ZP a.s. NEWS

Koncom augusta sa uskutocnili v dvoch hlavnych vyrobnych prevadzkarnach stredne opravy technologickych zariadeni

O AUGUSTOVYCH STREDNYCH OPRAVACH

Pre oceliarov najrozsiahlejsia

Nizsie plnenie augustovych vyrobnych uloh v Zeleziarnach Podbrezova a.s. , v porovnani s ostatnymi mesiacmi roka 2001, suviselo s tym, ze sa v hlavnych vyrobnych prevadzkarnach – oceliarni a valcovni bezsvikovych rur uskutocnili stredne opravy technologickeho zariadenia.

O zhodnotenie doposial najrozsiahlejsej strednej opravy, aku prevadzkaren oceliaren doposial zaznamenala, sme poziadali jej veduceho Ing. Miroslava Domovca, CSc.:

- Z vyrobno-ekonomickych dovodov sa stredna oprava prevadzkarne oceliaren uskutocnila v novom termine, zacala 20. augusta a trvala do 1. septembra 2001. V prvy den sme zacali s cistiacimi pracami, ktore vykonavali zamestnanci hutnickych profesii pod odbornym vedenim veducich stredisk, alebo prislusnych majstrov a tieto prace pokracovali v priebehu celej strednej opravy – prevazne vsak v prvej a druhej zmene. Vacsiu cast opravarenskych prac zrealizovali vlastni zamestnanci prevadzkarne v sucinnosti so zamestnancami z pomocnych prevadzkarni Zeleziarni Podbrezova a.s., t.j. zo strojarenskej vyroby, z elektroservisu a z dopravy, z odborov - riadenia kvality a zasobovania, v predlzenych osem az dvanast hodinovych pracovnych zmenach. Aby sme zvladli vsetky planovane opravarenske cinnosti, vlastne udrzbarske zamocnicke skupiny na jednotlivych uzloch technologickeho zariadenia elektrickej oblukovej pece (EOP) a zariadenia pre plynule odlievanie ocele (ZPO), boli posilnene zamestnancami z hutnickych profesii - 12 zamestnancami z elektrickej oblukovej pece a 21 zamestnancami zo ZPO.

Za prioritne z titulu casovej aj odbornej narocnosti povazujem:

- druhu etapu generalnej opravy liaceho zeriava c. 234,
- vymenu klapky A0 a styroch dielcov priameho dvojplastoveho potrubia odsavania spalin z pece EAF, na ktore klapka A0 nadvazuje,
- vymenu trolejoveho vedenia zeriavovej drahy na prekladkovom srotovom poli (PSP),
- rektifikaciu zeriavovej drahy PSP,
- vymenu vrat sekundarnej komory pre ZPO,
- prvu etapu generalnej opravy zeriavovej drahy zeriava c. 141 na studenom panvovom hospodarstve (liaci kanal byvalej siemens - martinskej oceliarne),
- rektifikaciu zeriavovej drahy liaceho zeriava c. 234, ako sucast generalnej opravy liaceho zeriava,
- reviziu transformatora a reaktora pece EAF,
- reviziu prepinaca odbociek transformatora pece LF,
- vymenu hydrovalca zdvihu veka EAF.

Rozsah strednej opravy a charakter niektorych prac si vyzadovali ucast externych firiem. Kralovopolske strojarne Brno, a.s., opravovali capove spojenie jednotlivych casti priecinkov liaceho zeriava (v ramci jeho generalnej opravy), spolocnost PASOMAG Cierne zabezpecovala hlavnu montaz pri vymene casti potrubia odsavania spalin z pece EAF, vymenu trolejoveho vedenia zeriavovej drahy PSP, rektifikaciu zeriavovej drahy PSP a liaceho zeriavu c. 234, rektifikacia a vymena casti drahy zeriavu c. 141. Spolocnost s r.o. VOMEX Brezno sa podielala na vymene casti potrubia odsavania spalin z pece EAF, vymene vrat sekundarnej komory a jej pracovnici vykonavali zvaracske prace pre stredisko keramika. Spolocnost W. CH. ENERGO Stara Tura zabezpecila chemicke vycistenie rozvodov chladiacej vody na EOP a ZPO, firma KPN REAL Nedozery-Brezany zrealizovala opieskovanie a aplikaciu ochrannych naterov ramu vrat sekundarnej komory a nosnej traverzy sklzov pod rezackami GeGa a spolocnost HESIA Bratislava vykonala reviziu transformatora a reaktora pece EAF, reviziu prepinaca odbociek transformatora pece LF. EKOMONT, s.r.o., Nitra mal za ulohu demontaz a montaz steny kobky transformatora pece EAF. SUNIK s.r.o. Podbrezova, zabezpecoval lesenarske prace, betonarske prace a zasklievanie okien hal a zeriavov, firma GLEKALENA Zakamene zrealizovala lesenarske prace pri generalnej oprave liaceho zeriava c. 234 a firma Hronstav sa podielala na rekonstrukcii dvoch satni pre oceliarov.

