PODBREZOVAN   24/2002

STRANA 4

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6

Socialna oblast


<<<
 
Zoznamte sa so zakonmi

Socialne davky najviac 10 500 korun

Parlament 15. novembra prijal usporne opatrenia, ktore by mali obcania pocitit uz od januara buduceho roka. Ti, ktori su nezamestnani z objektivnych pricin, budu musiet vyzit mesacne z 2900 korun, namiesto sucasnych 3490 korun. Nezamestnani, ktori nemaju zaujem pracovat, nedostanu uz socialnu davku na urovni polovice zivotneho minima, ale len polovicu, teda 1450 korun. Davka sa im znizi o vyse 500 korun. Sprisni sa aj kontrola nezamestnanych. Od januara sa budu musiet dvakrat do tyzdna hlasit v uradoch prace s potvrdenim, ze si hladaju robotu. Socialne davky im mieni rezort prace vyplacat vsak len vtedy, ak odpracuju pre obec urcity pocet hodin. Poslanci zrusili aj plosne vyplacanie rodinnych pridavkov. Od januara dostanu o dvesto korun menej tie rodiny, ktore maju prijem vyssi ako 1,37 – nasobok sum urcenych na vypocty socialnych davok. Rodiny s nizsim prijmom budu dostavat pridavky aj nadalej zvysene o priplatky na dieta. Restrikcie sa dotknu aj zdravotne postihnutych, pretoze sa sprisnuju kriteria na poskytnutie roznych kompenzacnych pomocok.
NIZSIE RODINNE PRIDAVKY
Od januara dostanu vsetky rodiny s detmi rovnake pridavky na deti. Ich vyska bude obmedzena na 270 korun na jedno dieta. Doteraz domacnosti dostavali na deti 480 az 620 korun mesacne, a to podla veku deti.
Vyssie pridavky budu pritom od januara poberat len rodiny s najmensimi prijmami. Okrem 270 korun totiz dostanu aj priplatky vo vyske 210 az 620 korun. Narok na ne budu vsak mat len tie najchudobnejsie rodiny. Napriklad, rodiny v ktorych maju rodicia plat vo vyske priemernej mzdy, budu dostavat len najnizsie pridavky bez priplatku.
Novela zakona o rodinnych pridavkoch zakotvuje, ze ak sa rodicia riadne o svoje deti nestaraju a neposielaju ich do skoly, socialne davky bude namiesto nich dostavat obec. Rodicovsky prispevok nedostanu od januara zeny, ktore sucasne poberaju penaznu pomoc v materstve. Prispevok budu moct jeden mesiac poberat obaja rodicia len pri dietati, ktore ma najviac tri mesiace. Zaroven sa o dva roky presuva aj ucinnost o kazdorocnej valorizacii prispevku.
MENSIE SOCIALNE DAVKY
Medzi najzavaznejsie zmeny patri obmedzenie socialnej pomoci pre jednu rodinu. Domacnost uz od buduceho roku nedostane na socialnych davkach viac ako 10 500 korun. “Ak ma trojclenna rodina cisty prijem 15-tisic korun, pricom pracuje len otec a matka je na materskej dovolenke, nevidim dovod, preco by pre rodiny, kde nikto nepracuje malo byt desattisic korun malo?” povedal clen socialneho vyboru Narodnej rady Igor Federic.
Zeny, ktore nesuhlasia s neskorsim odchodom do dochodku, si mozu na pol roka vydychnut. Parlament totiz posunul ucinnost zakona o socialnom poisteni na januar 2004. Posunutim sa oddiali zaroven aj zvysenie nemocenskych davok, ktore zakon predpokladal.
Novela zakona o dani z pridanej hodnoty
Od 1. januara 2003 nadobuda ucinnost zakon c. 511/2002 Z.z., ktorym sa meni a doplna zakon c. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (DPH) v zneni neskorsich predpisov. Medzi vyznamne zmeny zakona patri uprava postupu a podmienok pri odpocitavani vstupnej dane platitelom dane.
Novozavedeny system je zalozeny na principe vecneho priradovania kazdeho prijateho zdanitelneho plnenia k plneniam, ktore platitel dane uskutocnuje podla toho, ci jednotlive:
*prijate zdanitelne plnenie je urcene vylucne na plnenia, ktore podliehaju dani na vystupe, alebo
*prijate zdanitelne plnenie je urcene vylucne na plnenia, ktore su oslobodene od dane podla paragrafu 26 zakona o DPH, teda nepodliehaju dani na vystupe, alebo
*prijate zdanitelne plnenie je urcene sucasne na plnenie podliehajucej dani na vystupe a na plnenie oslobodene od dane podla paragrafu 26 zakona o DPH.

