PODBREZOVAN    01/2002

STRANA 5

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6

Historia


<<<

Listujeme v nasej historii

Vyznamne vyrocia v roku 2002

150. vyrocie

V roku 1852 bola obnovena hat na Hrone a postavene prve byty a uradovne.

140. vyrocie

Podbrezovske kolajnice boli v roku 1862 ocenene za kvalitu striebornou medailou na svetovej vystave v Londyne.


130. vyrocie

V roku 1872:zacala sa vyroba plynu v dvoch generatoroch na drevo,
osada Podbrezova dostala prvu postu (telegraf mala uz od roku 1871).

120. vyrocie

V roku 1882 preslo uctovne oddelenie zavodu Hronec do Budapesti a o rok na to vedenie tohto zavodu prebrala Podbrezova.

 

150. vyrocie

Od 1. maja 1887 sa na zaklade pokynov riaditelstva zeleziarni v Budapesti a zakonneho opatrenia z technickeho minima zaskolovali v podbrezovskom zavode deti, ktore neprekrocili 16. rok veku.

110. vyrocie

V roku 1892: bola do Podbrezovej z Hronca premiestnena strojarska dielna a na jej mieste v Hronci postavili lisovnu a stolaren na vyrobu dreveneho tovaru, bol postaveny rimskokatolicky kostol.


105. vyrocie

V roku 1897 postavenim tretej siemens-martinskej pece ziskala v Podbrezovej prevahu vyroba plavkovej ocele nad vyrobou zvarkoveho zeleza.

100. vyrocie

V roku 1902: bola postavena elektraren v Podbrezovej,bola dostavana terajsia zeleznicna stanica,v zavodnom hoteli bolo zriadene kino.

 

80. vyrocie

V roku 1922: bola zriadena Statna mestianska skola v Podbrezovej v  budove Statnej ludovej skoly a v rozsirenych priestoroch (triedach)  byvalej salandy pod kostolom, zacala sa vystavba bytov v Novej kolonii v Podbrezovej (bloky A, B, C) a bol tu dokonceny internat pre robotnikov. Zmodernizovane boli byty v tzv. Koniciach a Hasicni.

60. vyrocie

V roku 1942: v zlievarni bola postavena 3-tonova elektricka pec a zacala vyroba suciastok vojenskych zbrani (suciastky na tanky), bola zrusena hydrocentrala umiestnena na nahone Hrona.

 

 

55. vyrocie

V roku 1947: v zavodnej kronike boli zaznamenane tuhe mrazy, snehova kalamita zapricinila zle zasobovanie uhlim a navyse – 23. januara vznikol poziar, ktory sposobil poskodenie vyrobnych hal konstrukcnych dielni, bola instalovana automaticka telefonna ustredna, v jemnej valcovni profilov sa zacalo s vyrobou betonarskej vystuze “ROXOR”, bolo dostavane srotove pole v zavode.

 

50. vyrocie

V roku 1952: bola zrusena kotolna a parna elektraren, doslo k vycleneniu strediska pracovneho dorastu v Slovenskej Lupci  Odbornemu ucilistu pracovnych zaloh v Kosiciach a Vyssej priemyselnej skoly hutnicko-lejarskej v Tisovci k poverenictvu skolstva, bola dokoncena vystavba nemocnice v Podbrezovej,
adaptaciou miestnosti byvaleho kasina ziskali zeleziari citaren, kniznicu a hernu, vo februari bolo slavnostne otvorenie miestnosti zavodneho klubu a noveho javiska.