Vsetci externi zamestnanci boli pri realizacii strednej opravy citelnym a ucinnym prinosom a aj ich pricinenim bola oprava uskutocnena v planovanom termine. Pristup externych zamestnancov ku terminovej koordinacii jednotlivych cinnosti hodnotim kladne.

Dakujem aj zamestnancom pomocnych utvarov ZP a.s. - zo strojarskej vyroby, elektroservisu, energetiky, dopravy, odborov – zasobovania, technickeho a investicneho rozvoja, ako aj z odboru automatizacie technologickych procesov atd., zucastnenym na tohtorocnej strednej oprave.

*Sucastou kazdej strednej opravy oceliarne byva aj meranie hrubky stien rur a hrubky plechovych vnutornych plastov vodou chladenych strategicky dolezitych nahradnych dielcov systemu odsavania spalin z pece EAF. Aky je technicky stav jednotlivych casti systemu odsavania spalin z pece EAF po augustovej strednej oprave?

- Pevne koleno delene na veku pece EAF pracuje od 21. januara 2001, ku 31. augustu odpracovalo 3357 tavieb a jeho technicky stav je dobry, ubytky materialu nie su, neporuseny je aj antiabrazivny povlak. Otocne koleno pracuje od 20. decembra 2000, k 31. augustu 2001 odpracovalo 3639 tavieb. Boli na nom namerane hrubky stien rur od 3,7 do 5,5 mm v porovnani s povodnym 7,1 mm, co je prevadzkovy stav. V decembri tohto roku planujeme jeho vymenu. Obe casti - pevne koleno za otocnym kolenom (v smere toku spalin) vratane naslednej priamkovej casti, pracuju od 31. augusta 2000, pricom doposial odpracovali 5266 tavieb. Na pevnom kolene nad otocnym boli namerane hrubky stien od 6,0 do 6,2 mm v porovnani s povodnou hrubkou 7,1 mm, co znamena dobry technicky stav. Na priamkovej casti potrubia boli namerane hrubky stien od 5,7 do 6,7 mm, v porovnani s povodnym 7,1 mm, co je prevadzkovy stav, avsak pre rok 2002 pripravujeme jeho vymenu. Dvojplastove 60 stupnove koleno pracuje od minulorocnej augustovej opravy a odpracovalo 5266 tavieb. Hrubky stien nevykazuju zatial ziadne zmeny, pohybuju sa okolo 10 mm, ale uz viackrat sa zavaral poskodeny zvar celnej rury. Dvojplastove priame potrubie bolo vymenene a je zalozene nove, ako aj klapka A0.

*Kedy ste zacali s vyrobou?

- Nabeh technologickeho zariadenia elektropece a zariadenia pre plynule odlievanie ocele do vyrobneho rezimu sa uskutocnil bez problemov - teplymi skuskami v predstihu - 1. septembra 2001, v case od 6. do 14. hodiny.

Vo valcovni rur skratena

V novom zavode v auguste planovanu strednu opravu vo valcovni bezsvikovych rur koordinoval technicky zastupca veduceho prevadzky - Ing. Jozef Bulik:

- Stredna oprava v nasej prevadzkarni sa uskutocnila v planovanom termine, t.j. od 23. augusta do 27. augusta 2001. Trvala len styri dni, v porovnani s minulorocnou augustovou opravou trvala o tri dni menej. Dovodom skratenia bola poziadavka tykajuca sa generalnej opravy karuselovej pece, ktora je naplanovana na december 2001 a bude predlzena o tri dni.

