PODBREZOVAN    19/2001

STRANA 1

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6

Aktuality

<<<

Prihovara sa vam Ing. Vladimir Sotak, generalny riaditel

Teroristicke utoky ostro odsudzujeme

Vazeni spolupracovnici,

urcite nikomu z vas neusli udalosti, ku ktorym doslo v minulom tyzdni v New Yorku a Washingtone. Kazdy normalny a sudny clovek musi tieto reakcie teroristov nesmierne odsudzovat. Zaroven si musime uvedomit, ze hocikto z nas by sa mohol nachadzat na mieste, kde zautocia teroristi.
Za zamyslenie stoji, ze tento druh terorizmu vychadza z nabozenstva, ktore si ludia prisposobili svojim potrebam. Ludia, ktori si takto dokazu prekrutit nabozenstvo nemozu byt normalni, nemozu byt zdravi.

Velmi casto sa v sucasnosti stretavame s otazkou, ake mozu byt dopady teroristickeho utoku na ekonomiku Zeleziarni v Podbrezovej. Teroristicky utok a pripadny vojnovy konflikt bude mat bezpochyby dopad na ekonomiku nielen v Spojenych statoch americkych, ale aj v Europe. Zeleziarne Podbrezova nemozu existovat bez exportu. Nasa spolocnost predava kazdorocne na trhoch USA okolo 12 tisic ton vyrobkov. Vzhladom na obmedzene limity, ktore mame stanovene pre trhy Europskej unie, je trh USA pre nas velmi zaujimavy. Zial aj tieto udalosti sa podpisuju pod to, ze obchodnici uzatvaraju na stvrty stvrtrok tohto roku a prvy stvrtrok buduceho roku mensie objemy. Nas to nuti velmi vazne sa zamyslat nad zamestnanostou, pripravou prace ... do buducnosti.

Rozvoj zamestnanosti v nasom regione potrebuje fungujuca ekonomika bez vojnovych konfliktov vo svete.

Vazeni spolupracovnici.

Ja sa pozeram na teroristov velmi prisnym zrkadlom. Pod terorom ale rozumiem daleko mensie prejavy ludskej nenavisti, zavisti, ako nenavisti, s ktorou sa stretavame v nasom regione. “Chorych” ludi, ktori by najradsej prisposobili svet svojmu vlastnemu rozumu, svojim nenaplnenym ambiciam, je aj v nasom okoli velmi vela. Aby sme ich pocty znizili, musime sa snazit prispievat svojou kazdodennou pracou na svojich pracoviskach. Ludi, ktori maju sklony k terorizmu, musime velmi prisne oznacovat a odsudzovat.

To, co sa stalo minuly tyzden, Predstavenstvo a Dozorna rada Zeleziarni Podbrezova s vedomim moznych dopadov velmi ostro odsudilo. Sme rozhodnuti a pripraveni v akejkolvek forme chranit Slovensko a samozrejme aj zamestnancov nasej spolocnosti pred akymikolvek utokmi.

 Vzhladom na obmedzene limity, ktore mame stanovene pre trhy EU, trh USA je pre nas velmi zaujimavy. Zial aj tieto udalosti sa podpisu pod to, ze obchodnici uzatvaraju na 4. kvartal a 1. kvartal 2002 mensie objemy, co nas nuti velmi vazne sa zamyslat nad zamestnanostou , pripravou praca a pod. do buducnosti. ZP a.s. nemozu existovat bez exportu, a preto akekolvek taketo teroristicke akcie budu mat svoj dopad priamy a nepriamy


<<<

Z preberania certifikatov

Principy je potrebne aplikovat v praxi

Patdnovy Kurz riadenych procesov tvarnenia a tepelneho spracovania, ktory zabezpecila Hutnicka fakulta Technickej univerzity v Kosiciach pre pracovnikov nasej akciovej spolocnosti vyvrcholil 14. septembra slavnostnym preberanim certifikatov. Sestnast absolventov prevzalo osvedcenie o absolvovani kurzu zameraneho na prehlbovanie vedomosti technikov a veducich pracovnikov v oblasti riadenych plastickych deformacii, procesov ochladzovania, riadenych moznosti fazovych transformacii. Profesor Tibor Kvackaj, CSc., garant kurzu, pri odovzdavani certifikatov poprial vsetkym ucastnikom kurzu “aby principy definovane na kurze, aplikovali do praxe”. Vyjadril presvedcenie, ze v Zeleziarnach Podbrezova sa budu vyvijat snahy transformacie novych poznatkov do technologickych procesov. Ucastnikom na zaver podakoval aj Ing. Peter Mlynarcik, veduci oddelenia vzdelavania a rekvalifikacie.