Pravda


<<<

Financny poradca

Vynosy z financnych investicii a ich zdanovanie

Aj ked sme sa uz daniam v rubrike Osobne financie venovali, tento raz sa zameriame na sposob zdanovania najbeznejsich financnych investicii fyzickych osob - obcanov. Kedze aj vklad v banke , ci uz na beznom osobnom ucte, ale na vkladnej knizke, ci terminovanom vklade ako investicia prinasa vynos, podla zakona o daniach z prijmov bude zdaneny osobitnou sadzbou dane 15 percent. Dan za vkladatela vypocita a odvedie banka, dostane teda zdanene vynosy (urok – dan) a klient banky uz nema dodatocnu danovu povinnost. Bank je na Slovensku viac ako tridsat, takze je si z coho vyberat, velke rozdiely v urokoch vsak nenajdete a dan je pochopitelne vo vsetkych rovnaka. Vklady stavebneho sporenia a statna premia su zatial oslobodene od dane. Pri zohladneni zaujimavych urokov, statnej premie, oslobodenia od dane a nizkej miery rizika stavebneho sporenia (podlieha zakonu na ochranu vkladov) je stavebne sporenie v sucasnosti povazovane za jednu z najlepsich investicii na trhu. Tym zaroven aj zodpovedam pocetne dotazy typu “... poradte kam s peniazmi?”.
Investovanie do podielovych fondov, u nas donedavna takmer nezname, sa stava coraz castejsim. V ponuke je viac ako 100 fondov pod spravou 14 spravcovskych spolocnosti. Ponukaju siroku paletu podielovych listov, lakajucich vyssim zhodnotenim investicie ako v banke. Podielnici vsak podstupuju tomu umerne vyssie riziko. Vynosy z investicie do podieloveho fondu dosahovane v minulosti nie su zarukou ich dosahovania aj v buducom obdobi. Vysku vynosu navyse skresluje vstupny - emisny poplatok (nezriedka aj 3 percenta z ceny podieloveho listu) a vystupny poplatok pri jeho vrateni. Celkovy vynos z podieloveho listu sa tak moze znizit az o 5 percent. Za taketo investicie neruci stat, spravcovske spolocnosti musia mat licenciu a su pod dohladom Uradu pre financny trh.
Pri zdanovani vynosov sa rozlisuje:
- vynos plynuci z vlastnictva podieloveho listu (kazdorocne vyplacane vynosy z majetku v podielovom fonde) sa zdanuju osobitnou sadzbou dane vo vyske 15 percent. Podielnik dostava uz zdanene vynosy a podobne ako je tomu pri bankovych vkladoch, nema dodatocnu danovu povinnost,
- vynosy dosiahnute pri vrateni (predaji) podielovych listov, kde je vynosom rozdiel medzi obstaravacou cenou a predajnou cenou podieloveho listu. Tu plati, ze do troch rokov medzi kupou a vratenim podieloveho listu je dan nulova, ak celkovy vynos z predaja cennych papierov v kalendarnom roku nepresiahne 50 tis. korun (pozor, tu sa zohladnuje vynos vsetkych cennych papierov, nielen podielovych listov). V pripade, ak vynos je vyssi ako uvedeny limit, zahrna sa do struktury vypoctu zakladu dane z prijmov fyzickych osob a uvadza sa v danovom priznani. Po uplynuti troch rokov medzi kupou a vratenim (predajom) podieloveho listu je dan nulova bez ohladu na vysku vynosu. Investicie do podielovych listov odporucam ako doplnkove investovanie uspor na obdobie dlhsie ako tri roky, so zvysenym zretelom na obozretnost pri vybere podieloveho fondu a spravcovskej spolocnosti. Vynosy z vkladov do nelicencovanych subjektov – pre vysoke riziko navratnosti vobec neodporucam, preto sa nezaoberam ich zdanovanim. Vseobecne bol mylny predsudok, ze vynosy z takychto investicii sa nezdanovali. Danove aspekty pri zivotnom poisteni a doplnkovom dochodkovom poisteni budu predmetom dalsej casti Osobnych investicii.