V auguste sme v ramci strednej opravy zrealizovali len najnutnejsie opravarenske prace na technologickom zariadeni, hlavne teplej casti valcovne bezsvikovych rur, prevazne len s vlastnymi kmenovymi zamestnancami. Prace pocas strednej opravy sme zorganizovali v nepretrzitej stvorzmennej prevadzke (hutnici) a prevadzkova udrzba pracovala v dvojzmennych dvanast hodinovych zmenach. Vsetky naplanovane ulohy sme zrealizovali. Islo, ako som uz spominal, o prace mensieho opravarenskeho charakteru, cistenie a hlavne kontrolu zlozitejsich technologickych celkov za ucelom – naplanovania generalnych oprav pre roky 2002 az 2006.

Najvacsi rozsah prac bol zrealizovany na pretlacovacej stolici, ktorej stav si vyzadoval vymenu hlavneho pohonu – pastorky, opravu dolneho pojazdu vybehu a zalozenie noveho chladenia do stojanov pretlacovacej stolice. Na ostatnych agregatoch boli vymenene z mechanickych casti – hlavne dopravniky, skontrolovane pohony a hydraulicke rozvody, ovladacie prvky atd.

Velmi dobry nabeh vyroby 27. augusta 2001, svedci o tom, ze stredna oprava bola zrealizovana kvalitne a v nevyhnutnom rozsahu tak, aby bola prevadzkaren valcovna bezsvikovych rur schopna plnit narocne vyrobne ulohy do tohtorocnej decembrovej opravy.

-vk-

<<<

ZELEZO – ODKAZ PREDKOV

Ziaci Zakladnej skoly v Podbrezovej zacali pracovat na rovnomennom naucno - vychovnom projekte, ktoreho cielom je vytvorit si obraz a ziskat vztah ku kulturnemu dedicstvu svojho okolia – k jedinecnej historickej zeleziarskej tradicii. Putavou formou exkurzii sa snazia mapovat a dokumentovat zachovane zeleziarske pamiatky v terene. Zaujimaju ich uzitkove i umelecke predmety zeleziarskej vyroby, vyrobne zariadenia a pamiatky industrialneho stavitelstva, ako su stare vyrobne objekty, obytne i reprezentacne budovy, hate, jarky, elektrarne, zvysky banskych diel a tiez vsetky prejavy tradicnej zeleziarskej kultury v Podbrezovej a na jej okoli. Poznatky z exkurzii si chcu doplnat studiom v literature (coskoro i v internete) a studiom archivu, predmetov a dokumentov predovsetkym v miestnom Hutnickom muzeu ZP a.s. Na tradicie zeleziarskej vyroby v regione velmi uspesne nadvazuje sucasnost Zeleziarni Podbrezova a.s. Cenne predmety z tejto oblasti su tiez v zbierkach Horehronskeho muzea v Brezne, ci v rukach jednotlivcov – byvalych i terajsich zeleziarskych zamestnancov.

Sucastou projektovej prace je o zeleziarskych pamiatkach informovat, prezentovat ich na verejnosti. Ukazat teda to, co je v regione jedinecne, specificke, co bolo i je dokazom hospodarskej prosperity i svojraznej zeleziarskej kultury v minulosti, ale sucasne co je mozno aj ciastocne zabudnute, zanedbane, nepovsimnute, ci nedocenene (a co by sa mohlo lepsie vyuzit aj napr. v koncepcii turistickeho ruchu). Preto ocenujeme spolupracu a priestor na zverejnovanie, ktore nam poskytli podnikove noviny Podbrezovan.

Liatinovy most z roku 1810

Bane na zeleznu rudu, pece a hamre – tradicia spracovania zeleza v Hronci siaha az do 16. storocia. V polovici 18. storocia (1740, 1743) boli dovtedy pouzivane, menej vykonne nizko sachtove pece – duchacky nahradene dvoma vysokymi pecami. Umoznovali vyrabat kvalitnejsie zelezo vo velkom mnozstve. Postavenim novsich vysokych peci v rokoch 1795 a 1804 sa Hronec stal vyznamnym strediskom vyroby a spracovania zeleza v Uhorsku a sidlom Hroncianskeho zeleziarskeho komplexu – statneho podniku s vyrobnami v sirokom okoli. Sucastou huty s vysokymi pecami bola v tom obdobi i zlievaren. V Hronci sa zaviedlo zlievarenstvo ako nove odvetvie zeleziarskej vyroby, liatinove vyrobky sa vyrabali priamym odlievanim z vysokej pece do hlinenych i pieskovych foriem. V case napoleonskych vojen to bol najma zbrojny material (delove gule, bomby, hufnicove a rucne granaty), odbytova kriza po znizeni zbrojarskej vyroby sa prejavila v zmene sortimentu odlievanych vyrobkov – vyrabali sa skor liatinove suciastky pre potreby erarnych zeleziarni, bani a hut.

