zo samotnej vyroby, ale kedze som si prezrel aj vase sportove arealy, ja ako clen dozornej rady Dukly dokazem posudit, ze takymi sportovymi podmienkami ake tu mate vy, sa nemozu pochvalit hociktore prvoligove druzstva na Slovensku.

Text a foto O. Kleinova

<<<

Nevedeli sme sa dockat...

povedali dochodcovia na svojom prvom stretnuti

Predstavenstvo Zeleziarni Podbrezova a.s., v snahe napravit chybu Zavodneho vyboru OZ KOVO, ktory na oslavy 160. vyrocia spolocnosti neprizval vsetkych byvalych zamestnancov zeleziarni, zorganizovalo pre nich 20. juna 2001 v dome kultury - slavnostne stretnutie.

Organizator podujatia pripravil pre skor narodenych zeleziarov zaujimavy program, v ktorom nechybala prehliadka stareho i noveho zavodu, hutnickeho muzea, v dome kultury boli pre nich pripravene spomienkove darceky, slavnostny obed a stretnutie s Predstavenstvom ZP a.s. – predsedom Ing. Vladimirom Sotakom, podpredsedom Ing. Ludovitom Ihringom, clenom Ing. Vladimirom Zvarikom a clenom dozornej rady Ing. Pavlom Simom.

V slavnostnom prihovore predseda predstavenstva Ing. Vladimir Sotak privital pritomnych a v uvode povedal: “Pri nahodnom stretnuti s byvalym zamestnancom zeleziarni som sa dozvedel, ze urcita skupina dochodcov nebola pozvana na oslavy 160. vyrocia spolocnosti. Nechcel som tomu verit. Po prevereni vyslo najavo, ze na oslavy nebolo pozvanych 650 byvalych zamestnancov zeleziarni. Vazeni dochodcovia, ospravedlnujem sa za to, ze sme vo vedeni nevedeli, ze system, ktory tu bol vybudovany - dalej pokracoval a Zavodny vybor OZ KOVO rozhodoval o tom, kto bude pozvany na stretnutia dochodcov a kto ma bezplatny narok na dychovu hudbu. Zaroven sa musim ospravedlnit vsetkym tym, ktori sem nemohli prist, alebo uz nestihli, ze neboli pozyvani na aktivy dochodcov. Nie je to pekne. Som presvedceny, ze sa to uz nezopakuje. Budete pozyvani na stretnutia dochodcov, na ktorych mate ako byvali zamestnanci svoje miesto a informovani o zivote zeleziarni. Budeme dbat na to, aby spolocnost mala informacie aj o byvalych zamestnancoch - dochodcoch, ktori dali tejto spolocnosti vela rokov zo svojho zivota a pomohli zeleziarnam dostat sa medzi spickovych vyrobcov ocelovych bezsvikovych rur vo svete.” Vo svojom prihovore pokracoval starostlivostou o zamestnancov Zeleziarni Podbrezova a.s.: “ Aj ked predstavenstvo v roku 2001 nepodpisalo kolektivnu zmluvu, musim povedat, ze zabezpecuje pre svojich pracovnikov vacsie istoty, ako garantuju kolektivne zmluvy. Nasi zamestnanci maju od 1. januara v porovnani s minulym rokom zvysene mzdy o osem percent, v tomto roku vzhladom na dobre hospodarske vysledky predstavenstvo rozhodlo vyplatit aj velkonocny plat, mimo uvedeneho kazdy dostane dovolenkovy a vianocny plat. To potvrdzuje, ze starostlivost o zamestnancov je to najdolezitejsie, co musime robit, pretoze bez ludi nemozeme vyrabat a uvedomujeme si, ze zivot kraca velmi rychlo. Musime sa starat aj o mladu generaciu, aby do zeleziarni kazdy rok prichadzali novi ludia, ktori budu v tych vysledkoch, ktore Podbrezova dosahovala a dosahuje, nadalej pokracovat, pretoze tato zelc0113.jpg (37452 bytes) spolocnost, je najvacsim garantom zivotnej urovne na Horehroni.” V zavere svojho prihovoru generalny riaditel potvrdil ciel – dalej rozvijat spolocnost, udrzat zamestnanost v regione a realizaciou novych vyrobnych programov a kapacit ju este zvysit. Vyjadril potesenie, ze vidi ludi po sedemdesiatke – osemdesiatke, ktori prijali pozvanie a prisli si zaspominat na svoju pracovnu aktivitu, stretnut byvalych spolupracovnikov, a zazelal im vela zdravia na zasluzenom odpocinku.

Za prijemne prezity den medzi zeleziarmi podakovala za vsetkych pritomnych dochodcov Sarlota Benkova. Stretnutie skoncilo kulturnym program, v ktorom vystupili spevaci, hudobnici a tanecnici folklorneho suboru Urpin z Banskej Bystrice a ludovy rozpravac Jozo Hronec Horehronec.

