Naucme sa vazit si
historiu
Kto boli Kelti
Pokracovanie z minuleho cisla
V obdobi, ked keltske etnikum osidluje cast nasho uzemia, skupiny Keltov
podnikaju vyboje na bohate centra a prenikaju do Italie, kde sa v roku 390
p.n.l. stretli s Rimanmi v bitke o Cluziu. Mesto sa ubranilo a Kelti
sa pod vedenim Brenna obratili na Rim. V bitke pri Allii porazili Rimanov
a vyplienili Rim okrem Kapitolu, kde sa ukryla cast Rimanov. K tejto udalosti sa
vztahuje aj znamy pripad “kapitolskych husi”, kedy pri nocnom prepade gagot husi
zobudil straze, a tak sa Rimania ubranili pred nahlym utokom Keltov. V polovici
4. storocia p.n.l. sa Kelti spominaju na juhu Karpatskej kotliny, kde sa stretavaju
s Alexandrom Velkym – 336 rokov p.n.l., ktory prijal ich vyslancov od
Adriatickeho mora, zaroven sa Kelti v tomto obdobi pravdepodobne dostavaju aj do
Karpatskej kotliny.
Zakladom rozmachu a prosperity Keltov bolo vyspele polnohospodarstvo –
zelezne vidlice a zelezne kosaky, rotacne kamenne mlynky na drvenie obilia –
zarnovy. Velmi vyznamnu ulohu zohrali Kelti pri spracovavani kovov, boli znami vysokou
urovnou zeleziarstva a kovacstva.
Strednu a zapadnu Europu ovladali svojou vyspelou kulturou, ktora dala meno
celej historickej epoche, mladsej dobe zeleznej – toto obdobie sa nazyva laten
podla naleziska v La Tene vo Svajciarsku, kde bola tato kultura vyrazne zastupena
v nalezoch pri archeologickom vyskume.
Koristnicke vyjazdy Keltov vyvolavali strach. Postupovali az na Balkan, kde
v roku 280 p.n.l. napadli Grecku vestiaren v Delfach a vyplienili ju. Cast
Keltov pokracovala dalej vo vybojoch a dostali sa az do Malej Azie.
V strednej Europe Kelti obsadili uzemie strednych Ciech, Moravy a cast
Karpatskej kotliny az po Tisu. Na severe prenikli do Polska. V Cechach sa usadil kmen
Bojov, po ktorych dostalo toto uzemie pomenovanie Bohemia. Medzi kmenmi, ktore
obsadzovali tieto uzemia, bol aj kmen Kotinov, ktori este v dobe rimskej dobyvali
zeleznu rudu v slovenskych horach a tam ju aj spracuvali.
Porazky Keltov, hlavne v severnej Italii a na Balkane, ich prinutili
k navratu do pokojnejsich podunajskych oblasti. A tak v 3. storoci p.n.l.
narastalo keltske osidlenie, hlavne v povodi riek Ipla, Nitry a Hronu, neskorsie
osidluju aj Zitny ostrov a Vychodoslovensku nizinu.
Kelti zili v drevenych chatach, ciastocne zahlbenych do zeme, svojich mrtvych
pochovavali vo vzpriamenej polohe s milodarmi, ktore tvorili prevazne keramicke
vyrobky. Neskorsie ich spalovali a popol davali do urien. V poslednom obdobi ich
vyvoja, pod tlakom germanskych kmenov a Dakov, zacali budovat oppida - boli to
velke spravne, hospodarske a vojenske centra.
Germanske kmene Kimbrov a Teutonov v roku 113 p.n.l. zautocili na Keltov.
Ti este v roku 58 p.n.l. utocia na Noreu – centrum Norickeho kralovstva, avsak
ho uz nedokazali dobyt. Keltske etnikum slabne. V polovici 1. storocia p.n.l. rimsky
vojvodca G. J. Caesar po osemrocnom boji obsadil celu Galiu a tym ukoncil ich panstvo
v tomto uzemi. V strednej Europe sa Kelti vsak este stale drzali
v Podunajsku na uzemi juzneho Slovenska a Panonie, vyznamnym centrom bolo oppidum,
ktore lezalo na uzemi terajsej Bratislavy. V boji s Dakmi, vedenymi ich kralom
Burebistom, bolo toto uzemie znicene a to tak dokladne, ze rimsky historik Strabon
pise o bojskej pusti.
Zostatky Keltov prezivaju este na Devine a v hornatych castiach stredneho
Slovenska, a su pomaly asimilovane.
Mgr. Peter Mosny
