Sportovci plesali

“V porovnani s vlanajskom sme sa snazili V. reprezentacny sportovy ples ozivit kulturnym programom a podarilo sa nam to”, konstatoval po plese sportovcov Vladimir Vanik, riaditel ZP SPORT, a.s. Necudo, ved o dobru naladu sa starali Drislakovci, ktorych humor udrziaval vynikajucu atmosferu az do rana. Aj hudobna skupina z Prievidze prisposobila svoj repertoar zelaniu plesajucich. Arie v podani clenov SND z Bratislavy zasa umocnili slavnostny raz. Nechybala tombola s hodnotnymi cenami, ktore venovali sponzori. Medzi vyhercami sa nasli aj taki, ktori sa svojich vyhier vzdali v prospech dobrocinnosti. A tak sa napriklad deti v  detskom domove mozu tesit na novy televizor a mini vezu.                                                  ok

Repertoar pre siroke publikum

Orchester Jana Berkyho Mrenicu ml. “Diabolske husle” je zoskupenim siedmich mladych instrumentalistov, ktori odohraju rocne okolo sto koncertov.
Sklada sa z dvoch husli, dvoch viol, violoncela, basy a cimbalu.
Ich repertoar je velmi siroky. Diabolske husle hraju vsetko, od slovenskej a romskej tradicnej hudby, az po klasicke a moderne kompozicie. Tesia sa obrovskej popularite, coho dokazom su ich koncerty v USA, v Kanade, v Australii, Japonsku, v Cine, i v celej Europe. Dna 15. februara 2003 sa predstavili v Dome kultury Zeleziarni Podbrezova aj podbrezovskym divakom. V plne obsadenej sale muzikanti predviedli svoje virtuozne schopnosti a podakovanim im bol neutichajuci aplauz.

Jan Berky Mrenica mladsi na husle zacal hrat vo svojich styroch rokoch. Jeho prvym ucitelom bol otec, legendarny huslista. Po absolvovani konzervatoria nastupil do SLUKU, kde pokracoval v slapajach otca, vtedy koncertneho majstra tohto suboru. Od roku 1991 posobi v hudobnom telese Diabolske husle.

Po predstaveni sme sa ho opytali:

*Mate siroky repertoar - od ludoviek po klasicku hudbu. Podla coho vyberate zoskupenie skladieb?
- Vyberame si take skladby, ktore sa pacia co najsirsiemu publiku.
* Aka je vasa oblubena skladba?
- Nevyberam si zanre, ked sa mi nieco paci, tak to hram. Nemam oblubenu skladbu.
*Obisli ste uz cely svet. Ako hodnotite publikum v krajinach, ktore ste navstivili?
- Kazde je ine. Su aj krajiny, v ktorych ludia nerozumeju tomuto druhu zabavy. Stalo sa nam, ze napr. vo Svajciarsku sme mali hrat na diskoteke a ludia boli spociatku zaskoceni, ze vidia cimbal. Napokon sa vsetko rozbehlo a bola celkom dobra nalada.
*Existuje krajina, do ktorej sa rad vraciate?
- Srdcu blizke mi je Spanielsko. Tato krajina mi pripomina nasincov. Su to velmi prajni ludia.
* Mate svojho majstra husliara?
- Nemam. Ja mam to stastie, ze moj otec zbiera nastroje a ja sa vzdy k nim dostanem zadarmo. O starost zhanat a kupovat nastroje, mam menej. Na sucasnom nastroji hram asi pol roka, pomaly si nan zvykam.
* Zahrali ste si niekedy uz aj na Stradivarkach?
- V zivote som na nich nehral a myslim si, ze by som sa bal hrat na takych husliach pri nasom style hrania. Bola by to aj skoda.
* Na akych najdrahsich husliach ste hrali?
- Neda sa to hovorit v cislach. Kazdy nastroj ma pre kazdeho interpreta svoju hodnotu. Moze to byt nastroj, povedzme za 5000 korun a pre mna moze mat stotisicovu hodnotu.
* Vas otec volakedy dostal ponuku od Amstronga, zostat v New Yorku. Jeho odpoved vsetci pozname. Keby ste vy dostali podobnu ponuku, ako zareagujete?
- Ja som podobne ponuky dostal uz ako student. Dokonca si nas chcel jeden pan v Kanade adoptovat. Pre mna vsak plati, ze vsade dobre, doma najlepsie.

ok/st

Spomienka

Dna 3. marca 2003 si pripomenieme 1. vyrocie umrtia nasho draheho manzela, otca a stareho otca
Stefana MAKUSU z Cierneho Balogu.
Kto ste ho poznali, venujte mu s nami tichu spomienku.

Manzelka a deti s rodinami

Podakovanie

Dakujeme vsetkym pribuznym, priatelom, spolupracovnikom a znamym, ktori prisli odprevadit na poslednej ceste nasho draheho
Milana LUPTAKA z Podbrezovej
a kvetinovymi darmi i prejavmi sustrasti sa pokusili zmiernit nas hlboky zial. Nase podakovanie patri zvlast Dychovej hudbe Zeleziarni Podbrezova.

Smutiaca rodina