-vk-

Ako sa vam pacilo na slavnostnom stretnuti

Sarlota BENKOVA z Valaskej

- Velmi milo ma prekvapilo pozvanie Predstavenstva Zeleziarni Podbrezova a.s., na toto slavnostne stretnutie byvalych zamestnancov, nakolko som uz dvadsatosem rokov na dochodku, hoci som si neplatila odborarske prispevky - chcela som, no nebola som oboznamena pri odchode do dochodku s tym, ze si mozem platit udrziavaciu znamku, a tak som vlastne stratila priamy kontakt s firmou. V zeleziarnach som zacala pracovat po tragickej smrti manzela, nakolko som vychovavala osem deti z toho pat maloletych a tych penazi bolo malo. Od roku 1961-1973 som pracovala najprv vo “fitingu” starej rurovne, potom v oceliarni a koncila som v stripovacej hale. Zeleziarne boli pre moju rodinu zivitelom, nakolko po mne v nich urcity cas pracovali synovia Mikulas a Juraj. Zostala im verna dcera Maria a syn Jan, ku ktorym sa pridali vnukovia Milan a Jan.

Zaverom chcem zeleziarnam a ich zamestnancom, zvlast generalnemu riaditelovi, ktoreho hoci nepoznam, ale pocula som – ze je to dobry odbornik a clovek, popriat dalsie prosperujuce roky a vela zdravia. Este raz vam velmi pekne dakujem za pozvanie.

Ludovit PIVARCI z Michalovej

- Na dochodok som siel predcasne – v roku 1995, ked som ochorel a bol som uznany na plnu invalidnu. Mam uz sestdesiatdva rokov a paci sa mi ta valcovna rur, zelena trava okolo nej. Som velmi rad, ze mozem dnes byt medzi vami.

Emil SOLTYS z Dolnej Lehoty

- Zacal som robit v roku 1958 a robil som v zeleziarnach az do roku 1990 a to v jednej prevadzke - v udrzbe a tej som bol verny. Som na takomto stretnuti po prvykrat za desat rokov, co som na dochodku, je to slusne, ze ste nezabudli na nas, aj ked nie sme odborari. Potesil nas program, vsetko bolo primerane, som velmi spokojny.

Matilda KOSCOVA z Jasenia

- Odrobila som tridsat rokov – v katine v rurovni v starom zavode a potom na novom zavode. V dochodku som uz desat rokov. Na dochodku sa venujem gazdovstvu a na dnesny den som sa tesila. Je to pekne, ze nas zavolali a nabuduce, ak budem moct, pridem urcite.

Pavel RUSNAK z Brezna

- Robil som v nastrojarni – v chromovni. Zeleziarne sa stali nadhernym modernym zavodom a ja som velmi rad, ze som sa mohol na ne este pozriet. Vdaka tym, ktori ma pozvali, vdaka ludom, ktori sa zasluzili o krasny vzhlad fabriky. Je to jedina fabrika na Horehroni, ktora este zivi “spustu” ludi, rodin, prakticky cely Horehron.

Stefan LÖRINCZ z Behiniec pri Tornali

- Citil som sa tu vyborne. Poznal som niektorych byvalych spolupracovnikov - robil som v udrzbe, v pretlacovni rur a v starej rurovni. Do dochodku som odisiel v roku 1991. Som az velmi spokojny, dlho som sa tesil na tento den.

Anna CIPIKOVA z Jasenia

- Na dochodku som uz sest rokov. Robila som dvadsatjeden rokov v taharni rur 1, v profesii - rovnacka rur . Bola som s ostatnymi zaujemcami pozriet zavod, je tam pekne, cisto, velmi sa mi to pacilo a zelam vam vsetkym, aby sa vam darilo aspon tak, ako doteraz

Jozef LONGAUER zo Zlatych Moraviec

- V zeleziarnach som robil od roku 1935, zacinal som ako ucen, potom som bol premiestneny na Piesok. Na vojnu som isiel v 1941 a 1946 som sa z nej vratil, a opat som sa zamestnal v Podbrezovej. V 1947 som isiel ku financom, z tade som sa vratil v 1953 a robil som v zeleziarnach az do roku 1985. Zacinal som v energetike – najprv s elektrarni v Lopeji a potom v prevadzke ako majster paro-udrzby. Pamatam si este na fabriku na Chvatimechu, kde sa vyrabali jemne plechy, potom tupozvarovnu – vyrobu rur na Piesku... Sestnast rokov som tu nebol a musim povedat, ze vidiet ten pokrok. Som velmi spokojny, ze vidim, ze zeleziarne sa vzmahaju. Vzdy ma to taha sem a som velmi rad medzi vami. Zo Zlatych Moraviec som prisiel vcera, prespal som u syna a dnes som stastny v tomto mojom rodnom kraji, ktory mi je zo vsetkych najdrahsi.

Zelame nasim byvalym zamestnancom vela peknych dni na zasluzenom dochodku a hodne zdravia.

V. Kukolova+foto

<<<