Vazme si svoju historiu | |
Nasa spolocna zelezna cesta Pokracovanie z 15. cisla Dalsi znamy supis je o viac ako sto rokov mladsi. Urobili ho v roku 1677 piaristi, podla neho malo vtedy Brezno 1813 obyvatelov. Do konca 17. storocia pocet obyvatelov dosiahol vraj 2000. Supis dokomentuje polnohospodarsky charakter mesta. V Brezne bolo 18 remeselnikov zaoberajucich sa vyrobou obuvi (cizmari, obuvnici, crievickari), dalej 4 kovaci, 4 kozusnici, 3 krajciri, 3 debnari, 4 masiari mimo cechov pracovali 2 kozusnici, 2 tkaci, 3 vyrobcovia sindlov a 1 zamocnik. Mesto malo aj chirurga. V podhradi, uz v spominanych stvrtiach Burgundia a Venetia, bolo 158 zeliarskych usadlosti a len 39 z nich malo vlastny dom a podu. Supis uvadza tieto breznianske mestianske rody: Agner, Antoli, Banko, Bansky, Bendik, Bubelinyi, Capko, Cipciar, Cernak, Dick, Dolnan, Donc, Engler, Ertl, Fabricious, Fasko, Filo, Fischer, Fitkonides, Frutol, Futas, Golzanec, Kirschmeier, Knapicus, Kolesar, Kopcek, Kostka, Krisko, Kubis, Kupcok, Kvetkovsky, Lauro, Lepin, Licko, Lojko, Lopusny, Licius (Luka), Macejko, Machner, Malus, Marcek, Mikovinyi, Mikulik, Nemcek, Nicko, Ochrnial, Paliciou, Paulinyi, Paulovic, Pekar, Pepik, Pinka, Poliak, Poss, Rajcok, Raztocky, Repka, Rostar, Sedzem, Steiner, Stenger, Stansky, Svorad, Sebo, Smidelius, Sramko, Stas, Supala, Svantner, Taxner, Uhrik, Valastan, Veselko, Zachar, Zatroch a Zibrin. Zeliarske rody: Baldovsky, Bobrovsky, Fabricius, Filo, Kachnic, Keres, Kosini, Kovac, Kuklis, Kundrat, Lamer, Lojko, Macejko, Najgal, Repka, Sinovec, Slezak, Surovec, Struhar, Simuni, Taxner, Vido, Zelencik. Zo stredovekych privilegovanych tried zostala iba zemianska stavovska prislusnost. K zemianskym rodinam patrili v Brezne: Anko, Bendik, Cech, Daxner, Fasko, Gronel, Hajdusik, Hudoba, Lehocky, Mattos, Padlicka, Poloni, Posch, Reken, Skultety, Stec. Mnohi z potomkov zemianskych rodin sa uz venovali remeslu, verejnym sluzbam, boli vsak aj sluhami a nadennikmi. Zo zapisov v matrikach vidiet, akej ucte sa tesili clenovia zastupitelskych organov a uradnici verejnej zupnej, okresnej a mestskej spravy (radni pani - hlavny notar, uctovnik, mestsky kapitan, dozorne organy nad lesom a statnym majetkom, vyberaci dani, pisari, hospodari, zememeraci). Tieto funkcie okrem uz menovanych rodin vykonavali Cipka, Cernak, Dvonc, Hanzel, Lopusny, Pepich, Raztocky, Tesar, Wagner, Zachar a ini. Zriadenecke sluzby plnili: Hellebrant, Sinovic, Slabey, Stauch a dalsi. Medzi remeselnicke rodiny patrili: Adamec, Antal, Baldovsky, Bocan, Brecka, Brozman, Brout, Cambel, Cipciar, Demuth, Dolnan, Dorciak, Dovala, Fabricius, Hilmer, Hlozek, Choma, Ivanic, Jergus, Jorcik, Kachnic, Karkos, Klein, Klement, Kolarok, Kolesar, Kotoc, Kubicky, Laco, Lepini, Lojko, Lopusny, Lovich, Mikulik, Navoj, Pampurik, Paulovic, Paur, Poloni, Povazec, Rajcok, Repka, Rozmus, Sartoris, Schreiner, Sinovic, Slabey, Stehlo, Skrovina, Sramko, Stefunko, Teren, Tienschmid, Weissenpacher, Zachar, Zlejsi, Zingora a ine. Z obchodnych podnikatelov nadobudla vyznam iba rodina Majovskych. Kramari pochadzali z rodin: Cipka, Lepi, Mendel, Tienschmid a Würching. Rolnicke rodiny boli: Dolnan, Halka, Michalides, Stec, Zuberec. V Brezne byvali aj robotnici z okolitych zeleziarni (z Vagnara, Bujakova, Rohoznej, Hronca, Podbrezovej). Ako banik sa uvadza napriklad Fleiser a ako uhliari Bodila, Rozlozny, Teplican. Mena sluhov: (Barbierik, Bodila, Hilmer, Kosik, Supala, Sustek, Zitko, Zumbor), pastierov (Brounc, Kandera, Kochan, Petransky, Rusnak, Salva, Zajac) a nadennikov (Futas, Kundrath) ukazuju viac na pristahovalcov. Breznania sa tiez stahovali. Podla literatury sa stahovali do Diosgyöru, (tam bola udajne cela kolonia Breznanov), Salgotarianu, Budapesti, Ozdu a Likiera. Nove zakony po revolucii zmenili i pomery v Brezne. Piaristom bola zrusena dezma. Boli nuteni zrieknut sa najprv skoly a potom i fary. V roku 1857 odchadzaju z Brezna. V oktobri roku 1861 dosli na mestsky magistrat statury Matice slovenskej, aby ju prijalo do svojho lona. Brezno tuto ponuku zamietlo. V roku 1876 boli zrusene prava slobodnych kralovskych miest a Brezno bolo zaclenene do Zvolenskej zupy. Dna 14. septembra 1883 zhorel evanjelicky kostol, fara, skolske a cirkevne staviska. Pokracovanie v buducom cisle
Hrad Strecno Tip citatelov S pribudajucimi
rokmi clovek ziskava nielen tie rociky, ale aj viacej volneho casu, ktory moze venovat
svojim konickom. Mna uchvatili prechadzky prirodou a potulky po Slovensku. Neraz su
to hrady, zamky, skanzeny a pod.
Styridsatpat minut trvajuca prehliadka naskytne niekolko
nadhernych pohladov na okolitu krajinu a zakladne informacie o dejinach hradu
a jeho majiteloch. Celou prehliadkou som bola nadsena, lenze co z toho, ked
fotoaparat odpocival doma. Elena Kollarova + foto Ak mate aj vy nejake poznatky zo svojich potuliek po nasom krasnom Slovensku, podelte sa s nasimi citatelmi o svoje zazitky a zaroven im ponuknite tip na vikend. Red. |