Hroncianska zlievaren si ziskala najvacsiu slavu vyrobenim troch liatinovych mostov v rokoch 1810 az 1813 – prvych v habsburskej monarchii. Boli unikatom, casto ich obdivovali navstevy vtedajsich odbornikov a tiez navstevy z najvyssich miest – panovnickeho dvora.

Najstarsi liatinovy most s napisom ROHNIZ 1810 je vystaveny pred budovou Zlievarne Hronec. Treba povedat, ze nie je opatreny tak, ako sa na takuto vzacnu pamiatku patri. Ma dlzku 4,5 metra, sirku 5,5 metra. Povodne mal pat oblukovych nosnikov, z nich sa zachovali a vystavene su tri. Povrch mosta – jazdna draha je pokryta liatinovymi platnami. Pan Jan Nemky – stary zlievarensky odbornik vysvetlil, a vidno to aj na povrchu mostovych oblukov, ze boli odlievane do otvorenej formy bez horneho formovacieho ramu. Casti mosta su spojene originalnym tradicnym sposobom – klinovanim. Originalna je aj citliva vyvazenost hmoty mosta a vyzdoba nosnikov – je to umelecky tvarovana liatina. Tento most bol postaveny povodne nedaleko namestia v Hronci, kde sa kedysi nachadzal najstarsi hutnicky zavod a preklenoval vodny jarok hnacich vyrobnych zariadeni nedaleko hate “Pod kostolom”. Sluzil svojmu ucelu – niesol cestu az do roku 1962.

Dalsie dva historicke liatinove mosty sa zial v Hronci nezachovali, skoncili pravdepodobne v srote, ale najstarsi obyvatelia Hronca si ich pamataju. Mensi z nich preklenoval “Masny jarok” na ceste do Valaskej pri Prajskom dome.. Druhy – najvacsi hronciansky liatinovy most bol na Ciernom Hrone “Pri lisovni” na ceste k Chvatimechu. Tento mal dlzku vyse 10 metrov a sirku 5 metrov. Obluky boli podobnej konstrukcie, ako pri najstarsom moste, ale odlievane boli v dvoch kusoch. Bol zniceny cez vojnu v roku 1945 pri ustupe nemeckej armady. Je pravdepodobne, ze mosty boli postavene podla planov sliezskych majstrov – zlievacov, ktorych povolali v roku 1807 do Hronca, aby zvysili uroven miestneho zlievarenstva. Takmer taku istu konstrukciu maju totiz aj historicke liatinove mosty, ktore sa nachadzaju v historickom sliezskom Prusku.

Hronciansky zeleziarsky komplex nebol uzavrety pred svetom, ale prave naopak, v snahe modernizovat vyroby prijimal poznatky z okolitych krajin. Prvy liatinovy most na svete bol vyrobeny v koliske priemyselnej revolucie – vo Velkej Britanii v roku 1781, liatina sa stala vtedy novym progresivnym materialom. Podla hroncianskych mostov vidno, ze horehronske zeleziarstvo zareagovalo na vyzvu priemyselnej revolucie pomerne rychlo. Liatinove mostove konstrukcie z Hronca su dokazom, ze tradicie vyspelej techniky a progresivnych inzinierskych diel na Slovensku siahaju daleko do minulosti.