A s akymi pocitmi odchadzali absolventi? Niekolkych sme oslovili a polozili sme im jedinu otazku: Co vam tento kurz dal?

Ing. Pavol DAXNER, vyroba naradia

- Ziskal som sirsi prehlad v danej problematike. Verim, ze v buducnosti budem moct ziskane poznatky uplatnit aj v nasej prevadzke.

Ing. Marian HADZEGA, vyroba naradia

- Tento kurz hodnotim pozitivne, uviedol nas aj s kolegom do problematiky vyroby kotlovych rur. Za nevyhodu povazujem, ze sme sa kurzu zucastnili len pocas dvoch dni. Do buducnosti uvitame pozvanky na podobne kurzy.

Ing. Maria ULBRICHTOVA, odbor riadenia kvality

- Od cias co sme chodili do skoly uplynulo uz niekolko rokov a preto si myslim, ze je dobre trochu si oprasit aj teoriu. Aj k novym poznatkom, k novej literature nie je mozne sa len tak dostat. Bolo to pre nas velmi prinosne a dostali sme sa aj k novym programom, ktore sa tykaju tepelneho spracovania.

Ing. Viliam FUR, valcovna bezsvikovych rur

- Zopakovali sme si, co sme sa naucili v skole, uvital som, ze po prvykrat sme sa stretli s kurzom takehoto rozsahu. S jeho priebehom som bol velmi spokojny.

Ing. Adrian MOJZIS, valcovna bezsvikovych rur

- Uvital som moznost zucastnit sa tohto kurzu, kde som mal moznost prehlbit si vedomosti a poznatky, ktore som ziskal pocas studia na Hutnickej fakulte v Kosiciach.

Ing. Milan MUTIS, veduci valcovne bezsvikovych rur

- Poznatky ziskane v kurze plne vyuzijem v praxi, nakolko inovujeme vyrobu rozsirujeme kapacity vo valcovni rur o vyrobu kotlovych rur. S uvedenou problematikou suvisi tepelne spracovanie, v ramci inovacie vyroby nevyhnutne.

kl


<<<

Kapelnik Siansky vitazom medzi kapelnikmi

Podbrezovska dychovka uspesne reprezentovala

Po vydarenom prazdninovom koncerte v zahrade prezidentskeho palaca v Bratislave sa Dychova hudba Zeleziarni Podbrezova zucastnila v dnoch 7. az 10. septembra 2001 na prestiznom nemeckom festivale “40. EURO – Musiktage 2001” v Böseli, nedaleko holandskych hranic. Opakovana ucast sa uskutocnila na osobitne pozvanie organizacneho vyboru festivalu.

Samotnemu odchodu na festival predchadzala dokladna priprava, jednak organizacna a jednak umelecka. Treba vyzdvihnut a podakovat sa vedeniu firmy za velmi seriozny pristup, za moralnu a materialnu podporu dychovky pre reprezentaciu zeleziarni. Ucast na festivale podmienil kapelnik efektivnym nacvikom repertoaru. To znamenalo, ze clenovia hudby prakticky nepoznali letnu dovolenku. Za obetavost im patri tiez podakovanie. Po 1400 kilometrovej ceste uvitali v Böseli nasu hudbu ako dobrych priatelov. Pri ostatnom pobyte zanechala velmi dobry dojem a Nemci nezabudaju. Ubytovali sme sa v dedinke Petersdorf. Prve vystupenie bolo v piatok vecer v meste Friesoythe. Miestny organizator zial nemal pripraveny mokry variant akcie. Kedze trval na konani koncertu, zmokli sme v krajne nepriaznivom pocasi do nitky.

Sobota bola ovela ziclivejsia. Organizatori vybrali spomedzi 27 hudobnych telies desat, ktore mali tu cest, aby vystupovali na “GALA – MUSIK SCHOW”.

