Vyrobne ulohy su rovnomerne plnene

*Na uvod, ako by ste zhodnotili prvych desat mesiacov vyroby vo vasej prevadzkarni?

- Plnenie vyrobnych uloh v taharni rur I bolo vdaka dostatku zakazkovej naplne rovnomerne. Za desat mesiacov sme vyrobili 9061 ton presnych rur a prevadzkovy hospodarsky vysledok predstavuje zisk 65,6 milionov korun. V stredisku oblukaren sme vyrobili 2430 ton rurovych oblukov, co je v sulade s operativnym planom.

*V tychto dnoch dokoncievate opat jednu rekonstrukciu. Priblizite nam o co ide?

- V sucasnosti prebieha skusobna prevadzka novej neutralizacnej stanice. Bola uskutocnena generalna oprava budovy a instalovana nova spickova technologia. Cely proces neutralizacie bude riadeny vypoctovou technikou. Nova neutralizacia bude svojimi parametrami splnat aj najprisnejsie kriteria ISO 14001.

*Ake su vase ocakavania do nasledujucich mesiacov?

- Do konca roka nas cakaju stredne opravy v taharni rur I aj v oblukarni. Pocas oprav, v spolupraci s akciovou spolocnostou Zdas, zrealizujeme generalnu opravu taznej stolice 04, kde bude instalovane brzdenie rur pri tahani. Vdaka tomu bude mozne tahat 15 metrov dlhe rury bez pokrivenia ich koncov. V stredisku oblukaren prebieha skusobna prevadzka novej pily na delenie upichov od firmy Eisele.

Zhovarala sa O. Kleinova

  Na udrziavanie tradicii

STRETNUTIE HUTNIKOV

Program akcie bol rozvrhnuty do troch dni (6. – 8. novembra 2002), v ktorych sa vystriedali aktivity pracovneho, oslavneho, spolocenskeho, ale predovsetkym odborneho charakteru.
Medzi pracovne patrilo 8. valne zhromazdenie Slovenskej hutnickej spolocnosti, na ktorom bola odsuhlasena zmena doterajsich stanov a uskutocnili sa volby do prezidia a dozornej rady Slovenskej hutnickej spolocnosti. V dalsom dvojrocnom volebnom obdobi maju Zeleziarne Podbrezova a.s. zastupenie v Predstavenstve i Prezidiu Slovenskej hutnickej spolocnosti - veducim oceliarne Ing. Miroslavom Domovcom, CSc., ktory bol zvoleny do prezidia, co v sulade so stanovami znamena aj nasledne clenstvo v predstavenstve a technickym pracovnikom technicko-investicneho odboru Ing. Jurajom Hajdu, ktory bol zvoleny za clena Predstavenstva Slovenskej hutnickej spolocnosti. Novozvolene prezidium si do cela zvolilo prezidenta doc. Ing. Jozefa Billyho, riaditela kvality US Steel.
Do kategorie oslavnych aktivit mozeme zaradit “Slavnostne zasadnutie k 50 vyrociu zalozenia hutnickej fakulty v Kosiciach”, na ktorom boli odovzdane dva cestne tituly – Dr. honoris causa (cestny doktorat), v hutnickom svete znamym osobnostiam Prof. Kocichovi a Prof. Dobrovskemu.
Z kategorie spolocenskych akcii mozem spomenut divadelne prestavenie v Statnom divadle v Kosiciach, spolocensky vecer v Slavii, ako aj stretnutie absolventov Hutnickej fakulty na tzv. sachtaku.
Z odbornych podujati spomeniem aspon medzinarodny seminar zorganizovany na temu “Vyuzitie primarnych a sekundarnych energii v hutnickom priemysle a nadvaznych odvetviach”, ako aj seminar “Sucasny stav a buducnost hutnictva, materialoveho inzinierstva a vyroby ziaruvzdornych materialov”, na ktorom vystupil s diskusnym prispevkom na temu “Vyroba ocele v elektrickej oblukovej peci a jej spracovanie” vyrobny riaditel Zeleziarni Podbrezova a.s., Ing. Vladimir Zvarik.
Bohaty trojdnovy program s priestorom na pracu, oslavu, spomienky a poucenia prispel znacnou mierou k uvedomeniu si pojmu – “som hutnik” a k zakladnemu kredu Slovenskej hutnickej spolocnosti – “k udrziavaniu hutnickych tradicii”.
Poznamka: Zborniky z uvedenych seminarov su k dispozicii v utvare technicko-investicneho odboru u autora clanku, na tel. c. 5621.

