|
Alzheimerova choroba v rodine Opatrovatelia cloveka, ktory ochorel na Alzheimerovu chorobu musia znasat zataz, ktoru si ti, ktori sa s takymto problemom nestretli, zvacsa nevedia predstavit ani pochopit. Okrem socialnej izolacie a velkej financnej zataze ma az 50 percent opatrovatelov priznaky klinickej depresie a castejsie su postihnuti aj inymi telesnymi ochoreniami. Spravanie cloveka s Alzheimerovou chorobou a problemy, ktore sposobuje stracanim dolezitych veci (kluce od bytu), neschopnostou rozoznat napriklad peniaze, veci a ich hodnotu, zatulanim sa, nebezpecnou manipulaciou s elektrinou ci plynom, stratou hygienickych navykov, komunikacnych schopnosti, ale aj agresivitou, privadzaju opatrovatelov do zufalstva. Alzheimerova choroba je najcastejsou formou demencie, ktora postihuje casti mozgu zodpovedne za myslenie, pamat a rec. Priznakmi su napriklad strata pamati, problem robit zname cinnosti, recove problemy, dezorientacia, zhorseny usudok, problemy s abstraktnym myslenim, strata veci, zmeny nalad a spravania, zmeny osobnosti, strata iniciativy, zaujmov. Prvy opisal Alzheimerovu chorobu nemecky psychiater Alois Alzheimer, ktory upozornil aj na to, ze ochorenie vedie k atrofii mozgu. Za najvyznamnejsi rizikovy faktor sa poklada vek a odhaduje sa, ze kazdych pat rokov nad 65 rokov sa pocet chorych zdvojnasobuje. Pretoze dalsim rizikovym faktorom je vyskyt v rodine, vedci sa domnievaju, ze vyznamnu ulohu pri vzniku Alzheimerovej choroby hra genetika a bielkovina apoliporotein E (apoE), ktora prenasa cholesterol v krvi. Alzheimerova choroba je chronicke progresivne neurodegenerativne ochorenie, pri ktorom sa do mozgu uklada patologicka bielkovina, takze vznikaju poruchy pamati a poznavacich schopnosti. Trva zvycajne 8, 10 ale aj 20 rokov, podla toho, kedy sa urci diagnoza. Pricina ochorenia a ani liek nan zatial nie su zname. Zacina sa nenapadne, miernou zabudlivostou. Chory si prestava pamatat nedavne udalosti, mena, oznacenie znamych veci. Neskor nedokaze vykonavat ani najbeznejsie cinnosti, napriklad umyvat si zuby a robit dalsie hygienicke navyky suvisiace napriklad s pouzitim WC, ci sa obliect, straca slovnu zasobu, nechape, co sa mu hovori. K tomu sa moze pridruzit agresivita, popletenost, obrateny rytmus spanku nespi v noci, ale vo dne. Alzheimerova choroba sa vyliecit zatial neda, no jej rozvoj uz dokazu vyrazne spomalit inhibitory cholinesterazy (donepezil, rivastigmin, galantamin) a latky zlepsujuce poznavacie funkcie (piracetam, selegilin). Slubne sa vsak zdaju aj nesteroidne protizapalove lieky, antioxidancia (vitamin E) a skuma sa, ci schopnost spomalit vyvoj Alzheimerovej choroby nemaju aj estrogeny. Z hladiska prognozy je dolezite, aby sa liecba zacala cim skor. -HN-
Dennodenne sa stretavame so slovami, ktorych vyznam nie je mnohym z nas vzdy uplne jasny, preto ich desifrujeme:
|
Jedalny listok od 2. 8. decembra 2002 | Jedalny listok od 9. - 15. decembra 2002 |
Pondelok 2.12. I. zmena II. - III. zmena Utorok 3.12. I. zmena II. - III. zmena Streda 4.12. I. zmena II. - III. zmena Stvrtok 5.12. I. zmena II. - III. zmena Piatok 6.12. I. zmena II. - III. zmena Sobota 7.12. Polievka: paradajkova s ryzou, chlieb Nedela 8.12. Polievka: rolnicka, chlieb |
Pondelok 9.12. I. zmena II. - III. zmena Utorok 10.12. I. zmena II. - III. zmena Streda 11.12. I. zmena II. - III. zmena Stvrtok 12.12. I. zmena II. - III. zmena Piatok 13.12. I. zmena II. - III. zmena Sobota 14.12. Polievka: horacka, chlieb Nedela 15.12. Polievka: frankfurtska, chlieb |