Teroristicke utoky ostro odsudzujeme Vazeni spolupracovnici, urcite nikomu z vas neusli udalosti, ku ktorym
doslo v minulom tyzdni v New Yorku a Washingtone. Kazdy normalny a sudny
clovek musi tieto reakcie teroristov nesmierne odsudzovat. Zaroven si musime uvedomit, ze
hocikto z nas by sa mohol nachadzat na mieste, kde zautocia teroristi. Velmi casto sa v sucasnosti stretavame s otazkou, ake mozu byt dopady teroristickeho utoku na ekonomiku Zeleziarni v Podbrezovej. Teroristicky utok a pripadny vojnovy konflikt bude mat bezpochyby dopad na ekonomiku nielen v Spojenych statoch americkych, ale aj v Europe. Zeleziarne Podbrezova nemozu existovat bez exportu. Nasa spolocnost predava kazdorocne na trhoch USA okolo 12 tisic ton vyrobkov. Vzhladom na obmedzene limity, ktore mame stanovene pre trhy Europskej unie, je trh USA pre nas velmi zaujimavy. Zial aj tieto udalosti sa podpisuju pod to, ze obchodnici uzatvaraju na stvrty stvrtrok tohto roku a prvy stvrtrok buduceho roku mensie objemy. Nas to nuti velmi vazne sa zamyslat nad zamestnanostou, pripravou prace ... do buducnosti. Rozvoj zamestnanosti v nasom regione potrebuje fungujuca ekonomika bez vojnovych konfliktov vo svete. Vazeni spolupracovnici. Ja sa pozeram na teroristov velmi prisnym zrkadlom. Pod terorom ale rozumiem daleko mensie prejavy ludskej nenavisti, zavisti, ako nenavisti, s ktorou sa stretavame v nasom regione. Chorych ludi, ktori by najradsej prisposobili svet svojmu vlastnemu rozumu, svojim nenaplnenym ambiciam, je aj v nasom okoli velmi vela. Aby sme ich pocty znizili, musime sa snazit prispievat svojou kazdodennou pracou na svojich pracoviskach. Ludi, ktori maju sklony k terorizmu, musime velmi prisne oznacovat a odsudzovat. To, co sa stalo minuly tyzden, Predstavenstvo a Dozorna rada Zeleziarni Podbrezova s vedomim moznych dopadov velmi ostro odsudilo. Sme rozhodnuti a pripraveni v akejkolvek forme chranit Slovensko a samozrejme aj zamestnancov nasej spolocnosti pred akymikolvek utokmi. Vzhladom na obmedzene limity, ktore mame stanovene pre trhy EU, trh USA je pre nas velmi zaujimavy. Zial aj tieto udalosti sa podpisu pod to, ze obchodnici uzatvaraju na 4. kvartal a 1. kvartal 2002 mensie objemy, co nas nuti velmi vazne sa zamyslat nad zamestnanostou , pripravou praca a pod. do buducnosti. ZP a.s. nemozu existovat bez exportu, a preto akekolvek taketo teroristicke akcie budu mat svoj dopad priamy a nepriamy
Podbrezovska dychovka uspesne reprezentovala Po vydarenom prazdninovom koncerte v zahrade prezidentskeho palaca v Bratislave sa Dychova hudba Zeleziarni Podbrezova zucastnila v dnoch 7. az 10. septembra 2001 na prestiznom nemeckom festivale 40. EURO Musiktage 2001 v Böseli, nedaleko holandskych hranic. Opakovana ucast sa uskutocnila na osobitne pozvanie organizacneho vyboru festivalu. Samotnemu odchodu na festival predchadzala dokladna priprava, jednak organizacna a jednak umelecka. Treba vyzdvihnut a podakovat sa vedeniu firmy za velmi seriozny pristup, za moralnu a materialnu podporu dychovky pre reprezentaciu zeleziarni. Ucast na festivale podmienil kapelnik efektivnym nacvikom repertoaru. To znamenalo, ze clenovia hudby prakticky nepoznali letnu dovolenku. Za obetavost im patri tiez podakovanie. Po 1400 kilometrovej ceste uvitali v Böseli nasu hudbu ako dobrych priatelov. Pri ostatnom pobyte zanechala velmi dobry dojem a Nemci nezabudaju. Ubytovali sme sa v dedinke Petersdorf. Prve vystupenie bolo v piatok vecer v meste Friesoythe. Miestny organizator zial nemal pripraveny mokry variant akcie. Kedze trval na konani koncertu, zmokli sme v krajne nepriaznivom pocasi do nitky. Sobota bola ovela ziclivejsia. Organizatori vybrali spomedzi 27 hudobnych telies desat, ktore mali tu cest, aby vystupovali na GALA MUSIK SCHOW. Produkcia sa konala v obrovskom stane za ucasti okolo dvetisic divakov. Podbrezovsky orchester sa predstavil ako prvy. Kapelnik Pavel Siansky vybral pre tuto prilezitost vylucne popularne americke skladby. Dokonale sa mu podarilo urobit z dychovky velky tanecny orchester big band. Podbrezovski muzikanti mali moznost precitit, co znamena uspech. Dve tisicky aplauzujucich divakov sa na Horehroni nenazbiera ani za pol sezony. Svojim koncertom navodila nasa hudba vynikajucu atmosferu celeho vecera. Nasledovali produkcie dalsich kapiel napr. Musikzug Koln, Mestsky orchester mladych Dolny Benesov, Orchester Ruda Slaska z Polska, profesionalny Nevsky Band z Petrohradu a nezabudnutelny Jigger Bigger SchowBand z Holandska. Nasledne sa konalo podujatie s nazvom EURO Nacht, kde az do rana hrala popularna skupina Yankees. Nedelne rano uz tradicne ocakavali nasu dychovku v miestnom kostole v Petersdorfe. Pocas svatej omse zahrala slavnostne choraly. Po jej skonceni pridala este na ziadost duchovneho pred oltarom dve sakralne skladby. Vyladene nastroje a chramova akustika dojali pritomnych. Vyprevadzali nas podanim ruky- ako dobrych priatelov. Nedelne popoludnie bolo vyvrcholenim festivalu, najma pre
miestne obyvatelstvo. Na alegorickom sprievode mestom sa zucastnilo 37 suborov, vacsinou
s mazoretkami alebo schow programom. Bola to pastva pre oci. Popoludni sa zacala
vlastna sutaz za pocetnej ucasti divakov. Striedavo na dvoch podiach sa predstavilo
tridsatpat suborov v roznych kategoriach. Podbrezova po dlhom cakani vystupila ako
predposledna. Kapelnik vybral a nacvicil pre tuto prilezitost klasicku skladbu
Antonina Dvoraka Slovansky tanec c. 16. Bolo to odvazne rozhodnutie, pretoze
Dvoraka poznaju Nemci dokonale. Interpretacia skladby vysla perfektne aj vdaka nasmu
dirigentovi, ktory svojim majstrovskym dirigovanim vytiahol z muzikantov vsetko, coho
boli schopni. Odmenou boli nielen uznanlive pohlady clenov odbornej poroty, ale hlavne
potlesk aspon tisicky divakov. J Banik |