HRAD LUPCA | ||||||
Prvopociatky |
||||||
V 13. storoci (1241) vpad
Tatarov na nase uzemie zanechal znicenu krajinu, ktora bola z velkej casti vyludnena.
Vpadom Tatarov neodolali ani opevnene panske sidla, az na niekolko vynimiek, ktorych jadro
tvorila murovana veza. Samotny kral Bela IV. v liste papezovi (1241) pise, ze
nasledky tatarskeho vpadu na nase uzemie boli preto take katastrofalne, lebo bol
nedostatok kamennych hradov a ich ochrana bola velmi zanedbana. Kral povazoval
za svoju povinnost podporovat vystavbu kamennych hradov, k comu nabadal zupanov a
poddanych, aby ich podporovali hmotne. To znamenalo stavat pevne, nehorlave stavby
z kamena, vzhladom k vojenskej technike tej doby tazko dobyvatelne. V prvom
rade boli opevnovane kontrolne body na cestach a trasach dopravy a obchodu.
Medzi taketo patri aj hrad Lupca, leziaci nad obcou Slovenska Lupca. Hrad je znamy uz od roku 1250 pod nazvom Liptza. Casto sa spomina v listinach a v roku 1250 sa uvadza Magna via, gue vodit de villa Zomlum in Lypche. Hrad Lupca sa v listinnych pramenoch spomina castejsie uz v celom Horehroni v roku 1255 v suvislosti s vysadnou listinou Belu IV. pre mesto Banska Bystrica, ktoru kral vydal na hrade Lupca nova villa Bystricienzis prope Lipche 1255. Siroke hospodarske zazemie a vyhodna poloha dava predpoklad aj na zaklade pisanych (datovanych) listin, ze prvopociatky budovania hradu spadaju do prvej polovice 13. storocia, kedy bol postaveny ako ranogoticka stavba pravdepodobne na mieste povodneho hradiska. Hrad bol v Pohroni najvyssie (najsevernejsie) postaveny objekt tohto druhu a bol strediskom lupcianskeho panstva. Velku cast pokryval Zvolensky les (silva de Zolum, silva regia), ktory bol az do konca 15. storocia oblubenym loviskom uhorskych kralov. Podtitulok: Vyznam hradu v 14. a 15. storoci Hrad Lupca aj s celym okolim bol panstvom patriacim kralovi. Spravovali ho kastelani, ktorych funkcia patrila medzi najvyznamnejsie v regionalnej sprave a uchadzali sa o nu aj velmozi a baroni. Po zaniku rodu Arpadovcov hrad casto menil majitelov. Vybojmi sa dostaval do ruk slachticom (Matus Cak Trenciansky), ktori tuto kralovsku drzbu nerespektovali. Hrad pravdepodobne v roku 1306 dobyl pre Matusa Caka Trencianskeho jeho dvorny majster a porucik, syn Martina, Bogar spolu s hradmi Dobra Niva a Viglas. Po vitazstve krala Karola Roberta pri rokovaniach hrad Lupca ako aj mnoho inych pripadlo magistrovi rytierovi Doncovi. Po jeho smrti bol udajne pochovany v klastore pod hradom. V 14. storoci sa na hrade zdrziavali uhorski krali Karol Robert a Ludovit I. (Velky), co je dokumentovane listinou datovanou v roku 1390 Lypcze in privincia Zoliensis a je pre klastor pri Dunajci, ako aj listina Karola Roberta pre mesto Ruzomberok. Koncom 14. storocia a zaciatkom 15. storocia sa na hrade zdrziaval aj uhorsky kral Zigmund Luxembursky. K vyznamnej prestavbe hradu dochadza v druhej polovici 15. storocia za vlady krala Mateja Korvina, ku ktoreho pobytu na hrade sa viaze aj 700-rocna lipa na dolnom nadvori, pomenovana po nom Korvinova lipa. Po jeho smrti kralovna vdova dava do drzby biskupovi Urbanovi Doczymu z Egeru za 8000 zlatych hrady Sasov a Lupca. Panstvo rodu Doczy je poznacene nasilim a nepokojmi v celom regione (vrstva Lipczy, sidliaca na hrade, bola obzvlast nasilnicka). Ich vplyv trval az do zaciatku 16. storocia. Mgr. Peter Mosny
Blahozelame nasim jubilantom V decembri si pripominaju: p r a c o v n e j u b i l e u m 30-rocne Anna BRIEDOVA, Michal PATRAS, Jan CEVAR, Rudolf PROCHADZKA, Ludmila SANTROCHOVA 25-rocne Ivan PRUKNER 20-rocne Elena DANCOVA, Jozef VEVERKA z i v o t n e j u b i l e u m 60-rocne Vit VLCEK, Ivan PROSOVSKY, Jozef SPERKA, Serafin SEJIRMAN, Jan DURIANCIK, Alexander VATAMAN 55-rocne Jan BUKOVEC, Julius SPISIAK, Ivan KUVIK, Jan DANIELIC, Ing. Jan GIERTL, Marian OPATERNY, Lucia VETRAKOVA, Helena TISTIANOVA 50-rocne Cecilia KARASOVA, Viera PRECUCHOVA, Frantisek BABIC, Jozef TALIAN, Milan MOTYCKA, Jan OLERINY, Lubomir BUDAJ, Zdeno MLYNCOK, Viera BROUNCOVA, Kamil HAVIAR, Miroslav KOCTUCH, Peter SIMAN, Milan MATULA, Milan KORDIK, Klaudia BLASCIKOVA
Habera pride do Podbrezovej Jeden z najoblubenejsich slovenskych popularnych
spevakov Pavel Habera bol clenom skupiny TEAM od roku 1987. V 90. rokoch zaznamenal
uspechy ako solovy spevak, ale v roku 2000 sa opat vratil ku svojej skupine.
Z repertoarovej ponuky skupiny su zname piesne, ako napr. Prievan v penazenke,
Je to vo hviezdach, Kym ta mam, Zvon, Zenska menom Panika, Kratke lasky...
Spomienky Dna 24. novembra sme si s uctou pripomenuli 3. vyrocie umrtia nasej drahej mamy a starej mamy Anny PETRASOVEj. Dakujeme vsetkym, ktori jej venuju tichu spomienku. Manzel, deti s rodinami a vnucata Cas akoby sa zastavil, len bolest v srdci vryta, len spomienka nam zostane, je v nasich mysliach skryta. Dna 29. novembra uplynu 3 roky odvtedy, ako nas navzdy opustil nas drahy Stefan ROHAC z Brezna. Dakujeme vsetkym, ktori mu venuju tichu spomienku. Manzelka so smutiacou rodinou |