 Ing. J. Hajdu

Zo sveta ocele

Najnovsie kolo v ringu WTO vyhrala Europska unia

Na zaklade rozhodnutia Ministerstva obchodu USA z augusta tohto roku sa americky trh otvoril pre bezcolny dovoz dalsich troch milionov ton ocele zo zahranicia. Vynimku tentoraz udelili 178 druhom oceliarskeho tovaru, takze od zacatia americkych ochranarskych opatreni (v marci) sa vynimky vztahuju uz na 727 druhov vyrobkov. Washington pritom vyhlasil, ze v tomto roku uz s dalsim zmiernovanim colneho rezimu nepocita. Americania prijali vynimky tyzden pred rozhodnutim Svetovej obchodnej organizacie (WTO) o trestnych clach Europskej unie voci americkym exporterom.
Priciny konfliktov
Americku administrativu k ustupkom v oblasti ocele tlacia aj domace firmy. Ukazalo sa totiz, ze v USA sa nevyrabaju niektore ocelove suciastky, ktorych import bol zakazany. Tak to bolo napriklad s legovanou (obohatenou o ine kovy) ocelou spickovej kvality pre automobilky, ktora sa dovazala do USA zo Svedska. Vedenie Daimler – Chrysler tlacilo na Bushovou vladu, aby uvolnila clo na nerezove ocele, ktore sa vyuzivaju prave v automobilovom priemysle. Oceliarsky konflikt ma vsak este jeden dolezity aspekt. Ciastocne uzavretie americkeho trhu znamena odklon exportov lacnej ocele z rozvojovych krajin. Tie mozu zamierit do EU a Japonska, co by tamojsi vyrobcovia nemuseli uniest.
Okrem ciel na ocel (vztahuju sa na desat oddelenych produktovych skupin a dosahuju vysku 8 az 30 percent) je trnom v oku americkych obchodnych partnerov aj americka legislativa. Ta uplatnuje pri zvyhodnovani exportu zasadu, ze ak vyvozca zaplati dane v zahranici, nemusi ich uz uhradzat v USA. Povodne zakon dokonca umoznoval exporterom vytvarat v zahranici (v praxi predovsetkym v tzv. danovych rajoch) pobocky – tzv. korporacie pre zahranicny predaj. Cely vyvoz bol tak minimalne zdanovany, co nasledne vyrazne zvysovalo konkurencnu schopnost americkych vyrobcov. Medzi starou a terajsou legislativou nie je podla europskych konkurentov zasadny rozdiel. Rovnaky nazor zdiela Europska komisia. Na rozdiel od Europskej unie, ktora je povestna vysokym subvencovanim svojho vyvozu, USA zvolili menej komplikovanu metodu. Paradoxne je to, ze je v rozpore s pravidlami WTO, ktore USA samy presadzovali.
Ide o dlhorocny spor, ktory v minulosti neraz takmer vyustil do tvrdej obchodnej vojny. Americania su si vedomi nedostatkov vlastnej, legalnou cestou tazko obhajitelnej pozicie, len o tom nahlas nehovoria. Ukazalo sa to aj na tohtorocnom rokovani WTO. Vyjednavaci za USA ziadali, aby sa odhad potencialnych skod pre europske konkurencne podniky znizil na 1,1 mld. USD. WTO vsak jednoznacne rozhodla, ze krajiny europskej patnastky mozu uvalit rocne clo na americke dovozy az do vysky 4 mld. USD. BBC News tento verdikt WTO oznacili za “spektakularnu porazku USA”.
Odveta sa odklada
Europsky komisar pre zahranicny obchod Pascal Lamy este pred rozhodnutim WTO vyhlasil, ze Europska unia zatial nezavedie voci USA ziadne sankcie. Ako podmienku takejto zdrzanlivosti uviedol na adresu Washingtonu “dobru volu” a “usilie o zmenu legislativy”, ktora by mala zrusit zvyhodnovanie americkeho exportu. P. Lamy urcil ako posledny termin odlozenia colnych sankcii oktober, cize do schvalenia noveho zakona o vyvoznom rezime Kongresom USA.
Toto stanovisko potvrdilo aj konanie Europskej unie po oznameni rozhodnutia WTO – ostala aj nadalej zdrzanliva. Vplyvny Chris Patten, clen Europskej komisie pre zahranicne zalezitosti, uviedol, ze “... nasim zaujmom je minimalizovat dosledky (rozhodnutia WTO) na nasho najvacsieho obchodneho partnera”, cize Spojene staty americke. P. Lamy sa vyjadril este jasnejsie: “Skor, ako uplatnime protiopatrenia, velmi dosledne zhodnotime pokrok, ktory USA dosiahnu pri dodrziavani pravidiel WTO. Europa uplatni schvalene sankcie, len pokial Spojene staty americke nezmenia svoj ilegalny danovy system.” Zjavne tym narazal na moznost americkych exporterov vyuzivat transakcie prostrednictvom svojich firiem v danovych rajoch. Rovnako rychlo reagovala na rozhodnutie WTO americka vlada. Hlavny zahranicny obchodny vyjednavac USA Robert Zoellick vyjadril “nespokojnost” Washingtonu s rozhodnutim WTO. Zaroven vsak zdoraznil, ze USA “sa podriadia povinnostiam, ktore voci WTO maju”. Proti zmene doterajsich zakonov sa navyse buria najvacsie a najvplyvnejsie korporacie. Ak sa vsak nepodari americkej vlade najst vychodisko z tejto situacie, budu vyvozcovia z USA do EU znacne poskodeni. Podla Financial Times predstavuju europske protiamericke trestne cla viac ako desatnasobok toho, cim podla rozhodnutia WTO Spojene staty americke doteraz sankcionovali EU.