Mgr. Martin Weiss a ziaci IX. A triedy ZS v Podbrezovej

K liatinovym mostom vyrobenym v Hronci sa v monografii Ocelovy chlieb v Podbrezovej, zostavenej Juliusom Albertym, uvadza:

“Hronciansky komplex okrem kujneho zeleza vyrabal aj liatinu. Na liatinu sa v Hronci spracuvalo 12-20 percent vyroby vysokych peci. Navrhy na vyrobu diel a delostreleckeho streliva boli zamietnute a od roku 1800 sa vyrabali liatinove pece pre kasarne (v Hronci, Tisovci a Pohronskej Polhore). Po splneni objednavky sa vyroba liatiny sustredila do Hronca, do lejarne pozvali majstrov z Pruskeho Sliezska. Lejarska technika v Hronci vyvrcholila v rokoch 1810 a 1813 zhotovenim liatinovych mostov, prvych v monarchii, ktorymi bol preklenuty Hron”.

V monografii Hronec, od Roberta Roma vyberame:

“V roku 1821 navstivil Hronec princ a arcivojvoda Rakuska - Frantisek Karol Jozef, obzrel si masu (pec na liatie zeleza), valcovnu plechu, tesarsku dielnu (hadam spravnejsie tokaren), zelezny most (jeden z najprvsich zeleznych mostov v celom Uhorsku), dielnu na palenie dreveneho uhlia, kovacsku vyhnu a najnovsiu klinciaren”.

<<<

Zo zivota nasich dcerskych spolocnosti

Na Taloch rastie moderny komplex

Golfove ihrisko bude dokoncene v buducom roku

Navstivili sme dcersku spolocnost Zeleziarni Podbrezova, akciovu spolocnost Tale. O rozhovor sme poziadali jej generalneho riaditela Ing. Antona STULRAJTERA:

* Dovolte mi vratit sa v uvode nasho rozhovoru o krok spat. Vacsina nasich citatelov vas pozna ako byvaleho riaditela Svermovych zeleziarni, statneho podniku. Odvtedy uplynulo niekolko rokov a doba sa podstatne zmenila.

S akymi pocitmi sa pozerate na chod podbrezovskych zeleziarni dnes?

- Velmi ocenujem homogenitu podbrezovskych zeleziarni. I dnes pokracuju vo vysokom standarde modernizacie a obdivuhodne je, ze okrem velkeho pokroku vo vyrobnom, technologickom a riadiacom procese sa vedenie spolocnosti exkluzivne stara aj o socialnu sferu. Nebyvaly rozmach zaznamenava sportovy zivot a poznat to nielen v Podbrezovej ci na celom Horehroni, ale ZP Sport ovplyvnuje aj celoslovensky rozvoj sportovej cinnosti. Podbrezovske zeleziarne su podla mna jednou z najmodernejsich hutnickych fabrik v Europe. A som nesmierne hrdy, ked vstupim do tejto fabriky. Vsade cistota, poriadok, disciplina, pestovana zelen. Sucasne vedenie tvoria vlastne moji byvali spolupracovnici, ktori skutocne zodpovednym sposobom zabezpecuju chod vsetkych sfer rozvoja tejto spolocnosti. Ich pristup moze byt prikladom mnohym manazerom.

* Do Podbrezovej ste prisli z Vitkovic, kde ste viac ako sedem rokov posobili vo funkcii obchodneho riaditela. Predtym ste vsak pracovali v Mostarni Brezno, z toho devatnast rokov vo vedeni, ako obchodny namestnik. S akymi pocitmi prechadzate okolo tejto fabriky?

- Velmi ma trapi a som nestastny z toho, ze z modernej strojarskej fabriky Mostarne Brezno, vybudovanej po kazdej stranke s obrovskym dusevnym potencialom, v ktorej som pracoval takmer stvrtstorocie, sa stalo to, co sa stalo. O vsetkom vsak rozhoduju ludia. A ludia sposobili aj to, ze z tejto fabriky zostala takmer ruina.

*Prejdime vsak k nasej teme. Svoje dlhorocne skusenosti a schopnosti zurocujete v sucasnosti vo funkcii generalneho riaditela akciovej spolocnosti Tale. S akymi cielmi ste nastupovali do tejto funkcie?

- Poslanim tejto spolocnosti je v atraktivnom prostredi poskytnut navstevnikom prijemny pobyt a oddych s kvalitnymi sluzbami. Nasim cielom je zabezpecit taku organizaciu prace i riadenie vsetkych cinnosti, aby boli vytvarane podmienky pre uspesne podnikanie v turistickej oblasti a aby sa vytvarali podmienky dalsieho rozvoja spolocnosti Tale, a.s., pod zastitou materskej spolocnosti ZP, a.s.

