Na uzemi Keltov, vzdialenom od centier, sa nenachadzali stavby chramov a svatyn. Povacsine slo o male uzemie – pozemok, ohraniceny casto len symbolickou, plytkou priekopou, alebo plotom. Uctievali sa haje alebo les, ktore boli v tomto pripade svatynou, kde Kelti obetovali bohom. Casto predmetom uctievania bol totem alebo strom, ktoremu pripisovali bozske vlastnosti a obetovali mu (deus fagus – boh buku, deus robus – boh dubu). Kelti zvykli obetovat pred zaciatkom bojov ale aj po ich vitaznom konci bohom, ktorych stotoznovat v prenesenom slova zmysle s rimskymi bohmi – bolo velmi obtiazne a zavadzajuce.
V zaznamoch Rimanov sa uvadza boh Taranis – prirovnavali ho k najvyssiemu bohovi Jupiterovi, ktoreho uctievali upalenim obete. Dalsiemu z keltskych bohov Teutatesovi zase obet museli utopit vo velkej nadobe a posledneho z troch najvacsich bohov Eseusa - uctievali obesenim obete.
S nabozenskymi predstavami Keltov sa neodmyslitelne spajaju druidovia – vrstva knazov, ktori mali nielen nabozensky, ale aj vyznamny politicky vplyv. Je velmi tazko urcit ich posobnost v tychto oblastiach, kedze zasadne nepouzivali formu pisomneho zaznamu a svoje ucenie odovzdavali ustnou formou vybranym jednotlivcom. Verili v nesmrtelnost duse a smrt bola len etapou vo velmi dlhom zivote. Ich posobenie sa spajalo s posvatnymi dubovymi hajmi, ktore boli ich ochranou. Druidovia podporovali povstania proti Rimanom a branili sa vplyvom rimskej kultury a nabozenstva. Preto bolo v zaujme Rima ich znicit, co sa mu postupom casu podarilo.

<<<