Profini

  Narast poznamena aj nasu spolocnost

Od 1. januara 2003 budeme musiet opat hlbsie siahnut do nasich penazeniek. Opat vzrastu ceny energii.
Podla informacii Uradu pre regulaciu sietovych odvetvi (dalej URSO), ktory je opravneny v Slovenskej republike urcovat a schvalovat ceny energii sa zvysi cena elektrickej energie pre domacnosti v priemere o 20 percent, cena vodneho o 35 percent a stocneho o 30 percent. Zasadny vplyv na rast cien ma na Slovensku cena zemneho plynu. Tarify cien zemneho plynu v roku 2003 z Rozhodnutia c. 003/2002/03 URSO.

Podla informacii URSO je predpoklad, ze ceny zemneho plynu v tarifach “vyrobna spotreba” uz zohladnuju naklady a primerany zisk na dodavky plynu, preto by sa uz tieto ceny v buducnosti nemali tak rapidne zvysovat.
Dalsi narast cien zemneho plynu je predpokladany v tarifach “domacnost”. Naklady dodavatela plynu na tieto dodavky su asi o 100 percent vyssie ako je sucasna fakturovana cena. Zvysovanie by sa malo uskutocnit na trikrat do roku 2005, co znamena medzirocny narast ceny zemneho plynu pre domacnost cca o 30 percent.
Priamo od ceny zemneho plynu sa odvija aj cena tepla, ked naklady na zemny plyn predstavuju v priemere 75 percent vsetkych nakladov ceny tepla. Rozhodnutim URSO je urcena priemerna cena tepla pre rok 2003 na 450 korun/GJ s DPH a maximalna cena 480 korun/GJ s DPH. Okrem ceny zemneho plynu ovplyvnuje vysku ceny tepla aj zvysenie DPH z 10 percent na 14 percent. V roku 2002 bola maximalna cena tepla 450 korun/GJ s DPH
Vedenie Zeleziarni Podbrezova a. s. rozhodlo, ze od 1.januara 2003 sa presunie tepelne hospodarstvo, ktore v sucasnosti spravuje ZP Bytos, s.r.o do Zeleziarni Podbrezova a.s., s cielom minimalizovania dopadu rastu cien energii na odberatelov zasobovanych teplom zo zdrojov Zeleziarni Podbrezova, a.s..
V roku 2002 je cena tepla schvalena Okresnym uradom v Brezne pre dodavatela ZP Bytos, s.r.o z vymennikovych stanic vo vyske 450 korun/GJ s DPH a pre kotolne 416 korun/GJ s DPH.
Aj napriek zvyseniu cien zemneho plynu poziadali Zeleziarne Podbrezova a.s. URSO o urcenie priemernej ceny tepla pre externych odberatelov pre rok 2003 zo vsetkych odbernych miest vo vyske 448 korun/GJ vratane 14 percent DPH, co znamena, ze vsetci odberatelia tepla budu mat jednotnu cenu, ci odoberaju teplo z vymennikovych stanic alebo blokovych kotolni.
Zvysenie cien energii, najma elektriny a zemneho plynu znamena znacny narast nakladov aj v nasej akciovej spolocnosti. Preto kazdy z nas nielen v domacnostiach, ale podla svojich moznosti aj na svojom pracovisku musi racionalne vyuzivat vsetky energie a tym prispiet k znizovaniu energetickej narocnosti nasej spolocnosti.