Peter Vano, financny poradca


<<<

Neprehliadnite

Zakonom c. 526/2002 Z.z. uz od 1. januara 2003 vstupi do platnosti novela Obcianskeho zakonnika, ktora meni ustanovenia tykajuce sa anonymnych vkladov (vkladne knizky na dorucitela a vkladove listy na dorucitela) tymto sposobom:
* k 31. decembru 2003 sa rusia vkladove vztahy vkladov na dorucitela. Znamena to, ze vztahy klienta a banky a s nimi suvisiace prava a povinnosti, zanikaju. Klient ma narok na vyplatenie zostatku zruseneho vkladu iba do uplynutia premlcacej lehoty,
*zaroven zacne plynut trojrocna premlcacia lehota, pocas ktorej ma klient narok na vyplatenie zostatku zruseneho vkladu,
* po uplynuti premlcacej lehoty anonymne vklady v zmysle zakona pripadnu banke.
Dovolujeme si vam odporucit, aby ste si vo vlastnom zaujme co najskor zmenili vklady na dorucitela (anonymne vklady) na vklady na meno.
V suvislosti s odanonymnenim vkladov Slovenska sporitelna pripravila vyhody:

  1. Zmenu anonymnych vkladov na meno bez poplatku.
  2. Vyhodnejsie urocenie produktov zriadenych na meno v porovnani s rovnakymi produktmi na dorucitela – pocas roku 2003.
  3. Moznost zrusit anonymne vklady na ktoromkolvek obchodnom mieste Slovenskej sporitelne do konca roku 2003, po tomto termine iba v obchodnom mieste banky, v ktorom boli zriadene.

Dalsie informacie vam poskytnu pracovnici Slovenskej sporitelne alebo ich ziskate na nepretrzitej telefonnej linke Sporotel 0850 111 888, za poplatok v cene miestneho hovoru.


<<<

* nasa anketa * nasa anketa * nasa anketa* nasa anketa * nasa anketa *

Nestava sa casto, ze si spolupracovnici vychadzaju v ustrety

V strojarenskej vyrobe vypomahaju robotnici zo Zdasu

V prevadzkarni strojarenska vyroba finisuju na vyrobe nahradnych dielcov, pozadovanych k realizacii planovanej strednej opravy valcovne bezsvikovych rur a oceliarne. Trapil ich nedostatok sustruznikov, frezarov a vrtacov a ako nam povedal veduci prevadzkarne Ing. Milan Podkonicky, poziadali preto o vypomoc zo Zdasu, akciovej spolocnosti v Zdari nad Sazavou. Vypomoct prislo desat robotnikov v spomenutych profesiach. Do prace nastupili 4. novembra a pobudnu tu do 7. decembra. A ake su ich dojmy z pobytu u nas?

Ivan Baloun, veduci skupiny

-Sme velmi spokojni, co sa tyka prijatia, ubytovania a stravovania. Pracujeme v dielni, v ktorej sa vyrabaju nahradne dielce pre cely zavod. Ako taka, by mala mat podla mojho nazoru vybavenie na o nieco vyssej urovni. Dielnu povazujem za preferencnu, nakolko ak sa nevyrobia nahradne dielce pre vyrobnu prevadzkaren, napr. taharen rur, tak ani ta nebude moct vyrabat. U nas su generalne opravy zaclenene do celej strojarenskej vyroby a asi sa nasim strojarom vyraba o nieco lepsie. Pracovny kolektiv je tu velmi prijemny. Prisli sme sem na vypomoc, nic sme si z pracovneho naradia nepriniesli, takze s vdakou prijimame ich pomoc. Je fakt, ze sme zo strojarenskej vyroby, kde sa aj kvalita meria inym meradlom, nakolko u nas sa kompletizuju finalne vyrobky.

Jiri Jungr, vrtac

-Strojarenska vyroba je skoro rovnaka ako u nas v ZDAS-e. Trochu viac mame vybavene naradim nase pracovne skrinky. Ale je to asi tym, ze tu sa vyrabaju len nahradne dielce pre firmu a my doma - kompletizujeme, montujeme, cize nasa strojarenska vyroba je trochu zlozitejsia. A celkovo? Sme ubytovani v hoteli Podbrezovan, strava je dobra, sme spokojni. Aj zamestnanci zo strojarenskej vyroby, z dielne, nas medzi seba prijali velmi dobre, co nas prekvapilo. Chovaju sa k nam slusne, vypomozu nam...

