PODBREZOVAN   17/2003

STRANA 4

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6

Socialna oblast


<<<
AKO FUNGUJE EUROPSKA UNIA?

Ako sa tvoria zakony Europskej unie?

Podla zmluvy, podpisanej v roku 1957 v Rime, mal povodne Europsky parlament len konzultativnu ulohu, pricom Europska komisia navrhovala legislativu a Rada ministrov ES o nej rozhodovala. Nasledujuce zmluvy rozsirili pravomoci parlamentu o moznost pozmenit a schvalit legislativu, takze parlament a rada sa dnes podielaju na rozhodovani v pocetnych oblastiach. Miera ich ucasti na rozhodovani zavisi od predmetu rozhodovacieho procesu. Rozoznavame styri hlavne, legislativne postupy: konzultacny, kooperacny, spolurozhodovaci a schvalovaci.
Vdaka zmenam, ktore priniesla Maastrichtska zmluva, stala sa Europska unia demokratickejsou. Komisia zostala nadalej vychodiskom rozhodovacieho procesu, zvysili sa pravomoci Europskeho parlamentu zavedenim spolurozhodovacieho procesu a rozsirovanim ramca spoluprace a schvalovacich procesov. Vacsinove hlasovanie v rade sa v sulade s Maastrichtskou zmluvou rozsirilo na dalsie oblasti. V zaujme dalsieho zjednodusenia a zosuladenia postupov sa planuje podla Amsterdamskej zmluvy rozsirenie spolurozhodovacieho postupu na vacsinu otazok, ktore su predmetom riesenia pri kooperacnych postupoch.

Legislativne postupy

V ramci konzultacneho postupu sa od parlamentu vyzaduje nazor predtym, nez sa legislativny navrh komisie predlozi na schvalenie rade. Vyuziva sa to napriklad pri revizii cien polnohospodarskych produktov.
Kooperacny postup umoznuje parlamentu zdokonalit navrhovane legislativne opatrenia novelizaciou (dodatkami). Pocas dvoch citani v parlamente maju clenovia moznost posudit a pozmenit navrhy komisie a predbezne postoje rady k tymto navrhom. Tento postup sa pouziva v mnohych oblastiach vratane Europskeho regionalneho rozvojoveho fondu, vyskumu, ochrany zivotneho prostredia a vyvoja medzikontinentalnej spoluprace a v inych oblastiach.
V ramci spolurozhodovacieho postupu su rozhodovacie pravomoci rovnomerne rozdelene medzi parlament a radu. Zmierovacia komisia – zlozena z rovnakeho poctu clenov parlamentu a rady – hlada kompromis pri formulacii textu, ktory by mohli obidve institucie nasledne odsuhlasit. Ak nedospeju k dohode, parlament moze navrh jednoznacne odmietnut. Rozhodovaci proces sa tyka velkeho mnozstva problemov, ako su volny pohyb pracovnych sil, ochrana spotrebitelov, vzdelanie, kultura, zdravotnictvo a transeuropske siete.
Schvalovaci postup sa vyzaduje v pripade dolezitych medzinarodnych dohod, ako je rozsirenie Europskej unie o dalsie clenske staty, asociacne dohody s krajinami tretieho sveta, organizacie a cielov strukturalnych fondov a Kohezneho fondu, ako aj uloh a pravomoci buducej Europskej centralnej banky. Podla tohto postupu moze parlament odsuhlasit alebo zamietnut predlozeny navrh, no nemoze ho pozmenit.

Aku podobu maju zakony spolocenstva?

Legislativne predpisy navrhnute spolocenstvom a prijimane radou – alebo parlamentom a radou v ramci spolurozhodovacieho procesu – maju nasledujuce formy : stanovy, smernice, rozhodnutia a odporucania. Volba jednej z tychto foriem zavisi od rozhodnutia institucie, ktora ju vydava.
Nove legislativne predpisy sa zverejnuju v periodiku Official Journal of tfe European Communities v jedenastich oficialnych jazykoch unie (spanielcine, dancine, nemcine, grectine, anglictine, francuzstine, taliancine, holandcine, portugalcine, fincine a svedcine).

Dvor sudcov Europskeho spolocenstva

Ulohou tejto institucie je riesit spory, ktore mozu vzniknut pri interpretacii a aplikacii zmluv a celej legislativy spolocenstva. V ramci tejto kompetencie spolupracuje so Sudom prvej instancie a zodpovedajucimi instituciami clenskych statov.

Zlozenie: 15 sudcov a 9 generalnych pravnych zastupcov.

Funkcne obdobie: 6 rokov (s moznostou predlzenia).

Sidlo: Luxemburg.

Formy legislativy spolocenstva

Stanovy sa uvadzaju do praxe priamo bez konfrontacie s postojmi jednotlivych clenskych statov.