* Co tvori sucast akciovej spolocnosti Tale?

- Ekonomicky usek – riaditelkou je Ing. D. Skultetyova, obchodno – marketingove oddelenie, ktoreho riaditelkou je Ing. M. Rohacova, hotel Stupka, ktoreho riaditelom je Ing. Jozef Miklos, hotel Golf, riaditelkou je Ing. M. Duriancikova, Motel, ktoreho riaditelom je Ing. E. Formanek a Areal sportov, ktoreho riaditelom je Ing. Z. Hrban.

*Na cele akciovej spolocnosti stojite uz niekolko mesiacov. Mate pocit, ze vase predsavzatia sa plnia?

- Myslim si, ze ano. Do planu aktivit bola zahrnuta modernizacia a opravy objektov niektorych stredisk. K pociatocnym uloham v tomto smere patri uprava pracovnych priestorov pre riaditelov a ekonomicky usek. V sucasnosti v spolupraci s odborom informatiky ZP a.s. zavadzame komplexny informacny a riadiaci pocitacovy system s uvedenim do cinnosti k 31.decembru 2001. V stredisku Motel Tale, ktory bol nadobudnuty do nasej spolocnosti v dezolatnom stave, boli postupne opravene tri obytne budovy a prace dalej pokracuju v komplexnej oprave kuchynskej a restauracnej budovy Motela. V najblizsich dnoch zacneme s prestavbou ubytovacich priestorov hotela Stupka. Lyziari urcite privitaju ukoncenie vystavby 700 metroveho lyziarskeho vleku a zasnezovacieho zariadenia v areali sportov. Na zaklade rozhodnutia predstavenstva spolocnosti je pripravovana pre najblizsie obdobie prestavba hotela Golf. V buducnosti pripravujeme aj dalsie akcie rozvoja Tale, a.s. pod zastitou strategie Predstavenstva ZP a.s.

* Sucastou Arealu sportov je aj golfove ihrisko. Ako postupuju prace na jeho vystavbe?

- Golfove ihrisko o rozlohe 60 hektarov by malo byt k dispozicii milovnikom tohto sportu v priebehu augusta buduceho roka. V sucasnosti stavebna spolocnost Envistav spolu s dalsimi ucastnikmi podielajucimi sa na vystavbe 18 jamkoveho golfoveho ihriska dokoncili prvych devat drah a vzhladom na prichadzajuce zimne obdobie zodpovedni riadiaci odbornici predpokladaju ukoncenie celeho diela s moznostou otvorenia jeho prevadzky v auguste buduceho roka. O golfovy sport maju enormny zaujem nielen dospeli, ale i mladez. K priprave novych zaujemcov – sportovcov golfu vsetkych kategorii sluzi uz dnes golfovy simulator, cvicna luka (driving range) a priestory golfovej akademie.
Pocas letneho obdobia nas golfovy klub zorganizoval s velkym uspechom detsku golfovu skolu v dvoch turnusoch.

* Golfovy areal si bude vyzadovat specialnu udrzbu. Pocitate s tym uz dnes?

- Samozrejme pocitame s tym a uz dnes mame ludi specialne vyskolenych. Mame odbornikov v agrotechnike, specialistov zaoberajucich sa vegetaciou ... Odbornu strukturu zamestnancov tvorime so zretelom na zabezpecenie vsetkych poziadaviek, i tych specifickych, zabezpecujucich podmienky prevadzky golfoveho ihriska, k comu sluzi uz i dnes zabezpecena specialna strojova technika.

*Co by ste si zazelali na zaver?

- Aby nasa materska spolocnost Zeleziarne Podbrezova aj nadalej prosperovala. Som presvedceny, ze len v uzkej symbioze s materskou spolocnostou ZP a.s. sa bude rozvijat i dcerska spolocnost Tale, a.s. na moderne a pritazlive turisticke centrum Slovenska, co urcite vysoko oceni aj buduca historia.

Tale su pre navstevnikov ci v zime, ci v lete, stale atraktivnejsie. Golfove ihrisko jedine osemnast jamkove na Slovensku nesporne este zvysi pritazlivost tejto lokality . Zazelajme preto vedeniu tejto akciovej spolocnosti vela uspechov pri plneni vsetkych vytycenych cielov vo zveladovani sluzieb a aby sa sem navstevnici radi vracali.