Jiri Nemec, frezar

-Myslim si, ze kolegovia uz povedali vsetko. Strojarenska vyroba je vsade rovnaka. Keby bola dielna lepsie vybavena, myslim si, ze by sa tu dalo vyrabat spickovo. V zeleziarnach som prvykrat a to co som zatial poznal, splna moju predstavu o nich. Prekvapeni sme boli tym, ako nas tu velmi dobre privitali, este sme sa s takym niecim nestretli.

Josef Dolezal, sustruznik

- Zo zeleziarni poznam len dielnu strojarenskej vyroby, kde nam domaci vychadzaju v ustrety. Ak mam porovnavat - tak vybavenie pracovnym naradim je v nej o nieco slabsie ako u nas. Prisiel som s druhou skupinou, takze som ine prevadzkarne zeleziarni zatial nevidel. V podstate sa uz tesim domov, kde ma caka mnozstvo prace.

Bedrich Bartosik, sustruznik

- Ak by sme mali porovnavat, tazko by to bolo mozne. My sme totiz prisli zo strojarskeho podniku, comu zodpoveda aj vybavenie nasho strojoveho parku. Tu pracujeme v udrzbarskej dielni, ktora vyraba len pre potreby podniku. Tomu samozrejme zodpoveda aj vybavenie vydajne nastrojov. Praca je podobna ako doma. Co nas vsak prekvapuje, ze tu odpoludnia nefunguje brusiaren a chlapi si musia naradie brusit sami. U nas je brusiaren k dispozicii stale. Co sa tyka stravovania, je tu moznost vyberu zo siestich jedal, u nas mame len tri druhy. Chybaju mi vsak v ponuke typicke slovenske speciality.

Petr Kadlec, sustruznik

- Ja uz pracujem v Zdase styridsat rokov a mozem povedat, ze sa nestava casto, ze si spolupracovnici vo vsetkom vychadzaju v ustrety. Velmi ma prekvapil pristup domacich voci nam. Na cokolvek sa spytame, poradia nam, ukazu a povedia. A to musim naopak na adresu nasich ludi v Zdase povedat, ze by sa to asi nestalo.

Leopold Rehor, frezar

- Sme tu uz niekolko tyzdnov a ja mozem konstatovat len to, ze zatial sa mi tu paci. Aj mna prekvapilo, ako nam zamestnanci strojarenskej vyroby vychadzaju v ustrety.

Lubos Lacina, sustruznik

- Mam na pracovisku spolupracovnika - domaceho, s ktorym si rozumiem, pomaha mi, ked nieco potrebujem. Praca je to zaujimava. Horsie je to s vybavenim. U nas je naradie o cosi lepsie.

Bohumil Polansky, sustruznik,

- U nas su kontrolori na kvalitu velmi prisni, tu sem – tam nejaku odchylku povolia. Nase vyrobky idu do Rakuska, Nemecka a tam nepovolia ziadnu odchylku. Inak, spolupracovnici, ako hovoria chlapci, aj ked priamo od nich clovek pomoc neziada, okamzite sami od seba poradia, pomozu. Myslim si, ze to nam tu velmi ulahcuje pobyt.

Jan Cempirek, frezar

- Mnohe je v nasich podnikoch podobne. Aj ja musim spomenut, ze spolupracovnici nam vo vsetkom pomahaju. Jedine, co nas mrzi, ze sa vdaka tomuto nepriaznivemu pocasiu nemozeme vybrat do tych krasnych hor, ked sme uz tu.

Kl/Ku

zelp0224e.jpg (11360 bytes)

Dna 15. novembra 2002 sa uskutocnilo slavnostne ukoncenie Kurzu riadenia pre majstrov, spojene s odovzdavanim osveceni od vzdelavacej firmy Transfer Slovensko a oddelenia vzdelavania a rekvalifikacie. Kurz v rozsahu 86 hodin absolvovalo sedemnact zamestnancov nasej akciovej spolocnosti. Na snimke I. Kardhordovej Ing. Peter Mlynarcik, veduci oddelenia vzdelavania a rekvalifikacie, blahozela Janovi Gajdosikovi z taharne rur 2. Ziskany certifikat mu odovzdala Ing. Eva Podolska zo vzdelavacej firmy Transfer Slovensko.

<<<

PODBREZOVAN   24/2002

STRANA 4

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6