Smernice definuju spolocne ciele, pricom ponechavaju zastupcom jednotlivych clenskych statov pravo aplikovat ich na urovni daneho statu a vybrat si formu a prostriedky. Clenske staty su viazane len terminmi, do ktorych je nevyhnutne dosiahnut stanovene ciele.

Rozhodnutia su viazane vo vsetkych aspektoch na subjekt, ktoremu su urcene. Rozhodnutie sa moze tykat vsetkych clenskych statov alebo len niektoreho z nich, urcenej kauzy alebo dokonca urcitych jednotlivcov.

Odporucania a nazory nemaju osobitne pravne vazby. Vypovedaju len o postoji institucie k danemu problemu.

Prevzate “ Ako funguje Europska unia”, pokracovanie v buducom cisle


<<<

Vystup na 24. podlazie

Aj o solidarite “hasicskej rodiny”

Dna 15. augusta sa uskutocnila sutaz hasicskych dvojic v zasahovych odevoch za pouzitia individualnych dychacich pristrojov, o priebehu ktorej nas informoval velitel Zavodneho hasicskeho utvaru ZP a.s., Lubomir Stulrajter:

- V piatok sa v Bratislave uskutocnil Memorial Vladimira Ruzicku s nazvom - SCHODY 2003. V piatom rocniku medzinarodnej sutaze dvojclennych druzstiev, hasici absolvovali vystup do 24. podlazia vyskovej budovy Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Memorial sa uskutocnil na pocest Vladimira Ruzicku - hasica z Hasicskeho a zachranneho utvaru hlavneho mesta SR, ktory tragicky zahynul pri vyjazde k poziaru. V startovnom poli, ktore tvorilo 51 dvojic z Ceska, Polska, Madarska a Slovenska, boli aj dve dvojice z nasho zavodneho hasicskeho utvaru.

*Ako sa darilo nasim sutaziacim?

- Najlepsi cas prvej dvojice z HZS Moravskosliezke kraje bol 02:39,64 a posledna zenska dvojica z Prezidia HaZZ Bratislava vysla na 24. podlazie v case 04:57.

Z nasich sa najlepsie darilo dvojici Jozef Giertl a Pavol Tomcik, ktori skoncili casom 02:56,110 v medzinarodnom hodnoteni na peknom 7. mieste a zo slovenskych timov na 2. mieste. Ich umiestnenie je o to cennejsie, ze pred nimi trat lepsie zvladli len dvojice specialistov z Madarska, Prahy, Ostravy a zmiesaneho reprezentacneho druzstva SR, tvoreneho pretekarmi z Banskej Bystrice a Trencina. Druha nasa dvojica, v zlozeni Marek Kostial a Peter Kovalcik, skoncila 25., po dosiahnuti casu 03:18,930.

*Akcia mala niekolko zamerani. Mozete nam ich priblizit?

- Memorial v prvom rade preveril fyzicku zdatnost ucastnikov. Hasici ho absolvovali v kompletnom zasahovom odeve, zasahovej obuvi, prilbe, zasahovych rukaviciach, s dychacim pristrojom s maskou, co znamena, ze kazdy jeden z nich mal nalozenych navyse okolo 22 kilogramov. V letnych horucavach dvojminutovy pohyb s dychacim pristrojom, stazeny vystupom na 24. podlazie, predstavoval asi polhodinovu namahavu pracu pri zasahu. O jeho narocnosti sme sa presviedcali v cieli, sledujuc vyraz sutaziacich. Umiestnenie nasich hasicov potvrdilo ich neustalu fyzicku pripravenost a odbornu zdatnost na akukolvek cinnost v ramci svojho povolania.

A samozrejme, solidarita “rodiny hasicov”, ktora v tomto pripade hovori o vzajomnej spolupatricnosti v tomto povolani. Vytazok zo startovneho a prispevkov od sponzorov akcie Schody 2003, bol poukazany manzelke a synovi tragicky zosnuleho kolegu.

-vk-


<<<

Spomienky

Dna 16. augusta uplynul rok odvtedy, co nas navzdy opustil drahy manzel, otec a stary otec

Jozef VRANSKY z Cierneho Balogu - Komova.

Dakujeme vsetkym, ktori mu venuju tichu spomienku. Spominame s laskou a uctou.

***

“Hoci si odisiel, niet Ta medzi nami, zostanes a budes stale medzi nami.”

Dna 23. augusta sme si pripomenuli 10. vyrocie odvtedy, co nas navzdy opustil nas drahy

Frantisek MUKA z Podbrezovej.

S laskou a bolestou v srdci spomina manzelka Betka, dcera Zuzana a syn Dusan s rodinami.


<<<

PODBREZOVAN   17/2003

STRANA 4

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6