Produkcia sa konala v obrovskom stane za ucasti okolo dvetisic divakov. Podbrezovsky orchester sa predstavil ako prvy. Kapelnik Pavel Siansky vybral pre tuto prilezitost vylucne popularne americke skladby. Dokonale sa mu podarilo urobit z dychovky velky tanecny orchester – big band. Podbrezovski muzikanti mali moznost precitit, co znamena uspech. Dve tisicky aplauzujucich divakov sa na Horehroni nenazbiera ani za pol sezony. Svojim koncertom navodila nasa hudba vynikajucu atmosferu celeho vecera. Nasledovali produkcie dalsich kapiel – napr. Musikzug Koln, Mestsky orchester mladych Dolny Benesov, Orchester Ruda Slaska z Polska, profesionalny Nevsky Band z Petrohradu a nezabudnutelny Jigger Bigger SchowBand z Holandska. Nasledne sa konalo podujatie s nazvom “EURO – Nacht”, kde az do rana hrala popularna skupina Yankees.

Nedelne rano uz tradicne ocakavali nasu dychovku v miestnom kostole v Petersdorfe. Pocas svatej omse zahrala slavnostne choraly. Po jej skonceni pridala este na ziadost duchovneho pred oltarom dve sakralne skladby. Vyladene nastroje a chramova akustika dojali pritomnych. Vyprevadzali nas podanim ruky- ako dobrych priatelov.

Nedelne popoludnie bolo vyvrcholenim festivalu, najma pre miestne obyvatelstvo. Na alegorickom sprievode mestom sa zucastnilo 37 suborov, vacsinou s mazoretkami alebo schow programom. Bola to pastva pre oci. Popoludni sa zacala vlastna sutaz za pocetnej ucasti divakov. Striedavo na dvoch podiach sa predstavilo tridsatpat suborov v roznych kategoriach. Podbrezova po dlhom cakani vystupila ako predposledna. Kapelnik vybral a nacvicil pre tuto prilezitost klasicku skladbu Antonina Dvoraka “Slovansky tanec c. 16”. Bolo to odvazne rozhodnutie, pretoze Dvoraka poznaju Nemci dokonale. Interpretacia skladby vysla perfektne aj vdaka nasmu dirigentovi, ktory svojim majstrovskym dirigovanim vytiahol z muzikantov vsetko, coho boli schopni. Odmenou boli nielen uznanlive pohlady clenov odbornej poroty, ale hlavne potlesk aspon tisicky divakov.
Po skonceni sutaze nastalo jej slavnostne vyhodnotenie. S napatim ho sledovala takmer cela dychovka. Absolutny uspech dosiahol kapelnik Pavel Siansky, ktory zvitazil v sutazi dirigentov vo vsetkych kategoriach. Aspon takto mu srdecne blahozelame a prajeme mu, aby sa stabilne zaclenil do kulturneho zivota Podbrezovej.
Druhe miesto Dychoveho orchestra Zeleziarni Podbrezova v kategorii velkych dychovych orchestrov a zaroven tretie miesto v absolutnom poradi z tridsatsedem zucastnenych suborov je velky uspech amaterskeho telesa.
Zvitazil sestdesiatpat clenny polsky banicky orchester Ruda Slaska. V kategorii mladeznickych orchestrov zvitazil Mestsky orchester mladych Dolny Benesov, ktory sa zaroven stal aj absolutnym vitazom festivalu.
Dychovka sa stastne vratila. Svojim vykonom dostojne reprezentovala zeleziarne. Mnohym divakom sa ozrejmilo, kde lezia a co vyrabaju. Priniesla prekrasny pohar, ktory bude za cas zdobit vitrinu riaditela pre kapitalovy rozvoj ako znak vdaky za poskytnutu pomoc od vedenia Zeleziarni Podbrezova.
Co povedat na zaver? Robit muziku mimo hranic regionu znamena, ze hudba musi aj vizualne dobre vyzerat. Hodnoti sa aj toto kriterium. Tam niekde je treba hladat potrebne desatinky bodu, ktore nam chybaju k prvenstvu. V tomto sme oproti paradnym banickym uniformam aj inym uniformam nemali sancu. Treba sa nad tymto faktom zamysliet a snazit sa o napravu.

J Banik 


<<<

PODBREZOVAN    19/2001

STRANA 1

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6