(Pokracovanie v buducom cisle)


<<<

Naucme sa vazit si historiu

Kto boli Kelti

Pokracovanie z minuleho cisla

V obdobi, ked keltske etnikum osidluje cast nasho uzemia, skupiny Keltov podnikaju vyboje na bohate centra a prenikaju do Italie, kde sa v roku 390 p.n.l. stretli s Rimanmi v bitke o Cluziu. Mesto sa ubranilo a Kelti sa pod vedenim Brenna obratili na Rim. V bitke pri Allii porazili Rimanov a vyplienili Rim okrem Kapitolu, kde sa ukryla cast Rimanov. K tejto udalosti sa vztahuje aj znamy pripad “kapitolskych husi”, kedy pri nocnom prepade gagot husi zobudil straze, a tak sa Rimania ubranili pred nahlym utokom Keltov. V polovici 4. storocia p.n.l. sa Kelti spominaju na juhu Karpatskej kotliny, kde sa stretavaju s Alexandrom Velkym – 336 rokov p.n.l., ktory prijal ich vyslancov od Adriatickeho mora, zaroven sa Kelti v tomto obdobi pravdepodobne dostavaju aj do Karpatskej kotliny.
Zakladom rozmachu a prosperity Keltov bolo vyspele polnohospodarstvo – zelezne vidlice a zelezne kosaky, rotacne kamenne mlynky na drvenie obilia – zarnovy. Velmi vyznamnu ulohu zohrali Kelti pri spracovavani kovov, boli znami vysokou urovnou zeleziarstva a kovacstva.
Strednu a zapadnu Europu ovladali svojou vyspelou kulturou, ktora dala meno celej historickej epoche, mladsej dobe zeleznej – toto obdobie sa nazyva laten podla naleziska v La Tene vo Svajciarsku, kde bola tato kultura vyrazne zastupena v nalezoch pri archeologickom vyskume.
Koristnicke vyjazdy Keltov vyvolavali strach. Postupovali az na Balkan, kde v roku 280 p.n.l. napadli Grecku vestiaren v Delfach a vyplienili ju. Cast Keltov pokracovala dalej vo vybojoch a dostali sa az do Malej Azie.
V strednej Europe Kelti obsadili uzemie strednych Ciech, Moravy a cast Karpatskej kotliny az po Tisu. Na severe prenikli do Polska. V Cechach sa usadil kmen Bojov, po ktorych dostalo toto uzemie pomenovanie Bohemia. Medzi kmenmi, ktore obsadzovali tieto uzemia, bol aj kmen Kotinov, ktori este v dobe rimskej dobyvali zeleznu rudu v slovenskych horach a tam ju aj spracuvali.
Porazky Keltov, hlavne v severnej Italii a na Balkane, ich prinutili k navratu do pokojnejsich podunajskych oblasti. A tak v 3. storoci p.n.l. narastalo keltske osidlenie, hlavne v povodi riek Ipla, Nitry a Hronu, neskorsie osidluju aj Zitny ostrov a Vychodoslovensku nizinu.
Kelti zili v drevenych chatach, ciastocne zahlbenych do zeme, svojich mrtvych pochovavali vo vzpriamenej polohe s milodarmi, ktore tvorili prevazne keramicke vyrobky. Neskorsie ich spalovali a popol davali do urien. V poslednom obdobi ich vyvoja, pod tlakom germanskych kmenov a Dakov, zacali budovat oppida - boli to velke spravne, hospodarske a vojenske centra.
Germanske kmene Kimbrov a Teutonov v roku 113 p.n.l. zautocili na Keltov. Ti este v roku 58 p.n.l. utocia na Noreu – centrum Norickeho kralovstva, avsak ho uz nedokazali dobyt. Keltske etnikum slabne. V polovici 1. storocia p.n.l. rimsky vojvodca G. J. Caesar po osemrocnom boji obsadil celu Galiu a tym ukoncil ich panstvo v tomto uzemi. V strednej Europe sa Kelti vsak este stale drzali v Podunajsku na uzemi juzneho Slovenska a Panonie, vyznamnym centrom bolo oppidum, ktore lezalo na uzemi terajsej Bratislavy. V boji s Dakmi, vedenymi ich kralom Burebistom, bolo toto uzemie znicene a to tak dokladne, ze rimsky historik Strabon pise o bojskej pusti.
Zostatky Keltov prezivaju este na Devine a v hornatych castiach stredneho Slovenska, a su pomaly asimilovane.

Mgr. Peter Mosny


<<<

PODBREZOVAN    01/2002

STRANA 5

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6